Vychádza najavo, ako to bolo na Ukrajine, oznamuje Tereza Spencerová. A varuje: Bordel po celom svete, už je toho veľa

12.5.2019 0:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Porošenko skúša zametať stopy, ako len na poslednú chvíľu môže,“ konštatuje analytička Tereza Spencerová k vývoju na Ukrajine. A v rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných Listoch rekapituluje informácie, ktoré sa vynárajú o Ukrajine a niekdajšom americkom viceprezidentovi Joeovi Bidenovi. K celkovej medzinárodnej situácii Spencerová poznamenáva, že USA rozbehli na svete toľko kríz naraz, že už je ťažké sa v tom vyznať.

Vychádza najavo, ako to bolo na Ukrajine, oznamuje Tereza Spencerová. A varuje: Bordel po celom svete, už je toho veľa
Foto: TASR
Popis: Ukrajina, ilustračné foto

Tak bezpečnostní analytici nás konečne ochránia pred tými „dezinformáciami“. Pred voľbami do Európskeho parlamentu nasadí Facebook tím „overovateľov“ vo všetkých jazykoch EÚ, aby „chránili“ používateľov Facebooku pred nevyhovujúcim obsahom. Tiež máte radosť? Cítite sa hneď bezpečnejšie?

V zásade asi platí, že najväčšou dezinformáciou vo voľbách sú samotné volebné programy väčšiny strán, z ktorých napĺňania vo finále neostáva obvykle kameň na kameni. A potom existuje aj porekadlo o zlodejovi, ktorý kričí: „Chyťte zlodeja!“

Ale inak áno, s nástupom ďalších expertov, ktorí nás budú brániť pred dezinformáciami, sa, samozrejme, cítim bezpečne a pokojne...

Zdá sa, že Američania pritvrdzujú proti Číne a dvíhajú jej colné tarify až na 25 percent. Špekuluje sa, že potom sa Trump podobne zahryzne do Nemecka. Čím to je, že je celkom ticho okolo Ruska? Hovorí sa, že by sa Venezuela mohla s Putinom „vykšeftovať“ za Ukrajinu... To by bolo niečo, že?

Máte pravdu, že to Spojené štáty aktuálne rozbiehajú hneď na niekoľkých frontoch. Vo Venezuele skúšajú zvrhnúť režim už dlhší čas, uťahujú skrutky okolo Iránu, k tomu rozdúchavajú obchodnú vojnu s Čínou, k tomu vysvetľujú Kanade, že nemá čo hľadať na roztopenej severnej námornej trase, aj keď vedie jej pobrežnými vodami, a neviem, či sa chcú zahryznúť do Nemecka, ako hovoríte, ale minister zahraničia Mike Pompeo na poslednú chvíľu zrušil cestu do Berlína za Angelou Merkelovou a Süddeutsche Zeitung teraz konštatovali, že priateľstvo medzi Nemeckom a USA je v troskách...

K tomu si pripočítajte pokračujúcu krízu vo vzťahoch USA a Turecka, nekončiacu sa ilegálnu okupáciu východu Sýrie, obrovský záber, aký Pentagón predvádza v Afrike, všeobecne napäté vzťahy s Európskou úniou, nové hrozby Británii, ktorá chce ďalej spolupracovať s Huawei, a navrch ďalšie a ďalšie sankcie na kohokoľvek a kedykoľvek, už len za krivý pohľad...

A to vypočítavam len to, čo mi práve napadá. Iste by bol výpočet dlhší. Chcem povedať, že USA rozbehli mnoho „kríz“ naraz a nikde nie je zaručené, že ich všetky dokážu ukočírovať k svojej spokojnosti. Skrátka, v amerických najvyšších kruhoch zrejme ďalej prežíva pocit, že sú všemocní a každý ich musí bezhranične počúvať, a tak si toho nabrali veľa, čo sa však pre nich nemusí skončiť dobre. Bez straty kvetinky.

A to ani nehovorím o pokračujúcom a svojím spôsobom sebazničujúcom boji v samotných USA...

O výmene Venezuely za Ukrajinu sa špekuluje už dlho, ale čím ďalej, tým viac je jasné, že to nie je asi ten najlogickejší pohľad na vec. Na jednej strane úplne prehliada desiatky miliárd, ktoré do Venezuely investovala Čína, pričom tá určite nebude chcieť o svoje peniaze prísť len preto, aby mali Trump s Putinom radosť.

Ale hlavne, Rusko má vo Venezuele predsa asi len stovku akýchsi vojakov a možno aj niečo žoldnierov, čo však rozhodne nie je sila, ktorá by udržala skorumpovaný Madurov režim v sedle.

Naopak, zdá sa jednoducho, že USA so svojím Guaidóom vo Venezuele – na rozdiel povedzme od Pražského hradu – nemajú dostatočnú podporu, a preto s režimom nie sú schopní pohnúť.

Veľmi márny pokus o vojenský puč z minulého týždňa bol toho dokonalou ukážkou. Samozrejme, USA môžu na Venezuelu zaútočiť a tých pár ruských vojakov by im v tom nijako nezabránilo, ale aj v americkom establishmente sa ozývajú varovania, že by to bol útok proti väčšine spoločnosti, ktorá by útočiacu stranu rozhodne nevítala ako svojich osloboditeľov.

A výsledkom by mohla byť občianska vojna, v ktorej by sa USA mohli „utopiť“.

Koniec koncov, v posledných rokoch získavajú skúsenosti hlavne z bojov v blízkovýchodných púšťach, venezuelská džungľa je niečo iné. A navyše môže niekomu veľmi pripomínať Vietnam, zatiaľ čo iným to len pripomenie zaujímavý fakt, že americká soft power je síce stále fajn, ale už nemá to čaro ako kedysi a zaberá hlavne v pražskej kaviarni, čo je však od ropnej Venezuely predsa len poriadny kus cesty.

Že vo Venezuele by si USA museli svoju vôľu jednoducho prestrieľať za cenu veľkých strát na ľudských životoch. A ako vieme z Blízkeho východu, čím viac civilných obetí, tým viac protiamerických nálad...

Vladimir Putin a Donald Trump

Vladimir Putin a Donald Trump  Zdroj: TASR

A to isté v zásade platí aj pre druhú „mincu“ zo spomínaného „obchodu“, teda pre Ukrajinu. Po Majdane tam boli odpútané sily, ktoré by nejaký obchod „Venezuelu za Ukrajinu“ a víziu, že Kyjev zase spadne do lona Moskve, len tak neakceptovali. Len by sa zintenzívnila vojna.

Čiže neverím na nejaké obchody typu „Venezuelu za Ukrajinu“. Nedáva mi to zmysel.

Sýrske a ruské vojská pokračujú v bombardovaní Idlibu a Hamá. Al-Jazeera vysiela hrozné svedectvá, ako umierajú nevinné deti a aké je to strašné. Môžeme čakať, že naši spojenci sa do toho vložia a „potrestajú“ Asada? Nie je vo vzduchu ďalší „chemický útok“?

Do melóna a do duše západného politika nevidíš, a tak je, samozrejme, možné, že zase príde nejaký „Asadov chemický útok“, na ktorý USA spolu s Britániou a Francúzskom, teda tradiční nositelia tej najvyššej globálnej morálky, odpovedia skutočným raketovým útokom, ktorý však bude znovu vedený tak, aby vyvolal palcové titulky, ale v skutočnosti veľmi neublížil...

A „Asadov chemický útok“ nastať naozaj môže, pretože píárové Biele prilby v Idlibe, ktorý je aj podľa amerického ministerstva zahraničia „aktuálne najväčšou baštou al-Káidy a s ňou spätých skupín na svete“, ďalej pôsobia.

Nie je, mimochodom, bez zaujímavosti, že práve Biele prilby na prelome mesiaca dostali v USA cenu Elieho Wiesela, pekne v Múzeu holokaustu, vraj za skvelú „organizačnú prácu v Sýrii“.

Svet je všeobecne čoraz divnejší, ale napriek tomu nad niektorými správami zostáva človeku rozum stáť.

Keď sa voľby neskončia o pár hlasov ako treba, tak ich jednoducho zrušíme. Taktika tureckého prezidenta Erdogana, pokiaľ ide o Istanbul. Prečo Erdogan svoj rodný Istanbul tak veľmi potrebuje? Drží centrálnu vládu, hlavné zázemie má na vidieku... Má azda strach z mladej mestskej generácie? Mohlo by sa stať, že by už nebol univerzálnym sultánom?

Ja by som sa Erdoganovi až tak neposmievala, pretože opakovať voľby do omrzenia, kým neskončia tak, „ako majú“, je predsa bežný postup aj v rámci Európskej únie. A keď môžeme my, tak prečo za to isté kritizovať jeho? Zbavme sa už konečne všetkých tých dvojakých metrov, pretože je to zo všetkého najviac predovšetkým ponižujúce.

Svet to totiž vidí, nie, že nie. Ale k tomu Istanbulu – je to najľudnatejšie mesto Turecka, hlavná priemyselná oblasť, dopravný hub, výkladná skriňa, generuje najväčšie peniaze do štátnej pokladnice a tak ďalej.

Skrátka je to symbol moci, vplyvu a významu. Kto má Istanbul, môže sa bez akýchkoľvek pochýb považovať za skutočného vládcu Turecka.

Ale Erdogan práve tam – a v ďalších veľkých tureckých mestách – prehral, a aj keď sa vďaka vidieckej základni stal celkovým víťazom, je to obrovská machuľa na imidži.

A tak to teraz skúša zmeniť. Problém je v tom, že aj keby sa mu podarilo opakované voľby naplánované na polovicu júna „správne spočítať“, nikto mu už tú prvotnú porážku aj tak neodpára.

Pýtate sa na „univerzálneho sultána“. A to je práve problém. Volebná prehra Erdoganovej koalície vo veľkých mestách bola svojím spôsobom aj referendom o tom, ako sú Turci spokojní s vlani odhlasovaných posilnením prezidentských právomocí.

Ukazuje sa, že zatiaľ čo na vidieku to nijako neprekáža, v mestách je s tým problém. Myslím, že Erdogan má k nejakému autentickému „sultánstvu“ fakt veľmi ďaleko.

Recep Tayyip Erdogan a jeho manželka Emine

Recep Tayyip Erdogan a jeho manželka Emine Zdroj: TASR

Je zaujímavé, ako sa začínajú lámať ľady okolo Ukrajiny. Analytik agentúry Bloomberg Leonid Beršidskij, ktorý naozaj nemá rád Putina, začal písať o správaní Obamovho viceprezidenta Joea Bidena, dnes Trumpovho protikandidáta. Nejde len o Bidenovho syna, ktorý si zváštne počínal v energetickom biznise na Ukrajine, ale aj o to, že Biden mal regrutovať a chrániť niektorých ukrajinských politikov. Veľvyslankyňa USA mala tiež kryť „demokratických“ korupčníkov. A ako ste napísali, Porošenkovi sa nechce vypovedať vo veci „jatiek“ na Majdane, ktoré zakončili celú revolúciu. Do čerta, povedal by si človek... Že by sme sa po rokoch mohli dozvedieť, ako to celé vlastne bolo?

No neviem, každý, kto vývoj na Ukrajine chcel sledovať, tak ho aj sledoval a má v hlavných bodoch jasno už dlho. Pokiaľ by sme sa dnes mali „dozvedieť, ako to celé vlastne bolo“, je tu skôr len akási nádej, že vnútropolitický boj v USA vynesie na svetlo niektoré zaujímavé podrobnosti.

Áno, zatiaľ čo mal starý Biden ako Obamov viceprezident Ukrajinu „v gescii“, naposielal do Kyjeva vyše miliardu dolárov „pomoci“, ktorú dnes už nikto nedohľadá inde než vo vreckách tamojších oligarchov, a mladý Biden za to dostával kráľovský „plat“ v správnej rade ťažobnej firmy Burisma, ktorá – aby toho všetkého nebolo málo – patrila oligarchovi z okolia prezidenta Janukovyča, ktorého ten istý Biden aktívne zvrhával...

A ambasádorka asi naozaj odovzdala generálnemu prokurátorovi v Kyjeve zoznam skorumpovaných proamerických činiteľov, nad ktorými USA držia ochrannú ruku a na ktorých justícia nesmie siahnuť.

Keď sledujete tie hlučné protesty politikov Demokratickej strany proti jej odvolaniu, je to fakt až bizarné.

Porošenko skúša zametať stopy, ako len na poslednú chvíľu môže, a mení vedúcich úradníkov na kľúčových postoch rovnako rýchlo, ako „po novom odvážna“ – po Porošenkovej volebnej prehre odvážna – generálna prokuratúra rozosiela najvyšším hlaváčom jedno predvolanie za druhým.

Do toho sa niektorí snažia zachrániť tým, že Trumpovi ponúkajú dôkazy a svedectvá, ako Hillary Clintonová, FBI, CIA a ďalší na Ukrajine zbierali dôkazy o Trumpovi a Rusku...

Petro Porošenko

Petro Porošenko  Zdroj: TASR

Skrátka, Ukrajina začína vo svojich najvyšších poschodiach pripomínať fakt masaker, ale znovu, že by sme sa dozvedeli niečo zásadne nové a prevratné, čo by sme nevedeli (alebo aspoň v hrubých obrysoch netušili), tak o tom dosť pochybujem.

Veď bolo od začiatku jasné, že na Majdane len jedna skorumpovaná oligarchická partia preberá opraty po tej predchádzajúcej, ktorá prevzala opraty po tej predchádzajúcej, atď., atď.

A spolu s tým sa menila vždy aj politika, hoci niektoré tváre sa v tom nekonečnom (a pre Ukrajinu fakt nešťastnom) prúde nových nezávislých dejín vynárajú stále znovu a znovu. Iste, niektorí ľudia do toho motali ešte aj demokraciu a také niečo, ale to len zvýrazňuje, prečo naozaj potrebujeme tých bojovníkov proti dezinformáciám, nie?

Oproti predchádzajúcim oligarchickým veľkým zmenám teraz „len“ pribudla vojna na Donbase, tisíce mŕtvych a navyše Ukrajina prišla ešte aj o Krym, pretože si ktorýsi z bábkovodičov zle prepočítal ťahy na geopolitickej šachovnici. Ak to niekomu stálo za to, ukážte mi ho.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Bude zaujímavé, ako skončia rozhovory Pompea s Putinom v Soči. Mimochodom, mieri tam za ním aj rakúsky prezident Van der Bellen…

 

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Jourová ako Biľak? A ďalej Tereza Spencerová hlási: Orbán a Sýria, to mnohých naštve. Zmeny v USA

0:00 Jourová ako Biľak? A ďalej Tereza Spencerová hlási: Orbán a Sýria, to mnohých naštve. Zmeny v USA

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Aby „hlavná ideologička“ EÚ Jourová neskončila ako Vasil Biľak, kto…