Zrušiť ministerstvo zahraničia a riadiť sa priamo Bruselom? Tereza Spencerová počula hrozné veci. Ukrajinský „Mordor“ a pravda o Venezuele

3.2.2019 11:30

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Kedysi mi jeden námestník ministra v Černínskom paláci vykladal, že by sme mali celé ministerstvo zahraničia zrušiť a riadiť sa všeobecne úniovou zahraničnou politikou, takže pán Petříček asi pochádza z rovnakého ,hniezda‘,“ komentuje analytička Tereza Spencerová nedávnu aktivitu českého ministra zahraničia Tomáša Petříčka. A v rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentních listoch konkrétne opisuje posledný vývoj v horúcich teritóriách Venezuely, Ukrajiny či Afganistanu.

Zrušiť ministerstvo zahraničia a riadiť sa priamo Bruselom? Tereza Spencerová počula hrozné veci. Ukrajinský „Mordor“ a pravda o Venezuele
Foto: TASR
Popis: Ukrajina, ilustračné foto

Strhol sa zmätok okolo Venezuely. Jedni hovoria, že miestny diktátorský marxizmus ožobráčil obyvateľstvo. Druhí hovoria, že Venezuela je dlhodobo pod tlakom USA, ktoré jej škodia. Ako to rozsúdiť? Do akej miery tu hrozí stret USA s Ruskom, respektíve otvorenie jeho ďalšieho frontu?

Vo všeobecnej rovine majú pravdu oba názory, ktoré uvádzate. Len by som možno nehovorila o „diktátorskom marxizme“ súčasného venezuelského vedenia, pretože keď ho očistíte od všetkého slovného balastu, tak ich ideológia „chávizmu“ zo všetkého najviac pripomína vypätý supernacionalizmus. Vychádza z totálneho presadzovania záujmov pôvodného obyvateľstva, teda Indiánov, kreolov, mulatov a podobne, na úkor „bielych“, ktorí tvorili strednú triedu, ktorá bola do superbohatej Venezuely kedysi doslova dovážaná, a to po tonách. Napríklad len z Portugalska alebo Španielska tam prišli státisíce najrôznejších špecialistov. To hovorím o 80. rokoch minulého storočia.

No a proti tomu stoja USA so svojimi sankciami a podporou opozícii. Z praxe vieme, že keď USA niekam vstupujú, aby „zmenili režim“, a zahaľujú to všetko do hesiel o „demokracii“ a „vláde ľudu“ a bla-bla-bla, tak sa to končí vždy zle. Zrúteným štátom.

Čiže máme tu režim, ktorý sa postupom času premenil na skorumpovanú silu, ktorá má pod krídlami všetko, od armády cez priemysel až po čierny trh alebo obchod s drogami. Režim, ktorý sa podľa všetkého už ani nemôže transformovať a ktorého prežitie stojí a padá so súčasným systémom, ktorý vo Venezuele panuje. A tak sa bude aj adekvátne urputne brániť. A proti nemu stojí sila, ktorá dokáže dokonale boriť, ale s budovaním čohokoľvek zmysluplného má očividné ťažkosti. Čiže režim neschopný riešiť existujúce problémy a USA neschopné riešiť tie isté problémy, zato so schopnosťou problémy násobiť. Pán Boh s tou Venezuelou.

A čo sa týka stretu USA s Ruskom, tak podľa mňa nehrozí ani pre Ukrajinu, ani pre Sýriu a už vôbec nie pre Venezuelu. Prečo by mal hroziť? Naopak, myslím si, že keď na strane Venezuely teraz stojí okrem Ruska aj Čína alebo Turecko s Iránom, tak majú všetci potuteľnú radosť, že sa USA so svojím tradične až posvätným nadšením hrnú do ďalšej patálie, z ktorej nikto len tak bez straty kvetinky nevyjde. A ten malér nie je až kdesi za morom, ako napríklad Afganistan alebo Irak, ale hneď kúsok pod USA, na ich „zadnom dvore“. Ale kto chce kam, pomôžme mu tam, ako sa hovorí.

Samozrejme, spomínané krajiny majú vo Venezuele obrovské investície, o ktoré určite nechcú prísť, ale uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať. Nikde nie je napísané, že venezuelská vláda musí padnúť „bez boja“, nieto že by mala padnúť každým dňom...

Minister Petříček na Ukrajine jednoznačne podporil ukrajinskú stranu proti Rusku a zaviazal sa, že ju bude Česko aj naďalej podporovať. Kde vidíte dôvody Petříčkovho vyhraneného postoja? Je to postoj výhodný pre Českú republiku? Mimochodom, pobavil vás slogan Porošenkovej kampane „Buď Porošenko, alebo Putin“? Ale oni to asi myslia vážne...

Pán Petříček všeobecne zastáva názory skôr Bruselu, a tak je naozaj otázkou, prečo je práve ministrom zahraničia a práve Českej republiky, ktorá je súčasťou Vyšehradu a aj inak má na niektoré zahraničnopolitické otázky svoj vlastný názor. Ale kedysi mi jeden námestník ministra v Černínskom paláci vykladal, že by sme mali celé ministerstvo zahraničia zrušiť a riadiť sa všeobecne úniovou zahraničnou politikou, takže pán Petříček asi pochádza z rovnakého „hniezda“. Na druhej strane však, samozrejme, platí, že sľubom našej nekonečnej a nehynúcej podpory súčasnej Ukrajine „nezarmútil“, ale súčasne nikomu a ničomu neublížil. Na konkrétnu politiku Českej republiky to nebude mať žiadny veľký vplyv. Veľmi by som si s tým hlavu nelámala.

Ale ten slogan, o ktorom hovoríte, je fakt vtipný. O to viac, keď sa na tých plagátoch zadívate do Porošenkovej tváre, ktorá má výraz „päť minút pred dopadom kométy a koncom života na Zemi“. Teda, ja chápem, čo tým chceli Porošenkovi píáristi povedať, ale súčasne mám pocit, že silno prestrelili. Vie vôbec ten Putin, že za dva mesiace kandiduje na Ukrajine?

Petro Porošenko

Petro Porošenko  Zdroj: TASR

Oligarcha a promoskovský ukrajinský politik Medvedčuk navrhol autonómiu Donbasu s tým, že by Donbas zostal ukrajinský. Prečo to Kyjev odmietol? Boja sa akéhosi „ruského“ nádoru v ukrajinskom tele? Ako by si teda predstavovali riešenie krízy na Donbase?

Autonómia a zotrvanie Donbasu ako súčasti Ukrajiny je v podstate princíp, o ktorom už pekných pár rokov hovoria tzv. minské dohody. A tie Kyjev síce podpísal, ale nikdy sa ani nepriblížil k ich naplneniu. Podľa mňa je problém v tom, že keby dostal autonómiu Donbas, tak o to isté požiada Zakarpatie, potom Odesa, potom možno aj Halič, potom... Skrátka, z celej tej dnešnej Ukrajiny by vláde v Kyjeve nezostalo skoro nič, kde by mohla fakt vládnuť. Možno Poltava a okolie.

Takže Kyjev bude radšej predlžovať tamojšiu „zmrazenú vojnu“ a do omrzenia omieľať heslá o ruskej agresii, pretože tým aspoň uchováva zvyšok územia pohromade. Aj keď, územie má, ale odchádzajú mu z neho ľudia. K tohtoročnému januáru, medziročne, odišiel do zahraničia za lepším životom ďalší milión Ukrajincov. Podľa rôznych odhadov už je ich „vonku“ možno vyše sedem miliónov. A medzi tými zvyšnými doma úmrtnosť jasne prevyšuje pôrodnosť... Fakt demografický „Mordor“.

Babiš privítal líbyjského premiéra. Keď budeme veľmi zlí... Aká je šanca, že tento premiér tejto líbyjskej vlády bude ešte za pol roka pri moci?

Myslíte tým, prečo sa náš premiér baví s politickou mŕtvolou? Dobrá otázka. Nie, vážne, islamistický líbyjský premiér Sarrádž neovláda poriadne ani svoje „sídelné“ hlavné mesto Tripolis, na ktoré dohliadajú islamistické milície. Tie si líbyjská vláda, mimochodom, platí aj z príspevkov z EÚ, aby udržiavali v meste pokoj, ale tí džihádisti sa do seba vždy po pár mesiacoch púšťajú a v hlavnom meste prepuká regulárna pouličná vojna o peniaze a najrôznejšie prebendy. Trochu šialenosť, ale keď sa neustále opakuje, mení sa na normu.

To však neznamená, že by Sarrádž nemal ešte chvíľu vydržať. V stredu som sa pozerala na mapu Líbye vyfarbenú podľa toho, kto čo ovláda, a ten náš z Tripolisu je tam fakt za „trapoša“. Najväčšiu plochu má pod kontrolou, samozrejme, generál Chalífa Haftar so svojou „ľudovou“ armádou. Jeho oddiely sú len kúsok od Tripolisu, takže by asi nebol veľký problém obsadiť hlavné mesto, ale to by vyvolalo veľa „trápností“ – veď tú takzvanú vládu uznáva OSN, Západ atď., a pod. A za Haftarom stojí Rusko, Alžírsko, Egypt, Spojené arabské emiráty a ďalšie regionálne sily, takže miestne má síce pevnú pozíciu, ale ešte asi nedozrel ten správny čas, aby ovládol aj Tripolis. A tak namiesto toho vyrazil na juh krajiny, ktorý je ovládaný pestrou zmesou najrôznejších kmeňových milícií a pašerákov všetkého možného (od ľudí až po ropu), čiže za pár týždňov alebo mesiacov bude z terajšej polovice Líbye ovládať už tri štvrtiny. Pád Tripolisu je teda logicky akosi neodvratný, ale možno sa to ešte dá zachrániť píárovo. Ako že sa usporiadajú akési voľby, v ktorých Haftar – ako inak než demokraticky – vyhrá. Uvidíme. Napokon, šéf ruskej bezpečnostnej rady teraz rokuje v Káhire a odtiaľ mieri do Dubaja, čiže rokuje so štátmi, ktoré sú v Líbyi silno „zaháčkované“. Určite stroja nejaké úklady...

Šéfka EÚ pre zahraničnú politiku Federica Mogheriniová a líbyjský premiér Fájiz Sarrádž v Bruseli

Šéfka EÚ pre zahraničnú politiku Federica Mogheriniová a líbyjský premiér Fájiz Sarrádž v Bruseli  Zdroj: TASR

Američania oznámili, že dohoda s Talibanom je na spadnutie. Na čom presne to záleží? Akí hráči kontrolujú aký podiel moci a územia v Afganistane? Je samotný Taliban taký jednotný, aby dohodu prijal ako celok a jeho radikálne elementy nezačali mydliť všetko okolo, keď odídeme? Aká je predstava štátoprávneho a mocenského usporiadania krajiny, ktorá funguje na stredovekých klanových základoch? Tá naša demokracia to asi nebude.

Vaše otázky sú príliš konkrétne na to, čo sa o dohode zatiaľ vôbec vie. A vie sa vlastne len to, že USA sú „ready“ odísť z Afganistanu do 18 mesiacov po podpise mierovej dohody, pričom Taliban je vraj ochotný zvážiť americké požiadavky, aby kývol na prímerie a na to, že začne vyjednávať aj s kábulskou vládou. To talibanci zatiaľ, až na vzácne výnimky, odmietali, pretože považujú vládu v Kábule za americké bábky. A nikdy nevideli dôvod baviť sa s bábkami, pretože zmysel má baviť sa len s bábkovodičmi.

Nie je jasné, kedy dohodu podpíšu, takže nevieme, odkedy sa začne počítať tých 18 mesiacov, ale dôležité je, že USA samy tlačia na to, aby už z toho Afganistanu po viac ako 17 rokoch „nevíťaznej“ vojny konečne odišli. A dôležité je aj to, že na to isté tlačí aj Čína, Rusko, Irán, Pakistan a ďalšie krajiny, pre ktoré je mier v Afganistane (z rôznych dôvodov) veľmi dôležitý. A napríklad Pakistan, ktorý vždy spoluurčoval vývoj v Afganistane, už aktívne „čistí“ rady Talibanu, z ktorých najrôznejšími, prevažne smrtiacimi, spôsobmi „vyraďuje“ najradikálnejšie elementy. A namiesto nich do hry, hoc aj z väzenia, vypúšťa umiernenejších týpkov, len aby nakoniec dohoda bola. A aby už tí Američania – a spolu s nimi aj ďalšie západné okupačné sily vrátane českých vojakov – boli preč. Ako som už písala, viac ako sedemnásť rokov vojny je aj tak už dávno silno nezmyselných a prestrelených, o to viac, že žiadny hmatateľný úspech Západ pod vedením USA v Afganistane nedosiahol. Takže aktuálna snaha sa z tohto „močiara“ vymaniť, je chvályhodná. Silno oneskorená, ale aj tak. A či sa dohoda podpíše do pol roka alebo do roka a až potom niekedy sa začne odsun, to je už skoro jedno.

Čo bude v Afganistane ďalej? Neviem. Taliban síce tvrdí, že nehodlá uplatňovať mocenský monopol, ale súčasne si zrejme bude chcieť splniť svoj sen a nastoliť vládu islamu vo verzii niekedy zo 16. storočia. V 21. storočí nám to bude iste pripadať (prinajmenšom) podivné, ale prehrali sme, tak...

Ironicky povedané... Hovorili, že v Afganistane sa bojuje za Prahu. Klamali? Kam to Česko dobojovalo? Ako s odstupom vnímať tie nadávky občanom, ktorí po posledných úmrtiach českých vojakov volali po stiahnutí českých síl z krajiny?

Neviem. Áno, všeobecne platí, že politici klamú a klamali neuveriteľne aj vlani okolo toho Afganistanu. Ale v ich poňatí to vlastne nie sú lži, skôr len donekonečna opakované mantry, ktorým možno už dávno sami uverili. A to, že prezident Zeman, ale aj mnohí ďalší po zabití troch našich vojakov v Afganistane omieľali patetické floskuly o tom, že „ustupujú len zbabelci“, a teraz im to zrazu prikážu Američania po dohode s Talibanom... Tak čo s tým? Tak sa skrátka z ničoho nič pri Kábule prestane bojovať o Prahu. No bože!

Významní spisovatelia a intelektuáli ako Milan Kundera, Salman Rushdie či Elfriede Jelineková prejavili starosť o Európsku úniu. Že vraj nacionalisti, populisti a skrachovanci chcú túto myšlienku zničiť a treba ju brániť. Podpísali by ste to?

No jasné, že by som to podpísala! Ako inak sa mám, do čerta, aspoň priblížiť k nobelovke?

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Máme tu neuchopiteľný brexit, neuchopiteľnú Venezuelu…

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Soros ako Vasil Biľak. A pani Šojdrová, gratulujem! Zlá, veľmi zlá Tereza Spencerová. Aj k Venezuele a Macronovi

11:10 Soros ako Vasil Biľak. A pani Šojdrová, gratulujem! Zlá, veľmi zlá Tereza Spencerová. Aj k Venezuele a Macronovi

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Presne také jalové výzvy na ,mobilizáciu más‘ vydávali Biľak a spo…