Vojna? Kolaps. A oni to vedia. Tereza Spencerová naliehavo o posledných krokoch USA. Viac horúco ako za oknami

30.6.2019 9:26

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Spojené štáty vykonali niekoľko simulácií vojenskej akcie proti Iránu a vždy im z toho vyšlo, že blokáda Hormuzského prielivu by vyradila 20 percent svetovej produkcie ropy a spôsobila by kolaps svetového finančného systému, uvádza analytička Tereza Spencerová v rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch. Bude horúco? Ešte viac? A čo Sýria?

Vojna? Kolaps. A oni to vedia. Tereza Spencerová naliehavo o posledných krokoch USA. Viac horúco ako za oknami
Foto: TASR
Popis: Trump podpísal v pondelok 24. júna 2019 nariadenie o uvalení finančných sankcií na iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Chameneího a jeho spolupracovníkov v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone.

Donald Trump nám pripravuje horúce „chvíľky“. Nie pre demokraciu, ale pre vojnu. Pokiaľ ide o Irán. Koncom minulého týždňa zrušil plánovaný úder na Irán, pretože by pri ňom zomreli ľudia. Teraz podpísal nové sankcie a varuje, že iránsky útok na čokoľvek americké vyústi do drvivého protiútoku. Po prvé, vzoprel sa v prvom prípade Johnovi Boltonovi? A po druhé, ako asi salvy na Twitteri zapôsobia na Irán?

No neviem. Príbeh o tom, že Trump osobne a desať minút „do stlačenia tlačidla“ zastavil útok na Irán, bol cielene a súčasne vypustený do mnohých amerických médií, až to vytvára dojem, že Biely dom chce, aby Trump získal auru mierotvorcu a priblížil sa tak nevdojak k tej nobelovke. Neviem, čo sa teda v skutočnosti stalo a ako to bolo so „zastavovaním útoku“, ak sa k nemu naozaj schyľovalo, ale keď k tomu Trump potom ešte pridal, že od útoku ho neodhovorili generáli, ale moderátor jeho obľúbenej Fox News Tucker Carlson, prestala som celej tej „oficiálnej verzii o neútoku na Irán“ veriť, pretože sa mi to zdalo ako rozprávka o rozhodnom vodcovi, ktorý je však súčasne plný humánnosti a načúva hlasu svojich poddaných... Koniec koncov, pár dní predtým Trump odštartoval prezidentskú kampaň a taký imidž je na nezaplatenie.

Z tohto pohľadu potom do obrázka zapadajú aj najnovšie sankcie uvalené na vrcholných iránskych činiteľov. Im osobne nijako zásadne neublížia, pretože napospol nerobia nič, v čom by im USA mohli brániť, a Trumpovi to pomôže zdôrazniť jeho „rozhodnú“ stránku. To isté v zásade platí aj pre všetky tie twitterové „šabľovačky“. A platí to z oboch strán...

Či to znamená, že Trump začína preberať kontrolu nad rozhodovaním a odstavuje od vesla Johna Boltona, Mika Pompea a ďalších „bojovníkov“, tak možno povedať, že sa o to aspoň snaží. Wall Street Journal ho teraz citoval, ako sa ho práve Bolton a spol. snažia dotlačiť do vojny: „Je to nechutné, žiadne nové vojny nepotrebujeme...“ Je vlastne pomerne bizarné, že sa Trump musí preťahovať o moc so svojimi formálne podriadenými. Z toho plynie poučenie: nikdy nenajímaj nikoho, koho nemôžeš vyhodiť...

John Bolton

John Bolton Zdroj: TASR

Zhrňme, prosím: V čom všetkom Irán Amerike na Blízkom východe prekáža, kde sa protiví, ako vnímať aktuálne rozloženie síl medzi Iránom, Saudskou Arábiou, Tureckom a Ruskom? Čitatelia, samozrejme, vedia, že v Iráne nežijú Arabi a že tam žijú šiíti, ktorí sú partnermi Baššára Asada v Sýrii.

Úprimne, vzhľadom na to, že väčšina protiiránskych proklamácií, ktoré z Washingtonu zaznievajú, je skôr emocionálna ako nejako faktická, tak neviem, čo presne im na Iráne prekáža. Zrejme predovšetkým to, že sa odmieta podriadiť a byť poslušným vazalom.

Opis rozloženia síl medzi štátmi, ktoré menujete, by vyšiel na niekoľko hrubých kníh. Ale v aktuálnej horúčave to vezmem stručne a ani sa nebudem snažiť o nejakú vyčerpávajúcu odpoveď. Všeobecne však platí, že z vami spomínanej štvorky na americkej strane stojí len Saudská Arábia, ktorá je taká bohatá, že si môže kupovať americkú asistenciu, ale jej vplyv v regióne v poslednom čase znateľne slabne. Turecko s Iránom (a Ruskom vzadu) naopak v regióne vplyvovo silnejú, a čo viac, majú vlastné silné ozbrojené sily, čo ich nenúti spoliehať sa na pomoc zvonku. Oveľa aktívnejšie tiež rozvíjajú vzťahy so štátmi oblasti a vytvárajú zväzky aj s Katarom či s Ománom, čo boli ešte nedávno saudskí vazali... Saudom sa navyše nedaria ani opakované pokusy vytvárať nejaké sunnitské aliancie, ktoré by sa mali podľa ich predstáv postaviť rastúcemu vplyvu šiítskeho Iránu, pretože miestnych záujemcov o vojnu proti Iránu „nie je veľa“, eufemisticky povedané, a mocné sunnitské štáty z Ázie, ako napríklad Indonézia alebo Malajzia, nejaké saudské sny vôbec nezaujímajú... Skrátka, z vami menovaných krajín podľa mňa – z hľadiska rozloženia síl v regióne Blízkeho východu – Saudi ťahajú za kratší koniec.

Súkromne som vám začiatkom týždňa položil otázku, kam by až vyrazili ceny ropy v prípade vojny s Iránom, čiže v rámci blokády Hormuzského prielivu. Vy ste mi dali najavo, že je to zlá otázka. Poďme to vysvetliť aj čitateľom.

Traduje sa, že americká armáda v posledných mesiacoch vykonala niekoľko vojnových simulácií a hier, ktoré mali zistiť, ako by sa skončila agresia proti Iránu. A vždy vraj dospeli k tomu, že je Irán schopný zablokovať Hormuzský prieliv, čo by znamenalo, že by svoju ropu na svetové trhy nemohli dodávať Kuvajt, Bahrajn, Katar a Irán. Čiže na trhu by zrazu chýbalo 20 percent všetkej ropy. V takej situácii síce môžeme špekulovať o raste cien, ale dôležitejšia je možno skutočnosť, že by vám peniaze mohli byť zrazu zbytočné, lebo by jednoducho ropa na predaj nebola. Pätina svetovej produkcie je ohromné množstvo, ktoré ostatní producenti zo dňa na deň alebo aj z mesiaca na mesiac nemôžu pokryť. Ak teda vôbec. A čo viac, výpadok takého množstva ropy by ochromil mnohé ekonomiky a súčasne by podľa všetkého „potopil“ aj už existujúce derivátové zmluvy, ktorých je podpísaných údajne za 542 biliónov dolárov... Inými slovami, nasledoval by kolaps svetového finančného systému...

Ako by k tomu všetkému prišiel Izrael? Tí z nás, ktorí proklamujú, že stoja za Izraelom... S čím by museli v prípade vojny s Iránom počítať?

Izraelský premiér Netanjahu má iránskeho „strašiaka“ za svoju celoživotnú mantru. Už v roku 1993 prvýkrát varoval, že Irán bude mať jadrovú bombu do šiestich rokov, teda vtedy do roku 1999. Uplynulo odvtedy vyše štvrť storočia, počas ktorého Netanjahu svoju hrozbu v pravidelných intervaloch opakuje. Súčasne však nechce viesť Izrael do vojny proti Iránu, a tak sa snaží podnietiť k tomu Ameriku. Rôzni iránski spojenci v regióne, od libanonského Hizballáhu cez šiítske milície v Iraku a Sýrii až po jemenských rebelov, však už pre prípad západného/izraelského útoku proti Iránu jasne konštatovali, že zaútočia na Izrael, Saudov a ďalších amerických spojencov v regióne. Izrael má síce silnú armádu, ale v boji proti „vrecu bĺch“ najrôznejších milícií, ktoré majú aj tanky alebo rakety, to nemusí byť žiadna jednoznačná výhoda. Takže by vzplanula celá oblasť...

Zať Donalda Trumpa Jared Kushner organizuje v Bahrajne konferenciu o budúcnosti Palestínčanov... Bez Palestínčanov. Sľubuje im miliardy dolárov, oni mu odpovedajú, že by sa najprv chceli zbaviť izraelských okupantov. Načo celá akcia vlastne bude?

Úprimne? Nebude zrejme na nič. Okrem Američanov a bahrajnských hostiteľov sa dostavili už len Saudi a predstavitelia Spojených arabských emirátov, ktorí majú „zatiahnuť“ navrhovaných 50 miliárd, a k nim tri arabské štáty, ktoré si chcú z tých 50 miliárd niečo odlúpnuť. To je všetko...

Síce je čoraz jasnejšie, že sa „niečo už, do pekla, musí stať“ a „izraelsko-palestínsky“ konflikt už treba po dekádach nejako vyriešiť, ale po kushnerovsky to nepôjde. Načo budú Palestínčanom miliardy, keď im Izrael zabral už takmer všetko územie?

Majú súčasné problémy okolo Iránu vplyv na situáciu v Sýrii? V zmysle, že by si USA chceli „proxy“ vylievať zlosť na Asadovi?

USA uvaľujú na Sýriu nové a nové sankcie, vyzbrojujú „svojich“ Kurdov na severovýchode Sýrie, kde sa nachádzajú hlavné sýrske ropné polia, útočia na sýrske tankery so sýrskou ropou na sýrskom Eufrate... Myslím, že na trestanie Sýrie za to, že sa nenechala „zdemokratizovať džihádom“, Washington Irán ani nepotrebuje...

V opakovaných voľbách v Istanbule vyhral opozičný kandidát. Médiá to vykresľujú ako politickú katastrofu Erdogana. Jednak preto, že je to symbolický problém, a jednak preto, že Istanbul je veľmi dobrá „pokladnička“. Ako veľmi Erdogan reálne oslabol?

Ako oslabol? Na to si budeme musieť nejaký čas počkať. Prezidentské voľby sú za štyri roky a Erdogan tak má veľa času na to, aby skonsolidoval svoju moc. Teda ak je schopný – po rokoch triumfov a neporaziteľnosti –, ak je schopný sebareflexie. Pritom vlastne ani nie je jasné, či v praxi oslabol, pretože jeho strana AKP síce prehrala primátorské kreslo, ale obsadila mnohé istanbulské štvrte a bez spolupráce s nimi nový primátor nebude schopný vládnuť. Takže symbolická prehra to pre Erdogana, samozrejme, je, tým skôr, že kedysi sám tvrdil, že „kto vyhral Istanbul, vyhral celé Turecko“, ale na tvrdenia o nejakých tektonických otrasoch na tureckej scéne je podľa mňa ešte priskoro.

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan  Zdroj: TASR

Len tak mimo súťaže: Ako sa vám páčilo stredajšie predstavenie v českej Poslaneckej snemovni? Povedzme s názvom: Zatiaľ ešte Babiša nezvrhneme a ideme za Zemanom k rybníku na Vysočinu?

Nesledovala som to. Už od detstva sa mi nepáčia cirkusy, obzvlášť potom klauni... A navyše, v tej horúčave a s biozáťažami, ktoré už vybehli mimo škály, by sledovanie nášho parlamentu mohlo byť životu nebezpečné.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Samozrejme, summit G20 v japonskej Osake.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Jourová ako Biľak? A ďalej Tereza Spencerová hlási: Orbán a Sýria, to mnohých naštve. Zmeny v USA

0:00 Jourová ako Biľak? A ďalej Tereza Spencerová hlási: Orbán a Sýria, to mnohých naštve. Zmeny v USA

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Aby „hlavná ideologička“ EÚ Jourová neskončila ako Vasil Biľak, kto…