To bola najkratšia vojna v dejinách USA! Tereza Spencerová prichádza za tými z vás, ktorí sa desia „3. svetovej vojny“

12.4.2018 17:30

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Tretia svetová vojna? Ale kdeže, mierni obavy analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová, pokiaľ ide o očakávanú akciu USA v Sýrii. „Mám pocit, že budeme svedkami akejsi verzie ,disciplinárneho útoku‘ z vlaňajšieho apríla. Pre pripomenutie: vtedy v Idlibe prišiel ,chemický útok‘, ktorý podľa všetkého vôbec nebol, po ktorom sa Washington rozhodol Sýriu ,potrestať‘, a tak Američania zavolali Rusom, že zaútočia na tú a tú základňu, Rusi informáciu odovzdali Sýrčanom, tí zo základne stiahli stíhačky a nechali na nej len stroje neschopné letu, z amerických krížnikov v Stredomorí vyletelo niekoľko desiatok rakiet, z ktorých polovica zablúdila v piesočnej búrke a zvyšok dopadol na šrot, a všetci boli spokojní,“ uvádza v rámci svojho pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch.

To bola najkratšia vojna v dejinách USA! Tereza Spencerová prichádza za tými z vás, ktorí sa desia „3. svetovej vojny“
Foto: TASR
Popis: Donald Trump

Vyzerá to, že zábava sa končí. Američania sa chystajú udrieť na Sýriu a Donald J. Trump trúsi perly typu „naše rakety sú krásne, nové a inteligentné“. Experti očakávajú rozsiahlejšiu operáciu, ktorá poškodí Asadove vojenské kapacity. Rusi dali najavo, že by mohli nielen zostreľovať rakety, ale aj ničiť ich zdroje. To znamená americké plavidlá. Analytici hovoria o tom, že ide o najnebezpečnejšiu situáciu od karibskej krízy v roku 1962. Tak teda úplne natvrdo: Na čo sa máme pripraviť? Blíži sa niečo naozaj škaredé?

Začnem trochu okľukou. Donald Trump v stredu v jednom svojom tweete oznámil Rusku, že má v Sýrii čakať „krásne, nové a inteligentné“ rakety, ale že by súčasne bolo fajn zlepšiť vzájomné vzťahy, ktoré sú fakt zlé, a o 40 minút neskôr už v ďalšom tweete „mierovo“ horlil za koniec pretekov v zbrojení. Ako ktosi cynicky poznamenal, stali sme sa tak svedkami najkratšej americkej vojny v dejinách...

 

 

 

 

Zdroj: Twitter/Donald J. Trump

Čiže netuším síce, čo – prípadne aká diagnóza – sa Donaldovi Trumpovi odohráva v hlave, ale už len z tejto myšlienkovej „nestálosti“ mám pocit, že budeme svedkami akejsi verzie „disciplinárneho útoku“ z vlaňajšieho apríla.

Pre pripomenutie: vtedy v Idlibe prišiel „chemický útok“, ktorý podľa všetkého vôbec nebol, po ktorom sa Washington rozhodol Sýriu „potrestať“, a tak Američania zavolali Rusom, že zaútočia na tú a tú základňu, Rusi informáciu odovzdali Sýrčanom, tí zo základne stiahli stíhačky a nechali na nej len stroje neschopné letu, z amerických krížnikov v Stredomorí vyletelo niekoľko desiatok rakiet, z ktorých polovica zablúdila v piesočnej búrke a zvyšok dopadol na šrot, a všetci boli spokojní. Trump mohol doma vykázať, že nie je slaboch, ktorý by nechal bez povšimnutia „chemické útoky“, situácia v Sýrii sa nezmenila a USA sa nedostali do vojny s Ruskom. A z napadnutej základne už popoludní znovu štartovali stíhačky smer Dejrizor...

Dnes je pritom situácia podobná, prinajmenšom v tom, že sa v Stredozemnom mori objavili tie isté útočné plavidlá. A aj dnes Trump síce potrebuje odviesť pozornosť od svojich domácich problémov, takže sa mu „veľké silácke gesto“ určite bude hodiť, no nesmie to byť gesto príliš silné, pretože jeho voličská základňa ešte stále verí v „Ameriku predovšetkým“, z čoho plynie, že počítajú s tým, že sa USA „nepotopia“ do žiadnej ďalšej veľkej vojny a zamerajú sa na problémy doma.

A že by nejaký razantnejší postup k takej vojne viesť mohol, je vcelku jasné – Rusko varuje, že zostrelí všetky americké rakety mieriace na Sýriu, Irán jasne sľubuje, že je súčasťou obrany Damasku, a pred vojnou Američanov varuje aj Čína. A i dnes nebola prerušená komunikačná linka medzi armádami USA a Ruska, aby sa mohli dohovárať a predchádzať konfliktom, i dnes sa veľvyslanci oboch krajín pri OSN, Haleyová s Nebenzjom, najprv polievajú vedrami špiny a vzápätí sa pusinkujú ako starí priatelia, ktorí do vzájomnej vojny rozhodne nejdú...

Okrem toho nesmieme zabúdať na Francúzsko a Britániu, ktoré by takisto nutne potrebovali odviesť pozornosť – tu od vlny štrajkov, ktoré ochromujú krajinu, tam od kauzy Skripaľ alebo márnosti brexitu. Lenže hoci by Francúzsko najradšej útočilo, dopredu uisťuje, že „netúži po eskalácii“ a že nechce ohroziť plánovanú májovú Macronovu cestu do Moskvy, zatiaľ čo už aj Londýn sprvu odmietol útočiť na Sýriu bez dôkazov, že k nejakému „chemickému útoku“ v Dúme naozaj došlo.

U Theresy Mayovej s jej „Škrípaľom“ to bola až neuveriteľná premena, aj keď trvala len krátko, pretože sa už „spamätala“ a je pripravená nariadiť útok na Sýriu aj bez súhlasu svojho parlamentu, o nejakej OSN ani nehovoriac. Mimochodom, nie je zvláštne, ako je už západným lídrom v poslednom čase všetko jedno, žiadne fakty, žiadne domáce alebo medzinárodné právo ich už nezaujíma a „po nás potopa“? To je fakt šialené.

Do partie potom Trumpovi ešte zostáva Saudská Arábia, ktorá sa topí v domácich aj zahraničných problémoch, tápe v pokračujúcej agresii proti Jemenu a v Sýrii, práve v Dúme prišla o svojich posledných džihádistov; a okrem toho (asi) Izrael. Na to, aby zmenil situáciu „v teréne“, je to žalostne málo.

Možno aj preto v stredu šéf Pentagónu Jim Mattis tak trochu prekvapivo vyhlásil, že stále skúmajú informácie o „chemickom útoku“, akoby tým priznával, že ani po piatich dňoch netušia, „ktorá bije“. Akoby tým priznával, že s tým údajným chemickým útokom „niečo nie je v poriadku“. A súčasne tým akoby ponúkal medzierku, prostredníctvom ktorej možno z tej krízy ešte vyjsť von bez väčších škôd.

Uplynuli už azda všetky Trumpove ultimáta – 24, 48 aj 72 hodín – a útok sa nekoná. Vraj sú však ďalej „všetky varianty na stole“. Tak uvidíme. Mimochodom, ten istý Mattis nedávno, po americkom oslobodení Mosulu, pri ktorom zahynulo asi 10-tisíc civilistov, konštatoval, že vo vojne proti terorizmu sú civilné obete jednoducho „súčasťou života“. Teda, len keď útočí Amerika, samozrejme...

Ale späť k Sýrii. Faktom zostáva, že „trestné útoky“ v praxi nič nezmenia na tom, že Bašár Asad v sedemročnej vojne kráča k víťazstvu. Na to, aby Západ jeho režim zvrhol napríklad podľa „líbyjského modelu“, by musel v rámci masívnej intervencie, na ktorú sa neodhodlal sedem uplynulých rokov, do Sýrie vyslať aj početné pozemné jednotky, čo však prinajmenšom z pohľadu európskych a saudských „koaličníkov“ nevyzerá pravdepodobne.

Takže razantný útok by vo finále nedosiahol nič dôležité, len väčší a nepredvídateľnejší chaos. A to zase nie je v záujme Trumpovej „Ameriky predovšetkým“, nehovoriac o tom, že už vedie „obchodnú vojnu“ s Čínou, balansuje na hrane jadrovej vojny s Kimom, pokračuje v nekonečnej vojne v Afganistane, pomáha Saudom vracať Jemen bombardovaním do stredoveku...

Bašár Asad

Bašár Asad. Zdroj: TASR

Takže to sú moje dôvody, prečo si myslím, že prípadný americký útok – ak k nemu dôjde a až sa dym nad ním trochu rozptýli – nebude nijako dramatický, ale skôr na efekt.

Celé toto nové kolo sýrskej tragédie sa začalo pre chemický útok v meste Dúmá. V TV vidíme zábery detí, ktoré zdravotníci omývajú vodou. O útoku informovala organizácia Biele prilby a novinári, napríklad Markéta Kutilová, uvádzajú, že Dúmu nedržia žiadni mierumilovní demokrati, ale ukutí džihádisti. Český generál Andor Šándor zatiaľ dáva najavo, že solídny dôkaz o vine Asada nevidí a že Asad je síce brutálny vládca, ale nie blázon. Čo už spoľahlivo vieme? Aké sú šance na skutočné vyšetrenie?

No, spoľahlivo odtiaľto na diaľku, z Prahy, nevieme vôbec nič, ale Sýrčania, napríklad z Damasku, celkom jasne vedia, že k žiadnemu chemickému útoku nedošlo. Samozrejme, tí, ktorí stále veria v existenciu irackých zbraní hromadného ničenia alebo trebárs v otravu Skripaľovcov bojovou látkou, proti ktorej vraj neexistuje protiliek, sa iste budú do roztrhania tela dojímať nad filmami a fotografiami údajne priotrávených alebo rovno otrávených detí, ktoré do sveta vysielajú píárové Biele prilby platené prevažne z Británie a USA. Možno to bolo len čaro nechceného, že americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová pri svojej plamennej tiráde obvinila to „monštrum Asada“ z toho, že ho „nešokujú ani zábery detí“. Každého predsa musia tie fotky šokovať! Kvôli tomu vznikli, nie?

Faktom však je, že okrem slepej viery v spomínané fotky nie sú k dispozícii žiadne dôkazy. Po Dúme už niekoľko dní chodí ruská vojenská polícia a ani v tamojších nemocniciach nemôže nájsť žiadnych otrávených z „chemického útoku“, čo asi neprekvapí, ale to isté pritom hovorí aj Červený polmesiac alebo OSN. Výnimkou je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá oznámila, že v Dúme má symptómy otravy asi 500 ľudí, ale agentúry, ako napríklad Reuters, súčasne pripomenuli, že WHO nemá v oblasti svojich ľudí, a tak zase preberá informácie len od „aktivistov“ typu Bielych prilieb.

Takže výsledok rovný nule. Je zvláštne, že zatiaľ čo sa Západ chystá odpaľovať rakety pre „chemický útok“, ktorý ani nebol, samotní džihádisti z Dúmy pokojne pokračujú v evakuácii, zapaľujú svoje štáby a úradovne a ničia tak všetky dôkazy o svojej činnosti a prepojení na Západ a Saudov, nasadajú do autobusov a podľa všetkého aj s Bielymi prilbami miznú zo scény, smer Džarábulus pri tureckých hraniciach. Inými slovami, ani ten „chemický útok“ a všetok rozruch okolo neho nakoniec nezabránil tomu, aby režim ovládol jednu z posledných džihádistických enkláv priamo pri Damasku a zmenšil tak Západu a Saudom ich manévrovací priestor v Sýrii.

Množia sa hlasy, že DJT ako prezident, ktorý sľuboval zmenu prístupu USA k riešeniu svetových konfliktov, zlyhal. Niektorí jeho sklamaní českí stúpenci si to vysvetľujú tak, že politike jednoducho nerozumie. Iní majú strach, že tradičné republikánske kruhy ho držia za semenníky, slušne povedané. Prípadne, že po odchode Steva Bannona ho úplne obkľúčili „staré kádre“ typu Jima Mattisa či Johna Boltona. Napokon, opäť sa ozýva senátor Lindsey Graham, ktorý by rád bojoval s kýmkoľvek, s kým sa USA nepohodnú. Ako si vysvetľujete politické a duševné pochody amerického prezidenta v ostatných dňoch?

Pravdou je, že Trump ešte minulý týždeň hovoril o odchode zo Sýrie, zatiaľ čo dnes hrozí raketovými útokmi a vzápätí túži po ukončení pretekov v zbrojení. Myslím si, že je to dokonalá ukážka „vrtkavosti“ amerického prezidenta, ktorý počas svojho prvého roku v Bielom dome pravdepodobne už dokázal, že ho nejaká zásadná stratégia veľmi nezaujíma, na vedenie dlhodobej politiky nemá trpezlivosť, často reaguje predovšetkým podľa toho, čo videl alebo počul v televízii, a navyše sa má ešte strašne rád, má rád svoju dôležitosť...

Súčasne však platí, že sa vo finále nechal obklopiť, a možno rovno obkľúčiť, vyhlásenými jastrabmi, ktorí sú schopní dokonale potlačiť jeho „biznis prístup“ k svetu, v ktorom sa dá vždy a všetko nejako vyhandlovať. Neviem, či raketovými útokmi proti Sýrii hrozí pod tlakom svojich najbližších „radcov“ alebo mu stačilo predhodiť v televízii niečo o „dusiacich sa deťoch z Dúmy“, ale možnože stačila tá televízia. Veď už vlani, keď rozhodol o tom svojom teatrálnom disciplinárnom útoku na prázdnu sýrsku základňu, doslova kvílil, že vtedy boli pri „barbarskom útoku dokonca kruto zavraždené aj krásne bábätká“. Ale možno až taký nerozvážny nie je a „len“ ho baví byť pre ostatných nevypočítateľný...

Fakt neviem, vaša otázka by mala smerovať skôr na nejakého psychiatra.

Pokiaľ ide o ďalší zdroj napätia medzi Ruskom a Západom, teda kauzu Skripaľ, tak sa zdá, že obeťami na životoch nebudú niekdajší plukovník GRU a jeho dcéra, ale mačka a morčatá, ktoré Skripaľ choval. Juliju Skripaľovú už prepustili z nemocnice, Skripaľovi sa vraj darí čoraz lepšie. Britské médiá prinášajú svedectvá vysoko postavených zdrojov či expertov vo výslužbe, že dôkazy sú úplne jasné a že Briti v minulosti zistili, že Rusi vyrábajú chemické zbrane na základni v meste Šichany. Ako sa dívate na túto mediálnu aktivitu? Presvedčila vás?

Už minule som upozorňovala, že sa vynorí veľa informačného balastu, ktorého účelom bude len zakryť ten pôvodný vymyslený príbeh, ktorý sa „ožitím“ Skripaľovcov celý zosypal. Ale ruku na srdce, v každej správnej rozprávke niekto jednoducho ožiť musí, nie?

Nemá zmysel komentovať jednotlivé táraniny, aj keď musím priznať, že nový „objav“ – teda že spomínaný novičok nezabíjal do niekoľkých sekúnd, ako mal, pretože bol namiešaný tak, aby zabil až o štyri hodiny – ma fakt pobavil. A keď ešte navyše mali v salibsurskej nemocnici „zhodou okolností“ službu dvaja doktori, ktorí majú bojový výcvik, takže hneď vedeli, aký protijed použiť proti látke, proti ktorej protijedy neexistujú, tak to bolo až také montypythonovské. Našťastie viem, ako to všetko vnímať uvedomelo a demokraticky, pretože si v duchu neustále opakujem Schwarzenbergovo „škrípaľovské“ „vražda je vražda, cez to nejde vlak“ a „Briti majú dostatok dôkazov“...

Dôležitejšie je, že Skripaľova dcéra bola „odvezená do bezpečia pred ďalším ruským chemickým útokom“ na nejakú vojenskú základňu; a zrejme za ňou zamieri aj jej otec. A je veľmi pravdepodobné, že obaja „undergroundovo“ skončia s novou identitou a pod dohľadom niekde v Amerike bez toho, aby bolo stopercentne isté, že si taký osud naozaj dobrovoľne vybrali. A možnože potom Skripaľovci, ktorí nebudú osobne k dispozícii a otec Skripaľ už západným tajným službám iste povedal všetko, čo vedel, a ďalšiu cenu pre nich nemá, začnú prinášať nejaké „zásadné odhalenia“, napríklad o Putinovi. To bude psina. Napokon, už v stredu Julija Skripaľová – prostredníctvom britskej polície, teda nie osobne – odkázala, že nepotrebuje ruské konzulárne služby, a vyzvala svoju ruskú sesternicu, aby jej už nevolala... Dobré.

Vladimir Putin

Vladimir Putin. Zdroj: TASR

Viktor Orbán drvivo vyhral voľby v Maďarsku. Radosť z toho nemajú najmä v Nemecku. Že vraj sa pod vplyvom takýchto odbojných politikov Európska únia zredukuje na diskusný klub. Máte rovnaké obavy?

V zásade mám rovnaké obavy, aj keď si myslím, že EÚ je diskusným klubom už nejaký čas. Po voľbách v Taliansku a Maďarsku, ktoré oboje v uplynulých týždňoch nedopadli na bruselskú radosť, sa tento fakt len zvýrazní. Ale keby to bol aspoň diskusný klub, ktorý hľadá riešenie akútnych problémov, tak by to bolo ešte dobré, ale diskusia je už v mnohých ohľadoch tabu a je nahradzovaná direktívami a hrozbami trestov a pokút z centra. Takže je situácia možno ešte horšia. Škoda. Ak by sa mala EÚ naozaj rozpadnúť a každý v Európe musel hrať sám za seba, bolo by všetko citeľne horšie, obzvlášť v čase, keď Čína nastupuje a Západ je v kŕči.

Azda sa ani nechceme pýtať, čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať... No dodáme si odvahu a opýtame sa.

Vyberte si, zaujímavostí je veľa...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Západ by si mal rýchlo uvedomiť, že nepriateľ Ameriky z jej pohľadu nestojí niekde pred Uralom, ale je medzi nami

18:00 Tereza Spencerová: Západ by si mal rýchlo uvedomiť, že nepriateľ Ameriky z jej pohľadu nestojí niekde pred Uralom, ale je medzi nami

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „EÚ aj NATO čaká zaťažkávacie obdobie plné neistoty, pretože vstupu…