Tereza Spencerová: Zemepisom nepohneme. V Gazprome to jasne vedia. A mädlia si ruky

19.1.2019 11:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Snívanie o inom plyne než o tom z Ruska sa Európe rozplýva, upozorňuje analytička Tereza Spencerová a podrobne vysvetľuje prečo. Vo svojom pravidelnom zhrnutí udalostí z ostatných dní na PL tiež opisuje, čo sa naozaj deje medzi USA, Tureckom, Sýriou a Ruskom.

Tereza Spencerová: Zemepisom nepohneme. V Gazprome to jasne vedia. A mädlia si ruky
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia

Tak Theresa Mayová s dohodnutým návrhom brexitu v Británii nepochodila. Znamenalo hlasovanie Dolnej snemovne odmietnutie návrhu alebo rovno odmietnutie brexitu ako takého? Posúvame sa k divokému brexitu alebo sa nakoniec na poslednú chvíľu ešte niečo dohodne? Inak, futbalista Petr Čech povedal, že on by asi nedokázal len tak sedieť a hovoriť s niekým, kto podporil brexit. A to zaznieva často. Čo hovoríte na také rozdelenie spoločnosti?

To, že brexit neprejde parlamentom, sa asi všeobecne čakalo, takže to nie je žiadne prekvapenie. Všeobecne sa tiež čakalo, že premiérka ustojí hlasovanie o dôvere, pretože sa na jej miesto nikto nehrnul. Žiadna bitka o nevďačnú a možno aj bezvýchodiskovú funkciu na čele vlády kedysi sebavedomej a hrdej Británie nehrozila. Ale na to, čo bude nasledovať, nedokážem odpovedať. Británia upadla do poriadneho chaosu a tipovať, ako sa bude situácia vyvíjať, nemá zmysel. Aj keby som azda niečo povedala, tak kým to vyjde, môže byť dávno všetko inak. Takže, ako s obľubou hovorím, uvidíme.

Každý z nás, teda aj Petr Čech, pre ktorého som kedysi začala fandiť Chelsea a sledovať anglickú Premier League, má právo si vyberať, s kým si posedí a podebatuje a s kým nie, takže by som v tom nevidela nejaký zásadný problém. A skutočnosť, že politika rozdeľuje anglickú spoločnosť, je očividná. Ale to platí aj pre spoločnosť našu, francúzsku, nemeckú, americkú, poľskú... Možno sa to dá vztiahnuť na väčšinu západných krajín. A rozdeľuje nielen spoločnosť, ale často už aj rodiny. Pripadá mi to veľmi nešťastné, ale je to fakt. Ako keby zrazu začínala tá politika doslova požierať naše životy a vytesňovať z nich všetko ostatné. Podľa mňa za to pritom politika nestojí.

Donald Trump vyslal na Twitteri odkaz Turecku, že ak zaútočí proti sýrskym Kurdom, tak Turkov USA ekonomicky zničia. Bolo to myslené vážne alebo len prezident zase plieskal na Twitter niečo zo spálne v župane? Ako sa správajú iné zložky americkej administratívy? A ako John Bolton prestál to, že ho Erdogan naposledy vlastne vyhnal? Kam sa posúva hra o sýrskych Kurdov? Nakoľko k sebe pustili Asadovu armádu?

Zábavné je, že keď sa novinári pýtali amerického ministra zahraničia Pompea, čo Trump myslel tou „ekonomickou devastáciou“ Turecka, tak len pokrčil plecami, že nevie a nech sa na to radšej opýtajú samotného Trumpa. A keď to nevie minister zahraničia USA, tak ako mám ja vedieť, ako to Trump myslel?

 

 

Zdroj: Twitter / Donald J. Trump

Nie, vážne, asi treba vziať do úvahy skutočnosť, že Trump s Erdoganom si v poslednom čase telefonujú celkom pravidelne, takže by bolo omnoho dôležitejšie vedieť, na čom sa priebežne dohovárajú. Možno potom podobné verejné proklamácie nemajú vôbec žiadny význam a sú určené len na to, aby tí dvaja „zamestnali“ médiá niečím šťavnatým. Tým skôr, že by som sa stavila, že ak sa Sýria s ľavicovými kurdskými YPG nejako rozumne dohodne, žiadna ofenzíva ani nebude. Nie je od veci si skúsiť predstaviť, či má turecká armáda vôbec kapacitu na nejaký dlhší boj na cudzom území, kde proti nej budú nielen Kurdi, ale aj miestne arabské klany, o sýrskej armáde a najrôznejších milíciách ani nehovoriac. Veď po pokuse o puč spred dvoch rokov urobil Erdogan práve v armáde obrovské čistky a chopil sa toho dôsledne, zhora nadol, takže oslabené musia byť dôstojnícky zbor aj jednotky ako také.

A to isté ako pre tú ofenzívu napokon platí aj pre najnovší nápad dua Trump – Erdogan, teda pre „bezpečnú zónu“ na sýrskej strane hranice. Podľa už zverejnených máp by to bol obrovský zárez do sýrskeho Kurdistanu a tým aj do Sýrie ako takej, a už len preto je to podľa mňa skôr zase len nejaký pokusný balónik. Napokon Erdogan si o tom telefonoval s Putinom, ktorý územnú celistvosť Sýrie dôrazne podporuje, a výsledkom bolo uistenie, že Turci budú s Rusmi koordinovať situáciu po americkom odsune... Budúci týždeň navyše letí za Putinom do Moskvy osobne, takže potom budeme múdrejší.

Pritom mi napadá, že možno sa nedá vylúčiť, že si Trump cez Erdogana s Putinom vymieňajú názory, keď už to nejde priamo, a všetko je teda „pod kontrolou“. Teraz už len aby kurdské YPG pochopili, že ich vyjednávacia pozícia nie je tá z najsilnejších, a kývli na maximum „autonómne“ možného, bez snívania o vzdušných zámkoch. A celý problém sa potom zase o pár „krokov“ posunie vpred. Nie že vyrieši, ale posunie. Aj to však bude dobre.

Recep Tayyip Erdogan a Donald Trump

Recep Tayyip Erdogan a Donald Trump  Zdroj: TASR

Médiami prebleskol zaujímavý článok: Najmä vyšším vrstvám Turkov začína prekážať silnejšia verzia islamu, ktorú presadzuje a štandardizuje Erdogan... A tak sa radšej stávajú ateistami. Čo presne tam Erdogan robí, že to Turkov tak popudzuje? A je to ešte horšie, desaťtisíce Turkov dokonca odchádzajú z krajiny a berú so sebou svoj kapitál a svoje firmy. Prehnal to Erdogan so snahou zavďačiť sa chudobnejšej vidieckej populácii? Môže ho to ohroziť?

Recep Erdogan je všeobecne asi najúspešnejším predstaviteľom politického islamu, ideológie, ktorú kedysi vymyslelo Moslimské bratstvo. A víťazí s tým vo všetkých možných voľbách za posledných viac ako desať rokov. A ako taký celkom logicky razí islam do každodenného života spoločnosti, a to v citeľne vyššej miere, než na akú bolo atatürkovské sekulárne Turecko kedysi zvyknuté. A je celkom logické, že každá akcia vyvoláva reakciu, a tak rastú aj „spurné“ počty ateistov. Aj keď by sme asi mohli dlho diskutovať, či taký vlažný moslim môže byť ateistom, pretože v skutočnosti islam nijako prehnane nevyznával ani predtým, takže nebol vlastne ani dobrým moslimom. Nepraktizujúci, formálny moslim alebo ateista. Aký je v tom vlastne rozdiel? Pravoverný moslim sa totiž na ateizmus neobráti. Ale to sa, samozrejme, netýka len islamu v Turecku, platí to pre všetky náboženstvá.

A to, že odchádzajú do zahraničia? Robili to tak vždy a vzhľadom na to, že Turecko má 80 miliónov obyvateľov, by som odliv niekoľkých desiatok tisíc ľudí nijako nepreceňovala. Skrátka, myslím, že Erdogan má zatiaľ stále pevnú pozíciu.

V Gdansku zabili liberálneho starostu a ozvali sa slová, že nacionalistické sily rozdeľujú spoločnosť a uchyľujú sa k vraždeniu. V Nemecku minulý týždeň zmlátili do veľmi vážneho stavu poslanca AfD. Ako naložiť s oboma informáciami?

Už minule som v prípade toho politika AfD hovorila, že nenávisť, ktorá v Európe silnie, jednoducho obete mať bude. Nenapadlo mi, že sa tá predpoveď naplní tak rýchlo. A že sa tak stane práve v Poľsku. Ale nejako nevidím žiadny dôvod, prečo by som si mala myslieť, že bude lepšie. Že teraz si ľudia vstúpia do svedomia a povedia si, že už je to „prepísknuté“. Neverím tomu.

Tento týždeň ste priniesli zaujímavý výklad o európskych snahách nahradiť ruský plyn z iných zdrojov. Z Kataru, Alžírska, Nórska či z USA. Môžu byť Rusi pokojní, že ich budeme aj naďalej potrebovať? Ako dlho?

Výklad je asi „silné slovo“, jednoducho sa tak nejako zišli rôzne informácie, podľa ktorých je Nórsko so svojou ťažbou na tridsaťročnom minime, a ak nenájdu nové ložiská, už sa nič lepšiť nebude. V týchto dňoch má súd v Holandsku rozhodnúť o uzavretí groningenského plynového poľa, pretože tamojšia ťažba vyvoláva v Holandsku zemetrasenia, a ak na to súd kývne, tak zbohom ropný boom, pretože Holanďania do európskych sietí vháňali desiatky miliárd kubíkov plynu ročne. Alžírsko oznamuje, že do troch rokov nebude schopné pokrývať rastúci dopyt z Európy, pretože samo bude mať plynu málo. Dodávky z oblasti Kaspického mora, o ktorých sníval už Mirek Topolánek, sú ďalej snom, americké sankcie blokujú obchody s Iránom. Nebude odkiaľ brať, len z toho „prekliateho“ Ruska, samozrejme, za predpokladu, že nekývneme na niekoľkonásobne predražený skvapalnený zemný plyn z USA či Kataru, ale ani ten by nič nezachraňoval, pretože Európa nemá ani dostatok terminálov na jeho vykládku. A tie kým sa prípadne postavia, za haldy miliárd, ktoré ani nie sú... Skrátka, zemepisom nepohneme. V Gazprome to jasne vedia. A mädlia si ruky. Na pár rokov – päť, desať? – majú pokoj. A ktovie, čo bude s Európou o takých desať rokov. V tom čase má podľa niektorých analýz americkú ekonomiku predbehnúť už aj India a v prvej desiatke najvyspelejších ekonomík ich bude hneď sedem takých, ktoré dnes ešte stále povýšenecky nazývame „rozvíjajúce sa“.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Spravodajstvu bude asi ďalej vládnuť vývoj okolo brexitu, ale určite sa nájde aj niečo zaujímavejšie…

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Občianska vojna, ak vypálili Notre-Dame? Moslimobijci, pozor. Ukrajina? Explozívne informácie

0:00 Tereza Spencerová: Občianska vojna, ak vypálili Notre-Dame? Moslimobijci, pozor. Ukrajina? Explozívne informácie

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Jednoducho sme sa preluhali do stavu, keď už veľa ľudí systému, kt…