Všetky opozičné strany definujú spoločný cieľ – poraziť Roberta Fica a nastoliť zmenu. Nie všetky však pôsobia jednotne, ukázal to aj tento týždeň, keď sa navzájom obviňovali. kto komu ukradol prezentáciu návrhu vyzvať premiéra Petra Pellegriniho, aby zvolal okrúhly stôl politických strán. Témou má byť riešenie situácie na polícii, prokuratúre a v súdnictve. Ak to predseda vlády odmietne, opozícia ho chce odvolať. Ako dnes vidíte jednotu medzi opozičnými politikmi?
Každý hrá pred voľbami na seba. Opozíciu spájajú podobné voličské skupiny a bojuje o hlasy podobných voličov. Musia sa voči sebe vyhradzovať a k tomu patria aj takéto malé podrazy.
Je na to teraz v opozícii zaužívaný výraz “malé jedovaté šípy”. Treba však povedať, že aj koaličné strany si takéto šípy tiež začali posielať.
Máte na mysli odkaz Roberta Fica Bélovi Bugárovi smerom ku Gorile?
Nielen to, Andrej Danko kritizoval premiéra Petra Pellegriniho, kritizovaná je napríklad aj ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Máme predvolebné obdobie a je možné čakať útoky na každého. Každý si bude prihrievať svoju polievku.
Je to aj snaha hľadať konkurenčné výhody, dávať dôvod byť medzi zvažovanými stranami?
Určite áno. Pri stranách, ktorým sa preferencie pohybujú okolo piatich percent a ktoré sa cítia v reálnom ohrození, či sa dostanú do parlamentu, tak potreba byť aktívnejšími, akčnejšími je ešte väčšia. Musia súperov zatieniť a predbehnúť.
Miroslav Beblavý hovorí o dvoch svetoch v rámci opozície. Jednému svetu ide podľa neho o to, aby sa veci naozaj zmenili, druhému o to, aby oni prežili. Ako by ste to komentovali, vidíte aj vy dve skupiny v rámci opozície?
Zaužívalo sa delenie na novú a starú opozíciu. Tá stará už nie je vďaka tomu, že je opozeraná, taká populárna, dostáva sa do problémov. Napríklad pri OĽaNO poškodil odchod časti poslaneckého klubu preferencie strany.
V SaS prišlo k zlomovému momentu, keď veľká časť poslaneckého klubu a členskej základne odišla zo strany. Riešili sa vnútrostranícke problémy, strany sú dlhšie na scéne a slovenskí voliči vždy dávali šancu novým stranám.
Preferencie niektorých strán sa začali pohybovať okolo piatich percent, a preto je tu istá animozita medzi starou a novou opozíciou.
Keď hovoríme o novej, tak dvojkoalícia Progresívne Slovensko-Spolu sa drží nad desiatimi percentami, ale stále sa bude snažiť získať voličov iných strán, nerozhodnutých, ale aj zo strán starej opozície, aby výsledok vo voľbách mali čo najlepší.
V konečnom dôsledku hrá každý na svoje tričko. Treba však podotknúť, že hoci sa vedú rôzne politické hry, stratégia a taktika by mali byť vedené tak, aby bolo s kým vládnuť.
Nevykradnúť úplne voličov druhým stranám, ale zachovať ich nad hranicou päť percent. Lebo môžete mať akýkoľvek dobrý výsledok, ale nebudete mať koaličných partnerov, a ich hlasy prepadnú, tak je to problém.
Zároveň však Beblavý obvinil Kollára a Matoviča, tých z druhého opozičného sveta, ako je ten jeho, že sú zúfalí politici, a tí robia zúfalé činy. Nie je to neprezieravé takto na seba útočiť a ohrozovať prípadnú neskoršiu spoluprácu?
Je to do istej miery detinské, no sú to len také epizódy slovenskej politiky a priemerný volič, ktorý sa tej politike venuje pár minút večer pri spravodajstve, to až tak nevníma.
Tí, ktorí to sledujú podrobne, tieto naprieky vidia, ale v konečnom dôsledku budú najdôležitejšie proklamácie, že sa budú chcieť dohodnúť, že budú chcieť spolupracovať na prípadnej novej koalícii.
Aj z piatkového (18. 10. – pozn. PL.sk) protestu najdôležitejším momentom bolo, keď všetci opoziční lídri stáli spolu vedľa seba, boli na jednom pódiu.
Richard Sulík spravil selfie s ďalšími lídrami a tieto momenty budú voličom hovoriť, že chcú spolupracovať.
Zaujímavou otázkou môže byť aj vznikajúca maďarská koalícia SMK a Most, a ako bude takýto prípadný poslanecký klub stabilný a či tam nebudú vnútorné pnutia na podporu alebo nepodporu vládnej koalície.
Richard Sulík na pondelok pozval opozičných politikov k stolu, pričom témou majú byť spoločné aktivity k 30. výročiu nežnej revolúcie 17. novembra či možný spoločný postup opozície pri kauze Gorila. A to vrátane Borisa Kollára, pričom Sme rodina na podobné stretnutia predtým nevolali. Cítite, že ide o snahu pôsobiť jednotne alebo si opoziční politici začínajú uvedomovať, že bez Kollára by budúca vládna koalícia z dnešných opozičných strán nebola možná?
Richard Sulík a SaS nikdy spoluprácu s Borisom Kollárom nevylučovali. Hovorili, že ak by to nemuselo byť, tak by s touto stranou do koalície nešli, ale politická povolebná matematika ukáže, ako sa bude dať zložiť väčšina a určite sa v B-plánoch s Kollárom počíta, povedali to aj iní opozičníci ako napríklad Miroslav Beblavý.
Je to politická realita. Ak títo lídri pre svoje strany zabezpečia účasť v parlamentne, tak sa s nimi musí počítať. Je súčasťou demokratickej opozície.
Môžu tej jednote opozície napomôcť súčasné veľké kauzy – Gorila, Kočnerova komunikácia? Aj keď niektorí súčasní opoziční politici pôsobili predtým v stranách, ktorých sa Gorila dotkla…
Je to zaujímavé. Pred voľbami v roku 2012 spis Gorila unikol na internet, malo to poškodiť niektoré strany aj Smer – SD, vždy sa písalo o Ficovi na Vazovovej ulici, o jeho stretnutí s Jaroslavom Haščákom a vtedy Smer získal takmer 45 percent hlasov a vytvoril jednofarebnú vládu.
Dnes je tých informácií viac, aj nahrávky Kočnera, je toho toľko, že bežný volič sa v tom nevyzná a nedokáže na to reagovať. Časť verejnosti to ovplyvní, ale nemyslím si, že to bude témou volieb a že ich to ovplyvní.
Ako môže drajv opozície ovplyvniť fakt, že na čele týchto strán postupne PS-Spolu strieda Andrej Kiska so svojou stranou Za ľudí? Môže to byť pre opozíciu po afére Michala Trubana výhoda?
Určite PS-Spolu zaznamenáva stagnáciu. Či to súvisí s volebným lídrom Trubanom a jeho aférami, a pseudoaférami neviem posúdiť, ale relevantné agentúry ukazujú, že rast dvojkoalície sa zastavil a to práve na úkor Za ľudí.
Preto sme aj videli všemožnú snahu lídrov PS-Spolu, aby sa Andrej Kiska a Za ľudí pridali a vytvorili trojkoalíciu. Misky váh sa prelievajú na stranu Andreja Kisku a myslím si, že jeho preferencie budú ešte stúpať.
Autor: Ľudovít Kusal
