USA slabnú. Bábovôčky sa boria. Tereza Spencerová o „táraní o Sýrii z gauča“ a rýchlych zmenách sveta

29.9.2018 10:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Svet prestáva byť unipolárny pod vládou USA. Nikto však nevie, čo bude ďalej, takže Donald J. Trump sa zatiaľ snaží zboriť čo najviac „bábovôčok“ čo najviac krajinám, komentuje posledné akcie aj slová amerického prezidenta analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová. S iránskou hrozbou to nebude také zlé, keď USA sťahujú rakety, oznamuje čitateľom Parlamentných listov. A vo svojom pravidelnom zhrnutí udalostí z ostatných dní sa definitívne vyrovnáva s kauzou 50 sirôt zo Sýrie.

USA slabnú. Bábovôčky sa boria. Tereza Spencerová o „táraní o Sýrii z gauča“ a rýchlych zmenách sveta
Foto: TASR
Popis: Donald J. Trump, 45. prezident USA

Zase sa začal festival štátnických prejavov zvaný Valné zhromaždenie OSN. Donald J. Trump sa pochválil, že jeho administratíva je najúspešnejšia v histórii, a v sále zaznel výbuch smiechu. Čo je vážnejšie, prezidenta USA kritizovali zástupcovia Francúzska, Turecka, Iránu... Nie je to už nejako príliš? Máme túto udalosť brať tak, že sa svet otáča proti Amerike? Hlavne to Turecko, to vyzerá problematicky.

Donald Trump stihol Spojené štáty vyviesť z niekoľkých medzinárodných politických aj ekonomických dohôd, rovnako ako z mnohých medzinárodných organizácií. A navyše vyhlasuje jednu obchodnú vojnu za druhou. Očividne chápe, že svet sa rýchlo mení a nemožno sa v ňom pohybovať so starými ideami a starým „tanečným krokom“. Takže má potrebu mnoho axióm rozbúrať a na rozoranom poli skúšať postaviť nejakú novú štruktúru, či už bude reč o obchode, alebo politike. A potom je celkom logické, že musel mnoho krajín dosť vykoľajiť a mnohé až nahnevať, takže kritika sa na neho hrnie z mnohých strán. A určite to bude v nasledujúcich rokoch ešte horšie.

Ale dôležitejšie bude to, akým spôsobom sa bude svet transformovať, pričom je dôležité si uvedomiť, že sa mení aj bez Trumpa. Prestáva byť unipolárny, ale nastupujúca multipolárnosť sa ešte nedefinovala. Zo všetkého najviac to dnes pripomína akúsi regionalizáciu alebo možno spájanie krajín so „spoločným osudom“, ak chcete. Trump na to v zásade len reaguje, snaží sa nejako manévrovať, nájsť pre svoju krajinu najlepší priestor a pozície, pričom borí mnoho bábovôčok až príliš mnohým politikom v množstve krajín. Ale ako bude svet vyzerať napríklad za päť, desať rokov? Kde v ňom budú USA? A Európa, Rusko a Čína? To je kľúčové.

Ako sme tu už riešili, zdá sa, že Rusko, Irán a Turecko si dokážu pomôcť na severozápade Sýrie samy. Bez USA, bez Západu. Mimochodom, ako sa dá chápať vyhlásenie USA, že sťahujú časť rakiet z Blízkeho východu? Na jednej strane Trump nadáva na Irán, na druhej strane toto...

Áno, Rusko s Tureckom a so súhlasom Iránu dokázali nateraz dospieť k dohode o Idlibe. Ale tá dohoda je vratká, vlastne presúva na Turecko všetku zodpovednosť za to, že akýmikoľvek prostriedkami neutralizuje tamojší džihád na čele s al-Káidou. A ak nie, príde ofenzíva. A Donald Trump týmto trom krajinám za onú dohodu, ktorá zatiaľ chráni Idlib pred krviprelievaním, teraz v New Yorku dokonca poďakoval. Aj keď, nebol by to on, keby nedodal, že ich k tomu osobne donútil jedným svojím tvítom...

Fakt, že USA zo svojich základní na Blízkom východe sťahujú štyri batérie striel Patriot, vo svojej podstate len dokladá, že neustále omieľanie hrozby iránskych raketových útokov je obyčajný fejk. Keby boli iránske rakety fakt hrozbou, určite by tie strely Patriot nikto nesťahoval, pretože by to bolo krajne nezodpovedné. Takže až zase budete počuť od amerických alebo izraelských politikov niečo o iránskej hrozbe, zachovajte pokoj. Niečo hovoriť jednoducho musia a túto tému už majú nacvičenú. Napokon, spomínate, ako sa iránskymi balistickými raketami argumentovalo pri plánoch na americký radar u nás a následne na strely Patriot v Rumunsku alebo Poľsku? Vtipné, nie?

Stala sa taká vec, ktorá je možno signifikantná. Za Milošom Zemanom prišiel Steve Bannon, ktorý navzdory osobným sporom v zásade stále kopíruje konzervatívne a „alt-right“ názory Trumpa. Zeman vykladá, že je s Trumpom v zhode. Ale títo dvaja sa vraj pohádali pre... Áno, pre Čínu. Znamená tento príbeh, že pre ľudí Trumpovho a Bannonovho razenia je Čína ako súper taký zásadný problém, že sa na nejakých ideologických spojencov môžu vykašľať, keď im nepomôžu proti Číne? Naznačili ste, že Trumpov Biely dom sa chystá proti Číne pritvrdiť a urobiť z nej ďalšieho arcinepriateľa vedľa Ruska... Čo ten otrepaný scenár Nixon naruby, teda zblíženie sa s Ruskom proti Číne? Alebo je blok Čína/Rusko už jasne daný?

Neviem, ale dávne Kissingerove tézy, že zblížením sa s Čínou Amerika oslabí vtedajší Sovietsky zväz, sa dnes už nedajú až tak použiť. Teda, použiť sa, samozrejme, dajú, len ten výsledok sa nedostavuje. Práve naopak. Čím väčší tlak na Moskvu alebo na Peking, tým viac ich to zbližuje, pričom niektorí rešpektovaní komentátori už hovoria o čomsi, čo v mnohých ohľadoch pripomína alianciu. Už som to naznačila, ale je to dokonalý príklad onoho „spojenia na základe spoločného osudu“.

Trumpove USA totiž ďalej tlačia na Rusko. Niekedy minulý týždeň už oznámili 60. „vlnu“ sankcií a odvtedy už pribudli ďalšie. A teraz začínajú tlačiť aj na Čínu. A to nielen obchodnou vojnou, ktorej výsledok sa zdá pre USA krajne neistým, ale aj politicky a ekonomicky. Prichádzajú prvé sankcie, Trump do toho zrazu viní Peking zo snahy ovplyvniť novembrové kongresové voľby v neprospech republikánov. Po „ruskom zasahovaní“ v Trumpov prospech, ktoré sa dodnes nepreukázalo, tak prichádza aj úplne opačné „čínske zasahovanie“. To už je svojím spôsobom dokonalá paranoja, v ktorej sa priemerný občan USA informovaný len prostredníctvom mainstreamu nutne musí začať báť. Čo z toho všetkého vyjde, netuším. Neviem, kam až Trump proti Pekingu zájde, ale podľa dostupných správ je zmyslom rozdeliť rolu „hlavného strašiaka“ rovnomerne medzi Rusko a Čínu. Takže uvidíme. Ale bolo by celkom vtipné, keby na základe všetkých tých „zasahovaní“ Trumpovi voliči začali fandiť Rusku a voliči demokratov Číne... Keď šialenstvo, tak nech to stojí za to.

Mimochodom, to „ruské zasahovanie“ do amerických volieb prostredníctvom nejakých reklám na sociálnych sieťach podľa mňa dostalo ďalší tvrdý direkt, keď teraz Kremeľ nedokázal zaistiť ani to, aby „putinovci“ vyhrali vo všetkých regiónoch Ruska...

Jednoducho povedané, v Amerike budú kongresové voľby a profesor Oskar Krejčí odhaduje, že Trump, ktorého republikáni prehrávajú, bude musieť niečo urobiť buď na Blízkom východe, alebo proti Číne. Na čo skôr staviť?

Nechcem stavať, len dúfam, že kvôli republikánskej túžbe po imidži „tvrdej ruky“, ktorá by viedla k následnému volebnému víťazstvu, zomrie vo svete čo najmenej ľudí. Tu by som Trumpovi priznala pozitívne body za to, že za posledných x rokov je ešte stále prvý americký prezident, ktorý sám nerozpútal žiadnu vojnu. Všetky zdedil po svojich predchodcoch. Sľuboval síce, že ukončí aspoň tú afganskú a odíde aj zo Sýrie, čo v strete s vojensko-priemyselným komplexom „neustál“, ale vlastnú vojnu nemá. Dúfam, že pri tom aj zostane.

Ako uzavrieť (pretože už sa asi končí) kauzu 50 sýrskych sirôt do ČR? A ako sa vyrovnať s námietkami proti vášmu názoru, že sa ľudia pomaly môžu vracať do Sýrie? Tými námietkami myslíme tie „Asadove zoznamy smrti“? Čo ak nejde o džihádistov, ale len o politických odporcov? Ten Asad demokratický ľudomil asi nebude...

No, ukážte mi medzi lídrami na Blízkom východe nejakého demokratického ľudomila. Paradoxne ten Asad – napríklad v porovnaní s našimi petrodolárovými tmárskymi spojencami z Perzského zálivu – vychádza ešte ako celkom osvietený intelektuál. Ale to sú všetko stále len reči a nejaké pokusy o nálepkovanie, ktoré zo všetkého najviac svedčia o tom, že aj keď Západ v Sýrii prehráva (alebo už prehral), stále mu to nedá a chce nejako rozhodovať, kto smie alebo nesmie Sýrčanom vládnuť. Je celkom humorné, že prakticky tí istí ľudia, ktorí u nás doma odmietajú uznať výsledky parlamentných alebo prezidentských volieb, čiže v zásade už odmietajú akceptovať demokratické princípy, súčasne „dokonale vedia“, čo je najlepšie pre Sýriu. A pre Rusko. A pre Irán a všetkých ostatných „nepohodlných“...

Bašár Asad

Baššár Asad  Zdroj: TASR

Môžeme o tom diskutovať donekonečna, ale realitu tým nezmeníme. Ak sa môžu vracať – a aj sa vracajú státisíce Sýrčanov z Turecka, Libanonu alebo Jordánska –, tak nechápem, prečo by sa nemohli vracať z Európy. Je síce jasné, že keby sa do Sýrie vrátili všetci, tak nám rozbijú tú riekanku o strašnom Asadovi, ktorý kosí a mučí svoj národ, ale všetci sa určite nevrátia. Niektorí sú fakt džihádisti a boja sa trestu, v prípade migrantov napríklad v Libanone (ale určite nielen tam) je zase problém s „prostými zločincami“, na ktorých doma čaká trest za rabovanie, lúpeže, znásilňovanie a podobné zločiny, zatiaľ čo iní chcú skrátka zostať, pretože sa v Európe žije predsa len pohodlnejšie ako v zničenej Sýrii. A to ani nehovorím o tunajších sociálnych dávkach a podobne. Ale ani po našom Novembri sa nevrátili všetci československí emigranti. A to nám tu rozkvitla rovno demokracia. Myslím si, že z tejto skutočnosti nikto žiadnu veľkú „vedu“ nerobil, tak prečo by v prípade Sýrie mala tá „veda“ nastať? To nedáva zmysel.

A čo sa týka tých politických odporcov – pozrite sa na zloženie sýrskeho parlamentu. Je v ňom zastúpených asi sedem alebo osem strán, ktoré v zásade vystupujú v opozícii voči baasistickému režimu. Aj keď chápem, že vo vojnovom stave taká opozícia žiadne veľké polená režimu pod nohy nehádže, pretože aktuálne je pre všetkých dôležitejšie spoločne prežiť. Nemajú totiž tú našu výhodu tárať si o Sýrii pekne z bezpečia gauča. Zásadné však je, že ide o opozíciu nebojujúcu. Mnohí poslanci ešte pred siedmimi rokmi pochodovali v protivládnych demonštráciách, ale vzápätí si uvedomili, že ich „revolúciu“ prevzal džihád s Daešom a al-Káidou na čele. A tak si vybrali cestu. Ja viem, my tu za „politických odporcov“ považujeme len tých, ktorí z exilu a za peniaze európskych daňových poplatníkov verne papagájujú naše tézy, pretože ich máme pevne v rukách a môžeme ich riadiť, zatiaľ čo domácu sýrsku opozíciu prehliadame, pretože nad ňou nemáme žiadnu kontrolu. A keď sa navyše zúčastňujú tamojších volieb, v ktorých by „naši exulanti“ prepadli, pretože sú v žolde Západu, ktorý chcel Sýriu zničiť, tak sú pre nás už rovno kolaboranti...

Skrátka a znovu, môžeme tu o tom neprestajne a donekonečna diskutovať a pritom sa nálepkovať do aleluja, ale na realite v Sýrii to vôbec nič nezmení. Všetko okolo Sýrie je u nás však zbytočne veľmi spolitizované, a tak ju budeme prepierať ešte dlho, aj keď povedzme návrat či zotrvanie sýrskych utečencov v Európe nie je z hľadiska migračnej krízy tým najdôležitejším problémom. Vlastne je len malou vlnkou v obrovskom príleve, ktorý teraz prichádza hlavne z Afriky.

A to, že nám ležia na srdci osudy sýrskych migrantov zoči-voči „tyranovi“ Asadovi, je všeobecne cynické vzhľadom na to, že Európa už uznala Afganistan za „bezpečnú krajinu“ a vracia tam migrantov rovno pod „tankové pásy“ Talibanu... To len poznámka k tomu nášmu „sýrskemu humanizmu“.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Svet sa mi zdá o niečo výbušnejší než pred niekoľkými týždňami. Uvidíme, čo a odkiaľ zase „priletí“.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Hustne to. Furt ďalej. Tereza Spencerová vážne varuje pred vojnou, malo by nás to zaujímať

0:00 Hustne to. Furt ďalej. Tereza Spencerová vážne varuje pred vojnou, malo by nás to zaujímať

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Prípadná vojna medzi USA a Ruskom sa odohrá na našom kontinente. Po…