Výsledky druhého kola prezidentských volieb takmer kopírujú výsledky druhého kola z volieb v roku 2014. Rovnakým pomerom prehral Robert Fico s Andrejom Kiskom. Dá sa z toho usudzovať, že veľkosť dvoch polarizovaných skupín na Slovensku ostáva po piatich rokoch rovnaká?
Vo väčšinovom volebnom systéme, aký máme pri prezidentských voľbách na Slovensku, sa ukázalo, že kandidát s podporou Smeru Maroš Šefčovič vyžmýkal z tých volieb maximum. Rozdiel 16 percent je ale vysoké číslo. Ak z toho chceme urobiť nejaký záver pred budúcoročnými parlamentnými voľbami, tak sa ukazuje, že Smer má stále svoju silu. Parlamentné voľby sú už o pomernom volebnom systéme, kandiduje v nich viac subjektov. Šefčovič voľby prehral, ale nesklamal.
Boli tie voľby ešte v niečom inom podobné ako tie v roku 2014? Ako by ste ich porovnali?
Porovnať by sa dali v tom, že opäť zvíťazil kandidát bez politickej minulosti, kandidát, ktorý je marketingovým produktom. To sa len skopírovalo. Zvíťazila reklama kandidáta, veľkorysé narábanie s dátami, vyhrala kandidátka s veľkou a nekritickou podporou niektorých médií. Tie isté médiá, ktoré podporovali Kisku, teraz zvolili Čaputovú.
Je výsledok 58 percent k 42 pre vás prekvapivý?
Nie. Ako hovorím, je to maximum, čo dokázal vytlačiť kandidát s podporou Smeru.
Druhé kolo volieb malo nižšiu účasť ako prvé, dá sa súhlasiť s tvrdením, že nízka účasť v druhom kole znamená, že pre značnú časť obyvateľov Slovenska nebol prijateľný ani jeden kandidát?
Samozrejme. V druhom kole sme mali kandidátov z podobnej časti politického spektra. Zuzana Čaputová bola podpredsedníčkou ľavicovej liberálnej strany, Smer je európska socialistická strana. Takže napríklad pre konzervatívneho voliča nebolo z čoho vybrať.
To znamená, že Šefčovičovi sa nepodarilo napriek svojej komunikácii presvedčiť práve týchto voličov?
Určite sa mu časť podarilo presvedčiť, lebo inak by nemal 42 percent, ale kresťanský konzervatívny kandidát vyzerá inak ako pán Šefčovič.
Oproti prvému kolu získala Zuzana Čaputová o vyše stotisíc hlasov viac. To znamená, že pritiahla aj voličov niektorých neúspešných kandidátov z prvého kola.
Šefčovič ich pritiahol viac ako ona. Je to výsledok volieb proti Smeru. Časť ľudí odmietla štýl vládnutia, ktorý tu máme. Je to výsledok voľby proti súčasnému systému spravovania štátu.
Marošovi Šefčovičovi sa nepodarilo pred druhým kolom to najpodstatnejšie – dostatočne nepresvedčil voličov, ktorí mu nedali hlas v prvom kole, že je lepším kandidátom ako Čaputová. Spravil niekde pred druhým kolom vyslovene chybu?
Nemyslím si. Ani jeden z nich nespravili nejakú chybu pred druhým kolom, ktorá by sa odrazila vo výsledku. Čaputová zvolila pred druhým kolom veľmi dobrú, udržiavaciu stratégiu. Jej náskok bol veľký. Zásadnejšiu chybu som ani u jedného nevidel.
Pri otázke, v čom si zobrala poučenie od Andreja Kisku, povedala, že chce byť aktívnejšia v sociálnych témach a témach spravodlivosti ako dosluhujúci prezident Andrej Kiska. Čo by ste jej odporučili vy?
Mala by byť pracovitejšia ako Kiska a mala by sa viac venovať zahraničnej politike. V tejto oblasti bol Kiska najslabším prezidentom. Čo sa týka jeho pracovnej disciplíny, o tom vieme svoje. V oblasti domácej politiky by mala viac hovoriť o korupcii. To som prvé roky Kiskovi vyčítal, že vo svojich prvých správach o stave republiky o korupcii nehovoril. Chcem od nového prezidenta, aby viac o tom hovoril, o tomto skorumpovanom systéme, že ho bude nejakým spôsobom demaskovať a že bude akýmsi iniciátorom zmien. Prezident nemá veľké právomoci, ale môže o tých veciach hovoriť. Verím, že svoj zápal z pezinskej skládky prenesie Zuzana Čaputová na celé Slovensko.
Čo sa týka sociodemografie v druhom kole volieb, najväčší rozdiel bol v Bratislavskom a Trnavskom kraji, v iných bol oveľa menší. Čo sa dá z toho usudzovať?
Bratislava bola vždy vnímaná ako vyhranenejšia voči Smeru ako zvyšok Slovenska. A čo sa týka Trnavy, môžeme sledovať vznik akejsi aglomerácie na západnom Slovensku Bratislava – Trnava, ktorá sa bude postupne rozširovať smerom do Nitry. S tým súvisia aj iné, napríklad socioekonomické faktory. Tento jav sledujeme vo viacerých veľkých krajinách, doteraz sme tu s tým nemali skúsenosť, vo svete je však to bežný jav.
Komentátori vo volebnom televíznom štúdiu i Andrej Kiska hovorili o historickej chvíli, lebo Slovensko má ženu prezidentku. Je to nejakým spôsobom dôležité? Neprikladá sa tomuto momentu príliš veľký význam?
Ľudia, ktorí bojujú za postavenie žien v spoločnosti, to môžu vnímať ako veľké víťazstvo, ale mne osobne je to jedno, či je prezidentom muž, alebo žena. Poznáme veľa iných príkladov významných žien vo svetovej politike. V reáli ide o to, ako bude svoj mandát vykonávať.
Sledujte predbežné výsledky volieb TU
- Reklama -
