Tereza Spencerová: Novičok? Pomaly bežná vec, má to všelikto. Putin po večeroch nad čmudiacimi kadičkami vyvíja nové zbrane. Tie drísty a táraniny o Rusku...

24.3.2018 13:15

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Začína v tom byť celkom chaos a z ,tajuplnej‘ látky sa pomaly stáva bežná vec,“ komentuje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová dohady, kde všade po svete existuje látka Novičok, ktorá ohrozila na živote ruského a britského agenta Sergeja Skripaľa. Na výsledky vyšetrovania si Spencerová rada počká, ale dlhodobé poškodenie vzťahov s Ruskom nečaká. „Putinovi medzitým k znovuzvoleniu zablahoželal aj Donald Trump a údajne si pohovorili vrelo a konštruktívne, dokonca majú tí dvaja v pláne, že sa už čoskoro stretnú. Vraj že mať s Ruskom dobré vzťahy je lepšie, ako mať vzťahy zlé, tvrdí ten ´ruský agent´ Trump,“ zdôrazňuje analytička v rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch.

Tereza Spencerová: Novičok? Pomaly bežná vec, má to všelikto. Putin po večeroch nad čmudiacimi kadičkami vyvíja nové zbrane. Tie drísty a táraniny o Rusku...
Foto: SITA
Popis: Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie

Tak nám to okolo toho Skripaľa stále škrípe. Britská premiérka je opatrná a hovorí, že agent bol zasiahnutý „látkou typu, ktorá bola vyvinutá v Rusku“ a nie že by to bolo v Rusku priamo vyrobené. Bývalý britský diplomat tvrdí, že z verejne dostupných ingrediencií Novičok vyrobil Irán, a Rusi dokonca naznačujú, že to nie je vôbec ťažké vyrobiť. Ako je to teda fakticky s látkou, pre ktorú ležia v nemocnici v ohrození života Sergej Skripaľ a jeho dcéra?

Úprimne, „kauza Skripaľ“ ma viac-menej prestala nejako prehnane zaujímať pred pár dňami, keď velenie britskej polície oznámilo, že im vyšetrovanie zaberie ešte „celé mesiace“. Pokojne si na výsledky počkám. Pretože v medziobdobí tu beztak máme len haldy rôznych proklamácií, kto za čo „s najväčšou pravdepodobnosťou“ môže alebo nemôže, to všetko doplnené súťažou medzi britskými ministrami, kto povie na adresu Ruska väčšiu zhovädilosť alebo rovno nadávku. Najnovším príkladom je šéf britskej diplomacie Boris Johnson, ktorý teraz obvinil Rusko, že využije futbalový šampionát ako Hitler olympiádu...

Boris Johnson

Boris Johnson Zdroj: pk

Ale, iste, objavujú sa, samozrejme, aj zaujímavosti. Z hľadiska politického vývoja okolo kauzy je nesmierne dôležité, že Berlín všetko vníma len ako „bilaterálnu“ záležitosť medzi Britániou a Ruskom a že aj EÚ síce hovorí o solidarite s Britániou, ale v zásade len opakuje opatrné britské formulácie o „nervovej látke typu, ktorý bol vyvíjaný v ZSSR“, čo Rusko s celou záležitosťou vlastne nijako nespája. Pizza od nás za rohom takisto nemá s Talianskom nič spoločné.

Spomínate Irán. Tam tú záhadnú látku typu Novičok – v ZSSR však tejto kategórii hovorili Foliant – vyvinuli pod dozorom Medzinárodnej organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) už v roku 1992 a súčasne zverejnili spôsob výroby a metódy detekcie. Prestížny magazín New Scientist s odvolaním sa na západných expertov tvrdí, že si potom svojho „Nováčika“ legálne vyrobilo mnoho krajín, pričom ten istý Boris Johnson, jeden z hlavných „hooligans“ celej kauzy, zrazu v rozhovore pre Deutsche Welle priznáva, že túto látku majú aj britskí armádni chemici vo svojich laboratóriách v Porton Down, len 16 kilometrov od miesta, kde Skripaľa s jeho dcérou otrávili. No, skrátka, začína v tom byť celkom chaos a z „tajuplnej“ látky sa pomaly stáva bežná vec. A do toho sa v Rusku množia „autori“ Novičoka; všetci o sebe tvrdia, že sú tí jediní praví a ostatní sú len podfukári, ktorí nevedia nič, pretože „pravdu poznám len ja“...

Takže si pokojne tých pár mesiacov počkám, s čím príde britská polícia, ale mám dopredu silný pocit, že to nebude nič presvedčivé aj preto, že je to už mimoriadne spolitizovaná záležitosť. Takže sa to pravdepodobne skončí ako s Litvinenkom. Vtedy bola ministerkou vnútra zhodou okolností tá istá pani Mayová, ktorá dnes robí premiérku, a výsledná správa jej úradu sa topí v obratoch typu „zrejme“, „pravdepodobne“, „možno“...

Pozrime sa na vec z diplomatického a politického hľadiska. Čo sa deje, aby sa objasnilo, kto to urobil? Ako vnímate argumentáciu v štýle „naši spojenci to tvrdia, tak im budeme veriť“? Čo poviete na výzvy na vyhostenie desiatok ruských diplomatov? Čo teda hovorí napríklad český exposlanec Ivan Gabal, ktorý chce vyhosťovať už roky. Akú škodu vo vzťahoch EÚ a Ruska prípad spôsobil a ako zasiahne vzťahy Česka s Ruskom fakt, že Rusi obviňujú aj Českú republiku z toho, že Novičok má?

Myslím si, že pre objasnenie celej záležitosti sa – prinajmenšom v politickej rovine, ktorú máme možnosť vidieť – nedeje nič. Briti odmietajú odovzdať vzorky Rusom, ktorí tvrdia, že by na základe analýzy dokázali nájsť výrobcu, a namiesto toho čakajú na expertov OPCW, ktorí by mali potvrdiť britskú „pravdu“. A možno ju aj potvrdia, pretože v Sýrii bežne preberajú vzorky rôznych látok od al-Káidy a Bielych prílb, ktoré zhodou okolností tiež platí hlavne Británia, a na ich základe potom upozorňujú na „Asadove chemické útoky“. Uvidíme, čo bude, ale aj britskí experti uvádzajú, že testovanie vzoriek zaberie aspoň tri týždne. Je pekné, že máme na Západe pár politikov, ktorí „všetko vedia“ oveľa skôr ako experti...

A to, že máme slepo veriť všetkému, čo hovoria naši spojenci? Viete, dobrovoľnú kapituláciu vlastného rozumu zo zásady odmietam, a to o to viac, ako sme si už povedali, keď od „kauzy Skripaľ“ dáva ruky preč aj EÚ na čele s Nemeckom.

Putinovi medzitým k znovuzvoleniu zablahoželal aj Donald Trump a údajne si pohovorili vrelo a konštruktívne, dokonca majú tí dvaja v pláne, že sa už čoskoro stretnú. Vraj že mať s Ruskom dobré vzťahy je lepšie, ako mať vzťahy zlé, tvrdí ten „ruský agent“ Trump. V súčasnej – napohľad vyhrotenej – situácii Putinovi napokon blahoželal aj úniový šéf Jean-Claude Juncker a trochu prekvapivo tiež estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová, hoci Pobaltie patrí k najväčším odporcom Ruska v Európe. Tak neviem, akých spojencov by sme to mali podporovať. Klauna Borisa Johnsona? Chápem našich „bojovníkov proti Rusku“, že sa snažia na kauze, o ktorej vlastne nikto nič nevie, našľahať nejaký „kapitál“, ale robia to zväčša tak nešikovne až hlúpo, že si tým pod sebou sami pília konár a znevierohodňujú to, čo hlásajú.

 

 

Zdroj: Twitter / Donald J. Trump

Čo sa týka ruského obvinenia, že sme Novičok vyrábali aj v Česku, tak to, samozrejme, neznamená, že by súčasne tvrdili, že by sa v Salisbury „útočilo“ práve českým produktom. Nie je však od veci pripomenúť, že ho – aj s chemickým vzorcom – opísali českí armádni experti oficiálne prinajmenšom už v roku 2009, čiže túto látku už nejaký čas poznáme a celkom iste ju dokážeme aj vyrobiť. Osobne by som pritom ruské „obvinenie“, že Novičok mohol pochádzať od nás, nepovažovala až za takú hanbu alebo azda dokonca urážku, pretože je to naopak dôkaz vyspelosti našich kapacít. Predsa keď to dokážu vyrobiť v Iráne...

Ale vážne, to, samozrejme, neznamená, že by bol v Salisbury použitý „český“ Novičok, ktorý podľa ministra Stopnického ani nemáme. Keď sa tak radi chválime vojenskými chemikmi, tak je predsa logické, že na niečom cvičiť musia, nie? Šéf Vojenského výskumného ústavu v Brne to svojím spôsobom potvrdil, keď konštatoval, že otravné látky sa v Českej republike vyrábajú, ale výlučne na laboratórne účely, kvôli otestovaniu ich vlastností. Skrátka, myslím si, že to všetko vo finále naše vzťahy s Ruskom nijako nezhorší a ani nevylepší. Nestane sa nič.

Ako na potvoru vychádza kniha „Biologická bezpečnosť v Putinovom Rusku“. Tá tvrdí, že Putin sa chystá vyvíjať zbrane na báze genetiky a psychofyziky. Čo nie sú chemické zbrane, ktoré sú zakázané, ale môžu to byť podľa vyjadrenia, ktoré vraj priamo poskytol ruský prezident, zbrane rovnako mocné ako tie jadrové. A vraj ide o výskum na čisto obrannej báze. Ako tomu rozumiete?

O tej knihe veľa neviem, okrem recenzií, ktoré som si kvôli vašej otázke našla na internete, a takisto nič netuším o jej autoroch. A priznám sa, že netuším ani, čo presne by mohla byť tá psychofyzika... Všeobecne však platí, že mocnosti vyvíjajú množstvo podivných zbraní, a tak ma to neprekvapuje. Vôbec, je to veľmi zvláštne, koľko energie ľudstvo vynakladá na hľadanie nových spôsobov, ako sa navzájom vybiť. Len ma baví predstava, ktorú navodzujete v otázke, že si Putin po večeroch, keď už konečne v danom dni dozasahoval do chodu celého sveta, mierne unavený sadá v Kremli za stôl plný čmudiacich kadičiek a začína vyvíjať čosi napríklad na tej „báze genetiky“...

Hoci je Putin do značnej miery nenávidený na Západe, v Rusku drvivo vyhral prezidentské voľby. Majú ho tí Rusi tak radi alebo sú masírovaní médiami, z ktorých všetky dôležité kontroluje Kremeľ? Už aj niektorí českí pozorovatelia, ktorí Putina naozaj nemusia, tvrdia, že väčšina Rusov ho zrejme naozaj zvolila, do určitej miery dobrovoľne. A inak, mnohí temne reptajú, že teraz bude Putin oveľa tvrdší, pretože už má „svoje isté“. A že až sa mu začne rúcať ekonomika, rozpúta zase nejakú tú vojnu, aby si dvihol percentá obľuby. Čo vy na to?

Putin vyhral s prehľadom a nikoho súdneho to azda neprekvapilo. My si tu, na Západe, dokážeme nesmiernou snahou médií a politikov vytvárať akési virtuálne svety, ktoré nemávajú s realitou nič spoločné a často dokonca bývajú s realitou v priamom protiklade. A potom máme problém tú realitu opisovať, pričom práve Rusko je jedným z dokonalých príkladov: Putin teda vyhral, pretože Rusi volia z donútenia, zo strachu, teraz konečne sa ho začnime báť, pretože teraz už „môže čokoľvek“, ako keby bolo predtým niečo inak a ako keby sme tie „ruské tanky na našich hraniciach“ nečakali už ostatných pár rokov... Ospravedlňujem sa, ale podobné drísty už dávno nečítam a nepočúvam, nieto aby som ich mala potrebu nejako komentovať.

Pritom však v kútiku duše dúfam, že aspoň ľudia v rozhodujúcich štátnych pozíciách a úradoch realitu poznajú a že všetky tie antiputinovské „zasvätené“ a prevažne katastrofické táraniny sú určené len pre „ľud“, aby v rámci tohto jednoduchého až komiksového výkladu sveta vedel, kto je ten „dobrý“ a kto ten „zlý“. Pretože ak by vrcholní politici naozaj verili tomu, čo mnohí sami verejne vyhlasujú, tak Pán Boh s nami. To by nás potom Rusko fakt mohlo jedného dňa nepríjemne prekvapiť. Ale mohli by sme si za to sami.

Turci sa aj naďalej správajú pomerne brutálne v Afrine, ľudia pred nimi utekajú. Na al-Džazíre sme však mohli vidieť starca z akejsi dediny v oblasti Afrinu, ako máva rukami a hlási do kamery, že všetko je úplne v poriadku a všetci sa majú vrátiť. Nasledovali zábery, ako Turci rozdávajú humanitárnu pomoc. Čo tí Kurdi vystrájajú, povedal by si asi divák... Inak, turecká armáda chce vraj obsadiť aj Manbídž, ktorý je vedľa. Kde sa Turci zastavia a čo je ich cieľom? Eliminácia všetkých kurdských samospráv na severe Sýrie?

Iste, ani Afrin, rovnako ako väčšina Sýrie, nie je žiadna homogénna oblasť, a tak v ňom nežijú len Kurdi, pričom aj pre nich platí, že „Kurdov je veľa a sú rôzni“. Extrémnym príkladom môže byť skutočnosť, že do radov sunnitského džihádistického predvoja tureckej armády do Afrinu, teda z nášho pohľadu „proti svojim“, vstúpili aj oddiely kurdských sunnitských moslimov. Turecké médiá v uplynulých dňoch ukazujú skupiny „miestnych obyvateľov vítajúcich osloboditeľov“, v tureckom Gaziantepe už zasadá akási „mestská rada Afrinu“, ktorá je vraj zložená z „miestnych Sýrčanov“, rozhoduje o rekonštrukcii oblasti za turecké peniaze. Samotný turecký prezident Erdogan tvrdí, že si nemieni Afrin ponechať, ale odovzdá ho do rúk „skutočných vlastníkov“, hoci momentálne nie je až tak úplne jasné, kto to bude. Tých možností je pomerne dosť.

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan Zdroj: SITA

A áno, teraz má Turecko podľa všetkého v Sýrii na muške Manbídž, v ktorom okrem kurdských milícií pôsobia aj americké komandá. Ankara od Washingtonu chcela, aby sa z Manbídžu stiahol a vzal so sebou aj ozbrojených Kurdov, ale než sa o tom začalo reálne rokovať, padol minister zahraničia Tillerson a na jeho miesto má prísť bývalý šéf CIA Pompeo. Je považovaný za jastraba, a tak sa pravdepodobnosť turecko-amerického konfliktu o Manbídž zase o niečo zvyšuje, ale skôr len kdesi v „diplomatickom zákulisí“. Na skutočnú vnútroaliančnú vojnu v rámci NATO fakt neverím.

Ale Manbídž sa bude musieť „nejako“ vyriešiť a potom majú Turci podľa všetkého v pláne postup pozdĺž hranice až do Iraku, kde už obnovili nálety na tamojšie pozície kurdských oddielov hlásiacich sa k „tureckej“ Strane kurdských pracujúcich. Bagdad s tým súhlasí, lebo sa tým vyrieši aj časť jeho vlastného „kurdského problému“. Takže k vašej otázke: Tureckým – ale súčasne aj sýrskym, irackým a iránskym – cieľom je postupná likvidácia ozbrojených Kurdov a ich silou presadzovaných nárokov na území, a tak aj plánov na zriadenie nejakých územných entít. Inými slovami, nejaký nezávislý Kurdistan je znovu odsúvaný do ríše virtuálnej reality.

Hoci, pravdou je, že „nezávislosť“ akéhokoľvek z tých všetkých možných Kurdistanov, by bola aj tak – vzhľadom na zemepisnú polohu uprostred nepriateľských regionálnych mocností – len ilúziou. Takýto „štátny“ útvar by sa musel plne spoľahnúť na „letecké mosty“ zo sveta kdesi za regiónom, nebol by schopný profitovať z ropy alebo plynu, stal by sa plne závislým od vôle či nevôle vonkajších sponzorov. V tomto ohľade by sa tak situácia vlastne oproti tej súčasnej nijako zásadne nelíšila.

Z veľmocenského hľadiska sa hovorí, že Kurdov podrazili nielen Američania, ale aj Rusi. Dochádza k tureckým operáciám v oblasti s ich toleranciou? A signalizuje to azda, že sa mocnosti mienia dohodnúť na trvalom rozdelení Sýrie? Splnomocnenec OSN Stefan de Mistura v Ženeve povedal, že model rozdelenia Sýrie by nezastavil násilie a že pokoj nebude, kým sa do rokovaní nezapoja aj tie strany, ktoré doteraz stoja bokom, najmä vraj „sunniti“. Čo tým myslel? Mal pravdu?

Ten pojem „podraz“ sa v zásade asi použiť dá, aj keď s určitými výhradami, pretože je konkrétne v Sýrii reč predovšetkým o afrinských (až krajne) ľavicových Ľudových obranných jednotkách (YPG), čo je však len malá časť kurdskej komunity ako takej. Rusi si „umyli ruky“ po tom, ako sa ich márne snažili presvedčiť, aby vrátili Afrin do rúk Damasku a až potom rokovali o nejakej tej autonómii. Američania ich používali ako pozemnú nájomnú silu na boj proti Daešu, ale proti Turecku ich nijako nebránia. Je fakt, že pred pár dňami Washington varoval Turkov pred humanitárnymi dôsledkami ich invázie do Afrinu, ale sú to len slová, ktoré zradikalizovanú časť Kurdov len sotva uspokoja a presvedčia, že ich USA nezradili.

A zatiaľ čo Sýria vyzýva Turkov, aby sa stiahli z jej územia, Rusko s Iránom sledujú, ako Turecko borí doterajšiu americko-kurdskú koalíciu, čím fakticky znižuje americké možnosti ovládať rozsiahle oblasti Sýrie, ako to bolo doteraz. Fakt by ma zaujímalo, čo hodlajú s „navnadeným“ Tureckom robiť potom... Iste to bude jedna z hlavných tém ich summitu, ktorý je plánovaný na začiatok apríla.

Tým sa však plynulo dostávam k tomu, že trvalému rozdeleniu Sýrie medzi mocnosti by som už dnes veľké šance nedávala. Ešte pred takými dvoma-troma rokmi tá možnosť reálne existovala, ale nezadarilo sa. Remízy sú totiž očividne akosi „neamerické“. Vo finále sa preto bude bojovať až do konca, pokojne ešte niekoľko rokov, aj keď pravdepodobne len v niekoľkých relatívne obmedzených lokalitách. Dôležité pritom však je, že sunniti sa už do stabilizačného procesu predsa len zapájajú.

Januárová – a na Západe dosť vysmievaná – „sýrska národná konferencia“ v ruskom Soči síce nebola úplne reprezentatívna, ale prišli tam okrem iného aj velitelia sunnitských rebelov z juhu Sýrie, z Dar’á. Po návrate ich za to síce ich spolubojovníci zatkli, ale po pár dňoch zase prepustili. Ešte pred rokom-dvoma by ich pritom popravili za „vlastizradu“. Chcem povedať, že všetko sa vlečie a viditeľný pokrok bude trvať ešte dlho, ale aj napriek tomu sa v Sýrii „čosi mení“. A či Mistura tými „sunnitmi“ myslel al-Káidu alebo zvyšky Daeša, prípadne ďalších teroristov, tak to fakt neviem. Ale kto by s nimi rokoval, že?

Mimochodom, je vcelku ilustratívne, že „kšeftár“ Donald Trump ponúkol Saudom, ktorí sunnitských teroristov (nielen v Sýrii) podporujú, že americká armáda ostane v Sýrii a bude bojovať proti Damasku aj iránskemu vplyvu, ale len ak feudáli „vysolia“ štyri miliardy dolárov. Armáda tej „pochodne svetovej demokracie“ otvorene v žolde tmárskych Saudov! Svet je fakt bizarný. Stále rozmýšľam, prečo si neopýtal viac...

V Nemecku sa medzi sebou začali mlátiť Turci a Kurdi. Ako si vysvetľujete, že vzájomná nenávisť trvá, aj keď sú stovky kilometrov od domova? Prečo to tí ľudia nedokážu hodiť za hlavu a neradujú sa z toho, že si blahobytne žijú v Nemecku? Ako sa to môže skončiť?

Prečo vzájomnú nevraživosť a napáchané zločiny, či už vojnové, alebo teroristické, nehodia za hlavu? Vojnu si každý nesie v sebe a so sebou a každý ju vníma inak. Isteže sa väčšina Kurdov aj Turkov k násilnostiam nepripojí, ale na citeľné „znepokojenie“ 80-miliónového Nemecka postačí v skutočnosti len pár tisíc radikálov z oboch strán.

Ako sa to môže skončiť? Pokojne aj veľmi zle – Turecko teraz „skúma“ pôvod zbraní, ktoré majú kurdské milície v Sýrii alebo Iraku, nehovoriac o kurdskom „undergrounde“ v samotnom Turecku. Ak „niekto“ bude chcieť, našľahá sa príslušná hystéria a s ňou narastie aj počet terčov, samozrejme, aj v Európe. Keď si k tomu ešte pripočítate možnosť, že by v Európe mohla navyše prepuknúť „dovezená vojna“ napríklad medzi sunnitmi a šiítmi, moslimami a Židmi, Arabmi, Turkami a Afričanmi, to všetko už dnes znásobené pôsobením napríklad čečenských náboženských kománd a čisto zločineckých klanov pôvodom azda zo všetkých kútov tretieho sveta... Neveselo, trúchlivo.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

A Petříček mlčí! Tereza Spencerová žaluje Západ za jatky, o ktorých sa mlčí. Ide aj o Trumpa. A o vás

0:04 A Petříček mlčí! Tereza Spencerová žaluje Západ za jatky, o ktorých sa mlčí. Ide aj o Trumpa. A o vás

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Podľa OSN je Jemen v dôsledku saudskej agresie najväčšou humanitár…