Tereza Spencerová: Zárez do politiky USA. Hlavne vo Venezuele, ale aj v Sýrii. Humorné príbehy z Ukrajiny

2.3.2019 0:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Latinskoamerické krajiny odmietli pomôcť USA s prípadným útokom na Venezuelu. A Rusko sa opäť zblížilo s Izraelom ohľadom problému Sýrie, uvádza analytička Tereza Spencerová najnovšie informácie z „horúcich“ miest našej planéty. V rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch si všíma aj niektoré „perly“ z Ukrajiny: ohľadom pašovania súčiastok zbraní z Ruska alebo predávania hlasov vo voľbách.

Tereza Spencerová: Zárez do politiky USA. Hlavne vo Venezuele, ale aj v Sýrii. Humorné príbehy z Ukrajiny
Foto: SITA
Popis: Venezuelský prezident Nicolas Maduro

Pobavil ma postreh z diskusie: Keby mali Američania Kim Čong-una v hrsti, Trump by mu neskladal poklony, ale nechal by ho obesiť. Čo je na tom pravdy? A navyše, preboha, ani nerokovali o denuklearizácii KĽDR. Ako si vôbec celý summit vysvetliť? Vlastne sa nič nedohodlo.

Majme na pamäti, ako sa ešte relatívne nedávno nad našou planétou vznášala hrozba jadrovej vojny medzi USA a Severnou Kóreou, ktorá je už, zdá sa, zažehnaná. A majme na pamäti aj to, že Donald Trump je po dlhom čase prvý americký prezident, ktorý ešte stále nerozpútal žiadnu vojnu, a to je prosím v Bielom dome už vyše dva roky! Z tohto pohľadu mi tie jeho summity s Kimom pripadajú skôr ako veľmi píárové akcie, na ktorých chce ukázať svoje diplomatické a vyjednávacie schopnosti, a to aj s jasnými nepriateľmi. Na jednej strane síce tvrdí, že prvý deň nerokovali o denuklearizácii Severnej Kórey, zatiaľ čo Kim potom v tomto smere vyjadril akúsi „ochotu“, ale, ruku na srdce, asi si naozaj nemožno myslieť, že sa Kim vzdá – tým myslím úplne – svojho jadrového arzenálu a príde tak o jediný tromf, vďaka ktorému ho svet vlastne berie vážne. Čiže rokovať o denuklearizácii sa akosi síce ponúka, a druhý deň summitu na to vraj aj prišla reč, ale v skutočnosti je to najskôr téma, ktorá má vopred jasné mantinely. A obe strany sa zhodli, že do budúcna si ujasnia, čo si pod pojmom „denuklearizácie“ vlastne predstavujú. Trump je príliš pragmatický na to, aby strácal čas zbytočnosťami. Tým skôr, že opakuje, že problém Severnej Kórey a jej denuklearizácie nemožno urýchliť.

Vo finále tak svet nevie, o čom tí dvaja spolu rokovali – prvý deň spolu strávili pol hodiny medzi štyrmi očami a obaja o obsahu rozhovorov mlčia ako zarezaní. Takže si najskôr budeme musieť počkať na to, čo sa bude diať v praxi v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Ale na to, že sa o obsahu summitu vlastne nevie skoro nič, ma Trump pobavil, keď hneď po prvom dni nadšene vyhlásil, že sa už teší na ďalší summit s Kimom... Asi má pocit, že práve tadiaľ vedie najkratšia cestička k nobelovke za mier. Alebo také niečo.

A čo sa týka vami spomínaného postrehu, tak sa priznám, že ho veľmi nechápem. A tak ho nechám bez komentára…

Donald Trump (vľavo) a Kim Čong-un

Donald Trump (vľavo) a Kim Čong-un. Zdroj: TASR

Aký veľký problém má Trump s Michaelom Cohenom, ktorý tvrdí, že ho prezident nabádal, aby klamal, a dal mu peniaze na umlčanie pornoherečky? A vôbec, voľby sa blížia... Zdá sa vám, že Trumpove vyhliadky na znovuzvolenie blednú?

Neviem, aký veľký to je problém. Cohen sa sám priznal, že už predtým klamal, ale teraz vraj hovoril pravdu pravdúcu, pričom jedným dychom obvinil Trumpa zo lží, podvodov, vydierania, nátlaku a ďalších nechutností, ale dôležité je, že nie z nejakej zakázanej spolupráce s Ruskom. Bez toho, aby som skúšala tvrdiť, že je Trump nejaký svätec, tak tá Cohenova výpoveď usvedčeného klamára veľmi pripomína náreky odvrhnutej a urazenej milenky. Či to nejako Trumpovi uškodí, to si netrúfnem povedať. V uplynulých dvoch rokoch mu už však na hlavu hádzali inakšiu špinu a ustál to. Je jasné, že všetci protitrumpovskí bojovníci pôjdu nejaký čas na cohenovskej vlne, ale potom si budú musieť nájsť zase niečo nové, pretože toto je fakt dosť slabé.

A už vôbec netuším, či blednú Trumpove šance vo voľbách, ktoré budú budúci rok. Za taký dlhý čas sa ešte môže stať veľa vecí, a tak naozaj nemá zmysel na základe dnešných udalostí, o ktorých sa možno už za týždeň nebude vôbec hovoriť, špekulovať o tom, čo bude v novembri 2020...

Ukrajinským voľbám sme sa už venovali. Zatiaľ vedie komik Zelenskij, za ním Porošenko, trochu sa prepadá Tymošenková. Štát navyše, asi čisto náhodou, otvoril peňaženku a prispeje ľuďom viac na výdavky za energie a pod. Ide Porošenko hore? Ako chápať žalobu, ktorú na neho podala Tymošenková? Sú nejaké ďalšie novinky?

Ukrajinské voľby už vôbec nie sú o nejakých ideách alebo politických programoch, ale stala sa z nich nefalšovaná súťaž o to, kto na koho vyleje väčšie vedro špiny. Porošenko má pod palcom tajnú službu SBU, ktorá robí razie vo volebných kanceláriách najväčších súperov, ukrajinské médiá opisujú mechanizmy, ako Porošenko skupuje hlasy, a pritom sa tlačia aj rady voličom, ako vziať peniaze, odhlasovať za niekoho iného a pritom ešte zaistiť, že svojmu „sponzorovi“ vykážete splnenie zaplatenej úlohy. Čiže ako podviesť podvodníkov a trochu si zarobiť. Do toho Tymošenková rozbehla Porošenkov impíčment v súvislosti s tým, že ľudia z jeho okolia rozkrádajú financie armády a pašujú lacné vojenské súčiastky z Ruska... Neuveriteľný chaos, ktorý azda už nemôže byť väčší, ale napriek tomu každý ďalší deň prináša nejakú novú absurditu. Napríklad keď generálny prokurátor háji Porošenkových armádnych defraudantov tvrdením, že zákon zakazuje pašovať z Ruska zbrane, ale nie súčiastky k nim... Ako hovorím, tí naši ukrajinskí demokrati sú fakt neuveriteľní.

Petro Porošenko

Petro Porošenko. Zdroj: TASR

Zdá sa, že sa zostruje spor medzi Indiou a Pakistanom. Máme sa báť? Niektorí vedci naznačujú, že aj lokálna jadrová výmena by mala pre svet hrozivé následky...

Asi áno, každý jadrový konflikt sa môže ľahko preliať do niečoho väčšieho, ale našťastie je to všetko ešte stále v rovine teoretických úvah. Dúfajme, že sa o platnosti rôznych podobných analýz nebudeme musieť presviedčať v praxi. Teda že sa India s Pakistanom „schladia“ a väčší konflikt nedopustia.

Vo Venezuele prebehlo 160 vojakov do Kolumbie. Američania priviezli potraviny, ale do krajiny ich nevpustia. K čomu smeruje vývoj? Kto vlastne ešte podporuje Madura? Bude taktika vyhladovania úspešná a aj chudobní ľudia sa obrátia proti Madurovi?

Venezuelská armáda mala vlani v zbrani 351-tisíc vojakov, takže zbehnutie 160 z nich nie je žiadna veľká strata. Vlastne to nie je nič, tým skôr, keď si uvedomíme, že sa to deje po mesiaci intenzívneho amerického nátlaku a „masáže“. Napríklad agentúra AFP po mesiaci rôznych politických eskalácií naopak opatrne pripúšťa to, čo „alternatívne“ portály tvrdia už dlho, teda že neprezident/prezident Guaidó doma nemá tú „masovú podporu“, na akú USA stavali. A z toho akosi plynie, že za Madurom ďalej stojí väčšina Venezuelčanov. K tomu pripočítajme, že americký vojenský zásah rozhodne odmietajú nielen Rusko s Čínou, ale neposvätili ho dokonca ani latinskoamerické krajiny, pričom Brazília rovno oznámila, že Američanom nepožičia svoje územie, aby z neho na Venezuelu zaútočili...

Juan Guaidó

Juan Guaidó. Zdroj: TASR

Hovoríte o vyhladovaní obyvateľov. No na jednej strane je predsa jasné, že tých niekoľko kamiónov, ktoré Američania propagandisticky priviezli k hranici z kolumbijskej strany, žiadnemu „hladovaniu“ zabrániť nemôžu. Majú len vyprovokovať vojenskú reakciu Venezuely a ponúknuť USA zámienku. A na druhej strane platí, že vo Venezuele potraviny na „nehladovanie“ sú, len sú pre väčšinu obyvateľov príliš drahé a tým aj nedostupné. Ale ak by prepukol skutočný hlad, tak to režim asi nejakým „radikálnym rezom“ riešiť môže. A k tomu Venezuela v Bezpečnostnej rade OSN ukazovala snímky z jedného z tých amerických „humanitárnych“ kamiónov, ktorého náklad neboli potraviny, ale klince a rola drôteného plota, najskôr na budovanie nejakých zátarás. Neviem, do akej miery sú tie snímky reálne, ale všeobecne ďalej platí, čo sme si hovorili už minule. Patová situácia trvá, aj keď neochota Latinskej Ameriky podporiť americkú „humanitárnu“ intervenciu je, samozrejme, veľký zárez do amerických plánov...

Pozrime sa do nedávnej histórie: Mohol Maduro urobiť niečo pre to, aby sa zachránil a nepoštval proti sebe USA? Tak ako koluje o Kaddáfím, že mal až príliš nezávislé plány s ropou... Čo myšlienka, že keď padne Maduro, padne aj komunistická Kuba?

Nemyslím si, že mohol niečo urobiť pre „záchranu“ a „nepoštvanie“, pretože v obdobných prípadoch amerických „zmien režimov“ žiadna väčšia logika nebýva. Je tam akési strategické rozhodnutie a to sa presadí, aj keby sa mali dôvody vycicať z prsta. Na konkrétnej politike konkrétneho „zvrhávaného“ potom až tak nezáleží. Ale, všeobecne vzaté, Maduro sa, samozrejme, mohol zachrániť tým, že by sa poslušne vzdal funkcií, zabalil sa do nejakého balíka a nechal sa odoslať niekam veľmi ďaleko. Pritom mám pocit, že čím viac sa o Venezuele dozvedám, tým mi pripadá pravdepodobnejšie, že by sa tamojší skorumpovaný režim skôr či neskôr musel zrútiť sám od seba, a tak sú tie americké tlaky možno aj zbytočné. Stačilo si možno len trochu počkať. Ale nedá sa vylúčiť ani princíp akcie a reakcie, na základe ktorého sa venezuelský establishment pod americkým tlakom nielenže nerozpadne, ale naopak skôr ešte zjednotí a zatvrdí…

Iste, v posledných týždňoch sa čoraz častejšie hovorí o pláne, podľa ktorého má po Venezuele nasledovať „zmena režimu“ aj v Nikarague a práve na Kube, ktorú spomínate. Faktom je, že nikaragujský režim pod vedením niekdajšieho partizánskeho veliteľa Manuela Ortegu sa premenil na takmer klasickú stredoamerickú diktatúru, ktorej jedinou chybou na kráse je z pohľadu Washingtonu len to, že nie je proamerická. Ale Kuba bude tvrdším orieškom, pretože je tam pevne ukotvená Čína aj Rusko, ale aj mnohé západné a latinskoamerické štáty, ktoré si túto svoju „nepotopiteľnú“ loď s veľkými zásobami ropy v pobrežných vodách a na dostrel k americkým brehom iste nenechajú len tak vziať... Trump síce hrozí Kube novým embargom, ale aj tak si myslím, že nech už Maduro dopadne akokoľvek, väčší vplyv na vývoj na Kube to mať nemusí.

Len telegraficky: Čo to americké sťahovanie sa zo Sýrie? A čo cesta Bašára Asada do Iránu, veľmi výnimočná? A čo Netanjahu u Putina?

Americký odsun zo Sýrie vraj stále platí, ale zostane tam dvesto vojakov kdesi na severe, teda v prevažne kurdských oblastiach, a ďalších dvesto na základni Al Tanf na sýrsko-iracko-jordánskej hranici. Možno je to „odsun“, možno to nie je „odsun“. Záleží na uhle pohľadu. Faktom je, že tí ponechaní vojaci sú v zásade len symbolickou silou a len málokto sa na nich odváži zaútočiť, pretože by tým riskoval prípadnú americkú odvetu a možno aj návrat vojakov vo veľkých počtoch. Súčasne však ten istý symbolizmus vyvoláva otázku, čo tam v praxi chcú dokázať. A ako dlho bude trvať nejakým miestnym klanom alebo ozbrojeným milíciám – a že ich je v oblasti nespočet! –, kým im dôjde trpezlivosť a začnú amerických vojakov likvidovať jedného po druhom. Raz náložou pri ceste, inokedy nášľapnou mínou, potom zase presným zásahom snajpera... Uvidíme, čo bude, ale všeobecne platí, že Američania, aj keď teraz akoby zostávajú, nakoniec skôr či neskôr aj tak odídu. Sýrii, Iránu a ďalším „hráčom“ si stačí počkať.

Asadova cesta do Teheránu je prekvapivá hlavne preto, že všeobecne veľmi nikam nechodí, aj keď sa vraj na jar zúčastní ekonomického fóra v Jalte. Teda na Kryme. To budú v Kyjeve zase prskať! Irán je jedným z najbližších spojencov Damasku, takže cesta do Teheránu svoju jasnú logiku má, ale okrem vágnych formulácií sa o obsahu rozhovorov nevie nič. Takže uvidíme, čo sa bude diať v praxi.

Sýrsky prezident Bašár Asad (vľavo) a iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí počas stretnutia v Teheráne

Sýrsky prezident Bašár Asad (vľavo) a iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí počas stretnutia v Teheráne. Zdroj: TASR

A po Netanjahuovej návšteve u Putina izraelské zdroje tvrdia, že sa konečne podarilo zažehnať konflikt, keď izraelské letectvo ostreľovalo Sýriu a skrývalo sa pritom za ruským prieskumným lietadlom, ktorý bol potom zostrelený protivzdušnou obranou. Vraj bude Izrael ďalej útočiť na „iránske ciele“ v Sýrii, ale komunikácia s Ruskom sa posilní, čo asi znamená, že budú o útokoch informovať s väčším predstihom a Rusi potom stihnú tú informáciu poslať ďalej... A hlavne, že už sa asi nebudú schovávať za civilné alebo ruské vojenské lietadlá. A čo viac, medzitým už boli v Sýrii uvedené do prevádzky protivzdušné systémy S300, čo predsa len môže zmeniť rovnováhu síl...

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Niečo zaujímavé sa určite nájde.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Melieme nezmysly o Putinovi... Tereza Spencerová napravuje ´blbnutie´ zaplatené ´chlebodarcami´

0:00 Melieme nezmysly o Putinovi... Tereza Spencerová napravuje ´blbnutie´ zaplatené ´chlebodarcami´

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Netuším, kto s touto, úvahou ´prišiel´, nenarazila som na ňu. Ale …