Voliči Čaputovej, vy že ste inteligentní? Smeje sa Tereza Spencerová. Hovorí svoje k veci „Prima a CNN“

5.4.2019 0:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Zuzane Čaputovej niet čo závidieť: má najslabší mandát zo všetkých slovenských prezidentov a sprevádzajú ju očakávania, ako keby bola Johanka z Arku, komentuje analytička Tereza Spencerová prezidentské voľby na Slovensku. V rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch sa vyjadruje aj k voľbám v Turecku a na Ukrajine či k chystanej spolupráci medzi televíziou Prima, ktorej je Spencerová spolupracovníčkou, a americkou CNN.

Voliči Čaputovej, vy že ste inteligentní? Smeje sa Tereza Spencerová. Hovorí svoje k veci „Prima a CNN“
Foto: TASR
Popis: Na snímke kandidátka na prezidentku Zuzana Čaputová počas ďakovnej reči vo volebnej centrále po 2. kole prezidentských volieb 30. marca 2019 v Bratislave

Na Slovensku zvíťazila slušnosť a spravodlivosť, čítame v českých médiách. Ako vnímate výhru Zuzany Čaputovej? Závidíte Slovákom? Ako sa dívate na tých, ktorí závidia? Hanbíte sa za českého prezidenta? A myslíte si, že Čaputová ohrozí našu spoluprácu v rámci V4?

Mne to čoraz viac pripomína detskú rozprávku. Kiska – a nielen on – hovorí, že Čaputová „bojuje proti zlu“, americké médiá do takej rozprávkovej klasiky „dobro proti zlu“ pridávajú trochu Hollywoodu a píšu o „slovenskej Erin Brockovichovej“... Je to na zúfanie, že sa demokracia dostala do takých slaboduchých dimenzií, ktoré stačia, aby médiá dokázali z kohosi urobiť „niekoho“ a opísať pritom celý ten zložitý svet okolo nás ako prostý boj „dobra proti zlu“. Všeobecne sa tak nejako predpokladá, že kandidátov typu pani Čaputovej volia ľudia s vyšším vzdelaním, že? A to im pri ich slávnom IQ taká rétorika nepríde podozrivo zjednodušujúca až detinská? Fakt by ma zaujímalo, kam až môže tento infantilizujúci trend jedného dňa zájsť. Alebo skôr, kam až budeme ochotní spadnúť...

Už len preto to pani Čaputovej nezávidím, pretože má najslabší mandát medzi slovenskými prezidentmi a súčasne sa od nej chcú zázraky na pomedzí hrdinskej Johanky z Arku a rozprávkovej víly Amálky. Bude zaujímavé sledovať, čo všetko z toho postupne vylezie. A či ohrozí spoluprácu v rámci V4? No z logiky veci a všetkého toho, s čím ju ktosi nechal zvoliť, musí Vyšehrad ochromiť. Nemôže byť predsa „verná“ svojim proklamovaným heslám a súčasne spolupracovať s Orbánom alebo s Poliakmi. To by predsa nedávalo zmysel, nie?

Erdogan usporiadal voľby, ale neskončili úplne tak, ako by čakal. Ľudia asi neocenili trvalo stagnujúcu životnú úroveň. Aké vážne je nebezpečenstvo, že zlé výsledky „doma“ sa bude pokúšať Erdogan napraviť nejakou akciou „vonku“? A čo vlastne plánuje ďalej s Afrinom, teda kusom Sýrie, ktorý má pod kontrolou? Aké je jeho súčasné rozloženie vzťahov, pokiaľ ide o USA, Európu a Rusko?

Tie miestne voľby boli svojím spôsobom osviežujúce. Zatiaľ čo na Ukrajine sa volilo medzi tromi favoritmi s rovnakým programom a na Slovensku medzi dvomi kandidátmi s proeurópskymi postojmi, tak aspoň v tom Turecku sa konal skutočný súboj medzi ideami. A fakt, že Erdoganova strana AKP prehrala v najväčších mestách a volebná komisia teraz kontroluje tesné výsledky hlasovania v Istanbule, paradoxne naznačuje, že v Turecku – bez ohľadu na všetko, čo sa už o „sultánovi“ Erdoganovi napísalo a povedalo – ďalej funguje demokracia.

Už len preto si nemyslím, že by si teraz musel Recep Erdogan nejako „naprávať reputáciu“ akciami „vonku“. Koniec koncov, spomeňte si napríklad na „oranžovú vlnu“ z našich volieb, ktorá tiež nemala na vládu a jej fungovanie väčší vplyv. Ale súčasne platí, že ďalšie voľby čakajú Turecko až niekedy za štyri roky, takže sa Erdoganova vláda môže na tie „vonkajšie akcie“ naozaj viac sústrediť, a to už „bez vyrušovania“. A tiež že dopredu oznámila, že práve až teraz, teda po voľbách, chce začať rozhodne riešiť „kurdský problém“ na severovýchode Sýrie.

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan Zdroj: TASR

A možno toho bude viac, pretože USA práve v deň volieb, ktoré Erdogan síce vyhral, ale nie tak, ako by chcel, zrušili všetku spoluprácu s Tureckom na projekte stíhačiek F-35. Zrejme to malo vyznieť ako zaucho, ktoré malo Erdoganovi ukázať, že nie je všemocný, ale otázkou je, či vo finále skôr namiesto k poslušnosti nedovedie Erdogana len k prehĺbeniu priepasti medzi Tureckom a USA (a Západom všeobecne). Už aj preto by sa možno mohlo teraz konečne urýchliť „riešenie“ sýrskeho Idlibu, ktorý je pri hraniciach s Tureckom a v moci al-Káidy...

Uvidíme, čo bude. Svet všeobecne akoby čakal, s čím „po Muellerovi“ príde Trump. Aktuálne je veľmi zaujímavá výmena názorov medzi Tureckom a USA. Vraj že si majú Turci vybrať medzi ruskými S-400 a členstvom v NATO, hrozí viceprezident Pence. A Turecko mu platí rovnakou mincou, že si USA majú vybrať medzi Tureckom a „teroristami“, čím sa v tureckom politickom slovníku myslia Kurdi...

Voľby boli aj na Ukrajine, kde do ďalšieho kola postúpil komik Zelenskyj a prezident Porošenko. Aký vzťah má Zelenskyj k oligarchovi Ihorovi Kolomojskému? Chce sa Kolomojskyj Porošenkovi pomstiť za to, že ho vyhnal z Dnepropetrovska aj z niektorých jeho ekonomických aktivít? Čo také zázračné vlastne Zelenskyj presadzuje, že ho ľudia volia?

Všetko nasvedčuje tomu, že si oligarcha Kolomojskyj vybral Zelenského ako svoju figúrku v boji proti Porošenkovi. A nejde o žiadnu politiku, len o prístup k zdrojom, len o ďalší konflikt medzi oligarchami, čo je však všeobecný rys drvivej väčšiny ukrajinských volieb. Nechcem tipovať, kto vyhrá v druhom kole, pretože Porošenko do volieb vrazil už stovky miliónov hrivien, vraj najviac zo všetkých prezidentských kandidátov, koľko ich zatiaľ Ukrajina mala, a to by sa asi malo niekde prejaviť. Na druhej strane sa mi zdá, že obyčajní Ukrajinci zatiaľ volili skôr Zelenského, pretože to od pohľadu nie je chamtivý mamonár, a čo viac, jeho komediálne skeče v rámci projektu Kvartal 95 sú naozaj skvelé. Človek sa zasmeje, aj keď nepozná všetky reálie. A prezidentský kandidát, ktorý je sympatický, mladý a dokáže už len svojím zjavom vylúdiť ľuďom úsmev na tvári, má, samozrejme, veľké šance na triumf. O oveľa viac teraz nejde. Ale ak by vyhral, je otázkou, čo ďalej. Respektíve, aké plány má Kolomojskyj. Ale aspoň by sme sa pritom možno aj zasmiali a tentoraz humoru a nie Porošenkovým trápnostiam...

Keď už sme pri tej Ukrajine, možno spozorovať nejaké konkrétne prísľuby zo strany Západu, že niečo dodá, daruje, pomôže a pod.? Alebo ide len o slová podpory? A inak, veľmi aktívny je ukrajinský veľvyslanec v Česku Perebyjnis, ktorý listom skritizoval šéfredaktora MF Dnes Jaroslava Plesla, že jeho noviny píšu o Ukrajine len a len negatívne. Čo by ste asi povedali pánovi veľvyslancovi, keby takýto list poslal vám?

Západ nad Porošenkovou Ukrajinou zlomil palicu a je celkom jasné, že slová podpory, ktoré prichádzajú namiesto niekdajších sľubov, už musia znervózňovať aj samotný Kyjev. Ale dali sa „na vojnu“, musia to dobojovať až do konca a netváriť sa pritom zradene. Nad tým všetkým sa, samozrejme, vznáša otázka, či možno na Ukrajine, ktorú pevne ovláda niekoľko – pravidelne sa striedajúcich – oligarchických klanov, vôbec presadiť nejaké reformy. Po oranžovej revolúcii a po tzv. Majdane sa už o tom dá s úspechom pochybovať. Takže „kam s ňou?“... Prinajmenšom USA však Ukrajinu potrebujú na tlak na Rusko, a tak ju len tak neopustia. Bez ohľadu na to, ako sa bude dariť či skôr nedariť prostým Ukrajincom vo svojej vlasti.

A keby mi prišiel list od pána Perebyjnisa? Mne už listy vôbec nechodia, a tak by som asi najskôr pri pohľade do poštovej schránky zvolala niečo ako: Pozrime sa, pen friend!

Nepriatelia Ruska majú mrzutú náladu z toho, že Donald Trump uznal sýrske Golanské výšiny za izraelské územie. Obávajú sa, že keď Golany, tak raz by mohlo dôjsť aj k uznaniu ruského Krymu. Je to dôvodná obava? Je to porovnateľné?

Predovšetkým je dôležité mať na pamäti, že Trump „dal“ Golany síce formálne Izraelu, ale zo všetkého najviac premiérovi Netanjahuovi, aby mu umožnil získať pred voľbami nejaké body navyše. Zatiaľ nie je veľmi jasné, ako sa bude všetko vyvíjať ďalej po právnej stránke, pretože nikto iný než osobne Donald Trump, jeho zať Jared a minister zahraničia Pompeo sýrske Golany za súčasť Izraela nepovažuje. A áno, iste, silne tým rozkolísal situáciu okolo území s podobným osudom, nech už bude reč (náhodne) o Tibete, Kosove, Južnom Osetsku a Abcházsku, pomaly to platí už aj pre Palestínu... Aj keď všetci skôr skloňujú ten Krym, pretože okolo neho sa, samozrejme, strhla „najväčšia mela“. Či je to porovnateľné? No, Krym Ruskej federácii aspoň kedysi patril, než prišiel Chruščov a priklepol ho dínom-dánom Ukrajine, ale Golany izraelské nikdy neboli...

Benjamin Netanjahu a Donald Trump

Benjamin Netanjahu a Donald Trump Zdroj: TASR

Migranti, ktorých vylovili z mora pri líbyjských brehoch, sa nechceli vrátiť do Líbye, takže loď regulárne uniesli a plavili sa do Talianska. Česká televízia to uviedla tak, že „utečenci prevzali kontrolu nad plavidlom“. Stalo sa to už terčom vtipov. Čo povedať na túto formuláciu?

Úprimne, je to vlastne len hra o slovíčka. Ak má niekto chuť sa na niečom podobnom voziť a točiť, každý deň mu nájde množstvo podobných príkladov a zámienok na rozčuľovanie. Ale len čo s tým rozčuľovaním raz začnete, už nikdy neskončíte. Mňa osobne to už necháva pokojnou.

Televízia Prima, s ktorou spolupracujete, oznámila vytvorenie plnohodnotného spravodajského kanálu v spolupráci so CNN. Liberáli už píšu protestné listy do Ameriky, aby nahlásili, že Prima je predsa „protidemokratická“, „extrémistická“ a „xenofóbna“ televízia. A zástancovia alternatívy sa zase boja, že CNN udusí „neposlušnú“ Primu svojimi pravidlami. Poďme to rozseknúť... Ako to teda bude?

Naozaj ma baví, ako sme sa najprv stali národom expertov na migráciu, potom sme pridali islam, medzitým ešte Novičok a teraz sa z ničoho nič každý druhý k tomu všetkému stal expertom na CNN, aj keď je otázka, koľko ľudí dajme tomu niekedy videlo zahraničné franšízy CNN... A dosť ma fascinuje ten nápad s tým písaním listov do Ameriky, ktorý jasne svedčí o tom, ako hlboko tu máme zakorenené udavačstvo, a to nie v radoch tých „zlých“, podotýkam, ale v radoch tých samozvane „dobrých“... Na druhej strane sú potom tí, ktorí „už nikdy Primu nezapnú“, čo je tiež pozoruhodné. Ešte to ani prví, ani druhí nevideli a už sú na barikádach a majú vo všetkom jasno. Preboha, ľudia, pokoj! Počkajte si, prosím vás, na to, ako to bude vyzerať, a súdy vynášajte až potom...

Čo by sme mali v najbližších týždňoch sledovať?

Nič konkrétne asi v pláne nie je, ako hovorím, svet akoby čakal, čo urobí Trump zbavený bremena konšpiračnej aféry Russiagate...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Bez pravidiel, odkázal Putin Západu. Tereza Spencerová a novinky o Rusku, Číne a MH17

0:00 Bez pravidiel, odkázal Putin Západu. Tereza Spencerová a novinky o Rusku, Číne a MH17

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Rusko aj Irán odstupujú od zbrojných dohôd? „Putin minulý týždeň na…