Za Ukrajinu nikto bojovať nebude? Tereza Spencerová po schôdzke Putin – Macron: vážne slová

25. 8. 2019 6:59

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Európa od Lisabonu po Vladivostok, zrušenie protiruských sankcií, prijatie Ruska do skupiny G8... Analytička Tereza Spencerová komentuje viacero možných pozitív pre Vladimira Putina s dôrazom na stretnutie ruského prezidenta s jeho francúzskym kolegom. V rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch sa však Spencerová nevyhýba ani dozvukom havárie ruskej rakety, po ktorej majú byť vypnuté niektoré jadrové snímače v Rusku.

Za Ukrajinu nikto bojovať nebude? Tereza Spencerová po schôdzke Putin – Macron: vážne slová
Foto: TASR
Popis: Francúzsky prezident Emmanuel Macron (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore počas stretnutia v pevnosti Fort de Brégancon

Putin prišiel za Macronom a nezdalo sa, že by sa na seba mračili. Francúzsky prezident vzal ruského kolegu na prehliadku pevnosti, čo sa berie ako privilégium. Aké signály možno zo stretnutia vyčítať? Pred francúzskymi prezidentskými voľbami sa Macron považoval za jediného kandidáta, ktorý by nebol „submisívny“ voči Rusku. Čo konkrétne sa dohodlo? Bola reč o Ukrajine? Čo známa téza o „Európe od Lisabonu po Vladivostok“?

Na jednej strane sa na seba nemračili, pretože ich vzťahy sú vcelku okej a Macron pôjde budúci rok 9. mája do Moskvy oslavovať víťazstvo v druhej svetovej vojne. Na druhej strane mi však ich rozhovory neprišli ani nijako „revolučné“.

Pred schôdzkou sa avizovalo, že majú rokovať o Ukrajine, ale nakoniec sa dohodli azda len na tom, že o Ukrajine budú rokovať ďalej. Možno sa čaká na nejaký impulz z Kyjeva, ktorému aj terajšie rozhovory vo Francúzsku „o ňom bez neho“ znovu naznačili, kde je jeho miesto a aká je jeho rola. Alebo z Moskvy, odkiaľ prichádzajú špekulácie o skorom prepustení ukrajinských námorníkov zajatých vlani pri „kerčskom incidente“.

A to, že Macron znovu – dokonca rusky – oživil tézu o „Európe od Lisabonu po Vladivostok“, by som tiež nejako nepreceňovala.

Vo Francúzsku to nie je nijako zásadne cudzia idea, pretože už Charles de Gaulle kedysi hovoril o jednotnej Európe od Atlantiku až po Ural.

Gorbačov svojho času pridal ideu „spoločného európskeho domu“, alebo ako to presne nazýval, a Putin potom tento základ rozvinul do „Európy od Lisabonu po Vladivostok“, teda do tézy o prepojení Eurázijskej únie s Európskou úniou.

Zrejme je to akási vízia obrovského kontinentu bez Američanov a Číňanov, ktorí sú tu predsa len cudzorodým prvkom.

Týmto pojmom však už mávali na Západe mnohí, po Majdane napríklad vtedajší český eurokomisár Štefan Füle, pred tromi rokmi aj Angela Merkelová.

Nemyslím si, že má zmysel sa tým v súčasnosti nejako hlbšie zaoberať, pretože je to len slogan. A prípadná realizácia fakt nie je na programe dňa, týždňa a ani dekády.

Ale Putinove rozhovory s Macronom hlboko otriasli ukrajinskou politickou scénou a napríklad bývalá šéfka parlamentu pripúšťa, že už je úplne jasné, že „svet nebude za Ukrajinu bojovať“ a že k januáru budúceho roku EÚ zruší protiruské sankcie. Tak uvidíme.

Aj Donald Trump možno potešil Putina, keď povedal, že Rusko by malo byť znovu prijaté do skupiny G8. Bolo to Rusku vlastne na niečo? Aké signály voči Rusku znejú od Trumpa a aká autonómna je jeho pozícia „riedená“ Kongresom USA?

Macron podmieňuje návrat Ruska do G8 nejakým riešením ukrajinskej krízy, takže v praxi sa tiež žiadny návrat vôbec konať nemusí.

No všeobecne platí, že to síce môže byť pre Rusko nejakým morálnym zadosťučinením, ale nemyslím si, že by z predstavy návratu nejako prehnane híkali nadšením.

Je to možno len otázka akejsi prestíže, ale pri kvalite vzťahov medzi Západom a Ruskom nie je vôbec isté, či Rusko o takú „pochvalu“ vôbec stojí.

Tým skôr, že G7 aj bez Ruska je sama taká „obchodne rozvadená“, že vraj je dopredu jasné, že nadchádzajúci summit sa neskončí ani spoločným komuniké, na ktorom sa zúčastnení nedokážu zhodnúť.

Keby tam ešte znovu pribrali Rusko, chaos bude len o to väčší. A naopak, čo by malo Rusko v rozvadenej partii pohľadávať?

Neviem, po spľasnutí vymyslenej aféry s „ruským zasahovaním“ sa americké liberálne médiá sústredia na novú tému „Trump je rasista“ a celý americký politický establishment za svojho hlavného nepriateľa považuje Čínu, takže Rusko im „vypadáva z radarov“ a začína byť úplne nezaujímavé.

Zavalené sankciami, odložené ad acta. Či to súčasne znamená, že sa aj nejako zlepšia vzťahy medzi USA a Ruskom, si netrúfam odhadovať, aj keď by som si na to nestavila.

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

Putin v každom prípade nezaznamenal dobré PR, pokiaľ ide o dozvuky nehody rakety na jadrový pohon. Západné médiá informujú, že Rusko vypína medzinárodné merače radiácie, a prichádzajú s paralelami o Černobyli. Dokonca aj analytik Štěpán Kotrba, ktorý netrpí nechuťou k Rusku za každú cenu, uviedol, že „toto je zle“, a dodal, že kto tie snímače vypol, „mal by visieť“. Čo k tomu povedať?

Jasné, vypínanie monitorovacích snímačov vyzerá veľmi amatérsky a kŕčovité tvrdenie, že aj tak odovzdávali údaje o radiácii „len na dobrovoľnej báze“, je už rovno smiešne.

Na druhej strane sa obe „vypnuté“ stanice nachádzajú vyše 800 kilometrov od havárie, takže niektoré obdobné stanice v škandinávskych krajinách majú oveľa bližšie k miestu havárie.

A s výnimkou jednej nórskej, ktorá nahlásila stopy jódu 131, žiadna z nich nič nenamerala. Takže mi vlastne nie je veľmi jasné, čo tam s tými monitorovacími snímačmi v tom Rusku vlastne v skutočnosti robili.

Matteovi Salvinimu sa podarilo položiť taliansku vládu a vyzerá predčasné voľby. Hnutie piatich hviezd, doterajší koaličný partner, by sa rado spojilo s ľavicou, aby im zabránilo, na druhej strane líder ľavice údajne cíti, že taká vláda by bola dar pre Salviniho. Rozohral to líder Ligy dobre?

Nesledujem taliansku scénu až tak dopodrobna, aby som vedela o všetkých nuansách tamojšej politiky. Všeobecne, samozrejme, platí, že talianska politika a tamojšie vlády boli od druhej svetovej vojny v „permanentnej kríze“ a padali úplne pravidelne predčasne.

Z tohto pohľadu sa teda Taliansko drží svojich najlepších demokratických tradícií.

Myslím, že všetko bude závisieť od voličov a ich ochoty ísť voliť. Pretože je síce možné, že sa lídri protestných „Hviezd“ môžu v zákulisí dohodnúť s „úniovou“ sociálnou demokraciou, ale voličom oboch strán to môže tiež pripadať ako jeden veľký podvod a zrada programov.

To je skôr predstaviteľná koalícia Salviniho Ligy s nesmrteľným Berlusconim, a keď si Liga uchová voličskú podporu okolo 40 percent, tak má cestu k moci asi otvorenú. Ale počkajme si.

Matteo Salvini

Matteo Salvini  Zdroj: TASR

Asadove vojská postupujú cez mesto Chán Šajchún, ktoré nedržali od roku 2014. Tvrdí to dokonca aj vaše „obľúbené“ Sýrske observatórium pre ľudské práva. Rebeli vraj utekajú do Turecka. To je zaujímavá informácia: Čo v tom Turecku budú asi robiť? Zostanú tam? A to Erdoganovi neprekáža, že mu do krajiny vnikajú džihádisti?

Myslím, že je to práve naopak. Turecku prílev džihádistov prekáža, čo je hlavný dôvod, prečo sa všemožne snaží udržať v Idlibe status quo.

Pre Ankaru je džihád v Sýrii síce nepríjemný, pretože je vzdialený síce len pár kilometrov, ale stále lepší ako džihád priamo v Turecku.

A problém to nie je len pre sekulárnu, kemalovskú časť tureckej spoločnosti alebo pre Kurdov, ale aj pre onú časť islamskú, moslimskobratskú, pretože ideály al-Káidy a Moslimského bratstva sa síce môžu v niektorých bodoch prekrývať, ale zlučiteľné rozhodne nie sú.

Problém je však v tom, že Turecko už vlani na jeseň v Soči dohodlo s Ruskom a Iránom (a tým vlastne aj so Sýriou) podmienky riešenia situácie v Idlibe, ale odvtedy nenaplnilo skoro žiadny zo svojich záväzkov, lebo sa ukázalo, že al-Káida a ďalšie teroristické skupiny síce osem rokov vojny ochotne prijímali zbrane a inú pomoc, ale počúvať Ankaru rozhodne nehodlajú.

A Sýrii a Rusku akoby aktuálne došla trpezlivosť, dopredu oznámili Turecku, čo sa bude diať, a aktuálne postupujú Idlibom, zatiaľ čo ruské stíhačky z oblasti vytláčajú tie turecké.

Džihád ustupuje smerom k severu, kde je aj čoraz hlasnejšie a zlostnejšie protestujúce Turecko. Ďalší vývoj bude zaujímavý.

Je pravdepodobné, že sa postup na nejakej línii zastaví – napríklad keď sýrska armáda ovládne strategickú diaľnicu M5.

A potom sa znovu začne rokovať. Pritom mi však bude pripadať podivné, pokiaľ Turci na svoje územie naozaj vpustia utekajúcich džihádistov alebo prinajmenšom príslušníkov tých najradikálnejších teroristických skupín.

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan Zdroj: TASR

V Nemecku sa blížia krajinské voľby, napríklad v Sasku, kde v prieskumoch vedie AfD. Nemecké orgány v každom prípade odmietli zaregistrovať viacero jej kandidátov a na sociálnych sieťach sa objavuje paralela s Ruskom. Je namieste?

Aká paralela? My predsa robíme všetko demokraticky a humánne, zatiaľ čo Rusko totalitne a neľudsky!

Ale vážne, nápad so zoškrtaním kandidátov AfD v Sasku na takú mieru, že hrozí, že strana v prípade svojho víťazstva nebude mať ľudí na obsadenie získaných postov, je, samozrejme, zaujímavý. Inovatívny. Alebo bizarný.

V každom prípade príznačný pre dobu, ktorú naše politické reprezentácie doviedli do bodu, v ktorom už im nezostáva nič iné, než sa pri moci držať akýmikoľvek prostriedkami.

Donald Trump chce naozaj kúpiť od Dánska ostrov Grónsko. Načo by ho potreboval? V každom prípade mu ho Dáni nechcú predať, takže Trump zrušil návštevu Dánska. A šíri sa vtip: „Dánsko nám nechce predať Grónsko. Bombardovanie Dánska sa začne za 5, 4, 3...“

Topiace sa Grónsko je surovinovým eldorádom, a tak nie div, že priťahuje pozornosť. Aj tak však prvé správičky, že Trump uvažuje o jeho kúpe, vyzerali ako vtip.

Ale vtipom to prestalo byť vo chvíli, keď dánska vláda odmietla o predaji vôbec rokovať a Trump „disciplinárne“ zrušil svoju návštevu v Kodani. V Dánsku z toho musia byť zmätení.

O to viac, že Trump označil odmietnutie rokovať o predaji ostrova za „neslušné“.

Na bombardovanie Dánska, samozrejme, nedôjde, ale na druhej strane nie je bez zaujímavosti, že z dánskej kráľovskej rodiny také razantné odmietanie neznie. Vraj že je na obyvateľoch Grónska, ako sa rozhodnú.

To je veľmi zaujímavý postoj. Trump sa má čoho chytiť. Aj keď mne to stále pripadá ako vtip, ktorý však svojím pokračovaním značne stráca na humornosti.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

V pohybe je toľko udalostí…

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jaroslav Polanský
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

To nie je žiadne tajomstvo... Tereza Spencerová a šokujúce fakty o Islamskom štáte a Turecku. Radšej nečítať

0:02 To nie je žiadne tajomstvo... Tereza Spencerová a šokujúce fakty o Islamskom štáte a Turecku. Radšej nečítať

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Myslím, že sa o tom v západnom mainstreame nehovorilo, pretože Tur…