Tereza Spencerová: Občianska vojna, ak vypálili Notre-Dame? Moslimobijci, pozor. Ukrajina? Explozívne informácie

0
Na snímke padá sanktusník - štíhla vežička nad presbytériom kostola na hrebeni strechy hlavnej chrámovej lode počas požiaru Katedrály Notre Dame 15. apríla 2019 v Paríži. (Autor: TASR)

„Moslimobijcov“ však vyzýva na pokoj. Ako však v rámci pravidelného zhrnutia týždenných udalostí pre Parlamentné Listy upozorňuje, ak katedrálu niekto vypálil, vyšetrovateľov pravdepodobne zastavia: Potom by hrozila skutočná občianska vojna. V tieni francúzskej tragédie zostáva predvolebný vývoj na Ukrajine a uniknuté informácie z Bieleho domu. Aj to rozoberá Spencerová.

Požiar chrámu Notre-Dame v Paríži prišiel z ničoho nič, čiže sa začalo špekulovať, ako to bolo. Sociológ Vojtěch Bednář každopádne varuje: Keď budete zadupávať myšlienku, že išlo o zámerné podpaľačstvo, a nepustíte ju do médií, ľudia si to o to viac budú myslieť. Tak teda, čo “na betón” vieme a čo povedať k myšlienke sociológa?

Všimla som si, že veľa ľudí na sociálnych sieťach malo hneď od prvej minúty “jasno” – za požiarom sú moslimovia, videla som aj hádzanie viny na francúzskych židov.

A k tomu sa pozoruhodne veľa ľudí zahalilo do “nášho kresťanstva” a začalo sa “čudovať”, ako to, že ešte večer po požiari neboli známe výsledky vyšetrovania.

To možno prisúdiť skutočnosti, že ľudia sú odchovaní na hlúpych amerických detektívkach, čo trvajú aj s reklamami 45 minút a test DNA v nich namiesto dlhých týždňov zaberie zvyčajne päť sekúnd…

A my pritom “na betón” nevieme nič, s výnimkou toho, že vyšetrovanie rozhodne päť sekúnd, a dokonca ani päť dní nepotrvá.

Bude dôkladné, a preto aj omnoho dlhšie. Skrátka, veľa reakcií ma zarazilo, ako keby už nikto azda ani neveril, že sa požiare – ako veľa iných pohrôm – proste dejú a môžu byť výsledkom nejakej nešťastnej náhody.

Koniec koncov, už jeden z hlavných Murphyho zákonov predsa hovorí niečo ako “keď sa niečo môže pokaziť, tak sa tiež pokazí”.

A k tomu vami spomenutému “zadupávaniu” myšlienky podpaľačstva: Áno, problém je v tom, že sme sa ako spoločnosť dopracovali do štádia, v ktorom pomerne významná časť občanov neverí ničomu, čo hovoria tí “hore” a “ich” médiá.

To je problém, ktorého existenciu sa “tí hore” a “ich” médiá a “ich” thinktankisti snažia hodiť na zhubný vplyv Ruska, ale tým všetko v podstate len zhoršujú.

Jednoducho sme sa preluhali do stavu, keď už veľa ľudí systému, ktorý sa mohutne opiera o myšlienkovo ??vytunelovanú propagandu, jednoducho neverí. A to teraz fakt nehovorím o tých, ktorí veria na chemtrails. To je kategória sama pre seba.

Problém je v tom, že Rusko s tým nemá nič spoločné, svojou blbosťou mu len nahrávame. Najhoršie na tom je, že netuším, či si to tí “hore” vôbec uvedomujú.

A za takejto situácie si ani nemyslím, že by nejako pomohlo, keby sa v médiách špekulovalo o podpaľačstve v Notre-Dame, pretože to v praxi azda ani nemôže nič zmeniť.

Moslimobijci by boli len na koni a nachádzali by medzi riadkami akúsi oporu.

V každom prípade však platí, že pre tú päťdesiatku vyšetrovateľov, ktorí začali skúmať príčiny požiaru, to môže byť vo finále peklo, lebo keď nakoniec ukážu napríklad na technickú chybu, tak im mraky ľudí neuveria a len sa “zabetónujú” vo svojich protisystémových pozíciách, a ak by sa trebárs fakt prikláňali k tomu, že išlo o podpaľačstvo, najskôr ich “zastavia” vo chvíli, keď by mali ukázať na páchateľa, lebo by vo finále mohla vo Francúzsku hroziť skutočná občianska vojna…

Je to fakt veľmi nešťastná situácia, hoci ako hovorím, požiare sa jednoducho dejú…

Nechceme nič naznačovať, ale je to citlivé: Ako na vec reagoval arabský svet a arabské médiá?

Úprimne, v tých médiách, ktoré pravidelne sledujem, som nič extrémneho nezaznamenala, aj keď pre niektorého tunajšieho čitateľa môže byť už veľkou provokáciou trebárs úvaha o tom, že francúzska gotika sa silne inšpirovala u gréckych “pohanov” a že špicaté oblúky, ktoré používala, podľa niektorých historikov pochádzajú pôvodne od perzských Sásánovcov… “Náš krásny kresťanský chrám” a od Peržanov? No fuj!

Vy sa ale asi pýtate na nejaké masové moslimské nadšenie nad tým, že v Paríži zhorel veľký kostol. Tak na nič také som nenarazila, ale faktom je, že sledujem seriózne noviny a na sociálnych sieťach pár ľudí, ktorí majú čo povedať.

Žiadny bulvár…

Na jednej strane by mohol byť Emmanuel Macron považovaný za niekoho, komu sa počas jeho vlády zrútil pod oknami chrám Notre-Dame. Na druhej strane môže vďaka rétorike “národnej katastrofy, vďaka ktorej sa musí národ zomknúť” vykorčuľovať z kaše okolo Žltých viest, v ktorej uviazol. Ako to mení jeho pozíciu vo Francúzsku?

Neviem, či niekto niekedy bude spomínať na Macrona ako na toho, komu “spadol” Notre-Dame. Koniec koncov v roku 1666 zhorel komplet celý Londýn, a koľko ľudí z hlavy povie, za akého panovníka to bolo?

Alebo ako sa volal rakúsko-uhorský miestodržiteľ, keď v Prahe v roku 1881 zhorelo Národné divadlo?

Mesta, kostoly i divadlá, rovnako ako sklady munície alebo senníky, alebo skládky jednoducho občas horia, pretože horieť môžu, a je fakt v podstate jedno, kto práve vládne.

Ale máte pravdu, že svojimi výzvami na jednotu národa teraz Macron požiar šikovne využíva.

Kým všetci okolo svedomito “zadupávajú” kohokoľvek z opozície, kto by chcel na požiari uhrať nejaké bodíky, Macron skúša bodovať vo veľkom a za nadšeného potlesku.

Netuším, či mu to nejako pomôže, koniec koncov väčšinu peňazí na obnovu nedal on (alebo štát), ale miestni miliardári, a žiadny zo sociálnych, politických a iných problémov, proti ktorým Žlté vesty vystupujú, s jedným požiarom tiež nikam nezmizne.

Takže uvidíme. Bude zaujímavé, či si Žlté vesty strihnú v sobotu ďalšiu demonštráciu, alebo či nejako namiesto toho “priložia ruku k dielu” pri záchranných akciách, aby sa začali s Macronom „pretláčať“, kto je väčší národovec a koho Francúzsko potrebuje viac…

Francúzska sa týka aj ďalšia dôležitá vec, a síce posilňovanie maršala Haftára v Líbyi. Francúzsko ho podporuje a rovnako Egypt či Rusko. Predstieral útok na Tripolis, ale skôr len akosi rinčal zbraňami. Čo by znamenalo, keby Líbyu ovládol? Bola by to veľká hanba pre OSN, ktorá stavila na jeho súpera?

OSN je pri súčasnom rozložení síl vo svete, keď si USA a Západ hádžu polená pod nohy s Ruskom a Čínou, už taká ochromená, že už žiadnu veľkú hanbu mať ani nemôže.

Nikto od nej nič nečaká, a tak nemôže ani nič pokaziť.

Uznanie islamistickej “líbyjskej” vlády v Tripolise zo strany OSN je preto vlastne len dávnym prejavom toho, že ju kedysi chcel uznať Západ ako následníka Kaddáfího a Rusko sa (za prezidenta Medvedeva) pripojilo, lebo chcelo byť “svetové”, teda so Západom.

A pretože je to všetko len politika, tak sa môže všetko pokojne aj obrátiť.

Bude stačiť, keď Haftár okrem spojenectva s Ruskom a Francúzskom zaručí nejaké ropné kontrakty tiež Spojeným štátom, ktorým v Líbyi fakt o nič iné nejde, a všetko sa zmení – zo vzbúreneckého generála sa cez noc stane “demokratická hviezda”, ktorú budú všetky médiá poslušne a nadšene velebiť do posledného dychu.

Pritom aktuálne ide Rusku o vplyv na severe Afriky a o ropu, Francúzsku o ropu a migráciu, ale USA len o tú ropu alebo presnejšie – o pokračovanie či nepokračovanie líbyjských dodávok na svetové trhy, a tým pádom aj o stabilitu globálnych cien.

Z USA znie, že terajšiu rozpačitú Haftárovu ofenzívu proti Tripolisu financuje Saudská Arábia v rámci svojho klasického boja proti Moslimskému bratstvu, čo by na jednej strane dávalo zmysel, pretože v Tripolise naozaj vládnu Moslimskí bratia, ale vládnu tam už roky, takže nie je celkom jasné, čo Saudov malo vyprovokovať, aby Haftára podnietili dobyť hlavné mesto práve teraz.

Uvidíme, čo bude ďalej. S nastúpeným tempom “dobývania” Tripolisu si o tom budeme rozprávať pokojne ešte pol roka.

Podľa New York Times bol Donald Trump presvedčený, že otrava Sergeja Skripaľa je len bežná spravodajská hra, nechcel vylučovať ruských diplomatov z USA a sprosto reval, keď zistil, že ich jeho úradníci vylúčili viac, ako čakal. Možno tomu veriť? A keď teda hovoríme o Skripaľovi, je v tom niečo nové? A ešte teda mimochodom… Americké médiá za písanie o Trumpovi dostali Pulitzerovu cenu. Je namieste gratulovať?

Z toho “príbehu”, ako ho opisujete podľa New York Times, úplne vypadlo, že Trumpa k razantnej akcii proti ruským diplomatom nakoniec donútila “jeho” šéfka CIA Gina Haspelová, keď mu ukázala fotky vraj nejakých údajne otrávených kačíc, ktoré sa vraj tiež stali obeťou ruského útoku Novičokom…

To nie je ledajaká novinárska kačica, ale nádherná ukážka, ako podvodne fungujú v USA tajné služby.

A ako manipulujú “svojím” prezidentom, ktorého pre zmenu dokáže vytočiť pohľad na pár mŕtvych kačíc, o ktorých sa oficiálne britské “vyšetrovanie” celej tej skripaľovskej kauzy ani nezmieňuje…

Je príznačné, že ho kačice donútili k akcii, zatiaľ čo teraz vetoval zákaz americkej účasti na agresii proti Jemenu, ktorú OSN považuje za najväčšiu humanitárnu katastrofu súčasnosti, kde už umreli stovky tisíc detí…

Asi Trumpovi nikto neukázal nejakú jemenskú kačku. Teda, ak v Jemene kačky žijú. Žili. Aspoň pred vojnou…

Ak je niečo nové na „škrípajúcom“ fronte, neviem, mám dojem, že v posledných týždňoch sa nič nové neobjavilo. Zrejme je chaos okolo brexitu taký hlboký, že už nikto nemá čas ani náladu spisovať ďalšiu kapitolu Skripaľovského komiksu.

A ak americké médiá za Skripaľa dostávajú “Pulitzera”, tak sa len vraciame k úvodnej téme požiaru Notre-Dame a k tomu, že ľudia už “oficiálnym” médiám dávno neveria. Pritom to rozdávanie novinárskych cien vcelku chápem.

Veď už Cimrman vedel, že keď sa nepochváli sám, nikto to za neho neurobí… Problém je len v tom, že si establishment v prípade Skripaľ – a pri hŕbe ďalších tém – rozdáva ceny za čosi, čo neobstojí desať minút v bežnej diskusii u nás vo vinárni.

K blížiacim sa eurovoľbám natočil Michael Kocáb pre českú kanceláriu Európskeho parlamentu spot, v ktorom vyzýva ľudí, aby šli voliť do EP, pretože v EÚ sme “jedna rodina”. Ktorá sa síce občas háda, ale vždy vie, že musí držať spolu a byť navzájom lojálna. Cítite to tak? Je EÚ aj vaša rodina?

Priznám sa, že až takto do súkromia, do rodiny, som EÚ nikdy vpúšťať asi nechcela alebo mi to ani nenapadlo. Ale ak to tak pán Kocáb cíti, prečo nie? Jeho problém. Už Pražský výběr predsa spieval „Lidi jsou různý a různý koníčky maj…“

Podobné “podujatia” ma fakt už dávno nechávajú pokojnú. Aj keď, teraz mi cynicky napadá, že aj Charles Manson mal svoju “rodinu”, mafia mala svoju “Famiglia”… Bez rodiny je jednoducho ťažko.

Kto to nakoniec “prevalí” na tej Ukrajine? A ako zhrnúť posledné činnosti protikandidátov na prezidenta?

Druhé kolo je cez víkend a komik Zelenský vedie v prieskumoch nad tragédom Porošenkom v pomere 73 ku 25 percentám. Bude fakt frajerina a “triumf demokracie”, či to ten “Poroch” nakoniec vyhrá!

No ale vážne, voľby sú už asi rozhodnuté a Západ aj Rusko si budú musieť zase zvykať na iného panáčika v Kyjeve, tentoraz panáčika v službách bezškrupulózneho oligarchu Ihora Kolomojského, inak občana Švajčiarska a Izraela a úhlavného Porošenkovho nepriateľa.

Nepriateľa v zmysle nekompromisného oligarchického boja o to, kto z Ukrajiny vysaje posledný groš.

Je asi príznačné, že v posledných dňoch sa “znenazdajky” na súdoch rozbehli dlho odkladané kauzy týkajúce sa Porošenkovej korupcie a korupcie ľudí z jeho okolia, vyšetrujú už aj ľudí v najvyšších funkciách typu generálneho prokurátora, ktorý falšoval kauzy, špekuluje sa, že Zelenský vzápätí po víťazstve po voľbách rozpustí parlament a v predčasných voľbách vyhrá aj tam, pričom podľa prieskumov na druhom mieste skončí Opozičný blok a tradičné “hviezdy”, Porošenko s Tymošenkovou, ľahko pohoria…

Ak Zelenský fakt vyhrá, nastane určitý pohyb na ukrajinskej scéne, teda pohyb, v rámci ktorého jedna oligarchická skupina vystrieda predchádzajúcu.

Problémom Ukrajiny je však to, že sa takéto výmeny opakujú pravidelne po všetkých voľbách, čo ich tam už mali, a Ukrajina by pritom ale pre zlepšenie situácie potrebovala, aby vládol niekto normálny. Nie oligarcha.

Politik, ktorý bude mať dosť síl na to skoncovať s tamojšou nepredstaviteľnou korupciou. Márna nadej, zdá sa…

Sudánsky diktátor Omar Bašír padol, aj keď sa zdalo, že ustál medzinárodný tlak. Tak čo keby z ničoho nič padol aj Baššár Asad, ozýva sa? Prichádza to do úvahy?

Čo má spoločné Omar Bašír s Asadom? Nechápem. Bašír vládol Sudánu skoro tri dekády a k zemi ho nakoniec nezrazil medzinárodný tlak, ale štyri mesiace intenzívnych demonštrácií hladných ľudí.

Keď USA v roku 2011 presadili rozdelenie Sudánu na arabský sever a kresťanský a animistický juh, prišiel “starý” Sudán o 75 percent svojej ropy, aj keď na juhu sa medzi kresťanmi rozpútala neuveriteľne brutálna a “nekresťanská” vojna, ktorá tiež nikomu a ničomu nepomohla.

Americké sankcie proti severu potom postupne tlačili diktatúru v Chartúme k zdražovaniu všetkého vrátane potravín, až nakoniec prepukli demonštrácie, ktoré teraz donútili – pod tlakom armády – prezidenta Bašíra odstúpiť.

Ale moci sa chopila práve “jeho” armáda, systém zostal zachovaný a konzultuje svoje ďalšie kroky s USA, Saudmi aj Emirátmi, ktorí už do Sudánu lejú petrodoláre, aby vraj nepadol do rúk Moslimskému bratstvu…

Čiže Bašír padol, ale jeho režim žije. Z hľadiska demonštrantov, ktorí chceli zmenu, platí také to príslovie o operácii, ktorá sa podarila, zatiaľ čo pacient zomrel.

Ale čo s tým má spoločné sýrsky Asad?

Osobne si síce viem absolútne reálne predstaviť okolnosti, za ktorých by sa v Damasku mohla “odovzdať moc”, ale nikdy sa tak nestane pod tlakom zvonku, a tlak vnútorný, akosi porovnateľný s tým “sudánskym”, po ôsmich rokoch vojny, v ktorej Sýrii hrozila premena v stredoveký šialený Islamský štát, chýba…

Čo by sme v najbližších dňoch mali sledovať?

No, tipnite si, že veľa ľudí bude najviac zaujímať Notre-Dame.

- Reklama -