Izraelský premiér Netanjahu v pôsobivej prezentácii odhalil svetu, že podľa názoru jeho tajných služieb Irán aj naďalej rozvíja svoj jadrový program, hoci v dohode, ktorú Teherán uzavrel so Západom, sa takej možnosti vzdáva. Dohoda by teraz mohla byť najmä zo strany USA odvolaná. V akom svete by sme sa potom ocitli?
Musím vás trochu poopraviť. Netanjahu netvrdil, že by izraelské tajné služby boli presvedčené, že Irán ďalej vyvíja jadrové zbrane. On tvrdil, že jeho tajné služby získali z Iránu “pol tony” dokumentov, samozrejme, “tajných”, podľa ktorých Irán tieto zbrane vyvíja aj po roku 2003, keď mal s jadrovým programom skončiť. Izraelský Mosad totiž, v zhode s americkou CIA, už najmenej od roku 2007 konštatuje, že Irán už dávno žiadny vojenský jadrový program nemá, a tak to svoje “senzačné odhalenie” musel Netanjahu formulovať inak, okľukou.
Problém je však v tom, že podľa expertov, ktorí celý proces uzatvárania jadrovej dohody s Iránom sledovali naozaj zblízka, izraelský premiér nepredložil žiadne “nové dôkazy”, ale v skutočnosti len informácie, ktoré napospol zazneli v decembri 2015 na uzavretom zasadnutí zboru riaditeľov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), na ktorom zástupcovia Iránu odovzdávali medzinárodnému spoločenstvu svoje dokumenty a odpovedali na ich otázky. A čo viac, MAAE väčšinu z nich už sama pred časom zverejnila.
Oficiálne stanovisko MAAE koniec koncov v reakcii na Netanjahuovo “odhalenie” uvádza, že nič nové nezaznelo, Irán svoju časť dohody plní a ďalej o tom netreba diskutovať. Dokonca aj šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová si myslí, že ju Netanjahu o tom, že by Irán porušil svoje záväzky, nijako nepresvedčil, a to je už čo povedať, pretože EÚ je inak predsa vždy pripravená sa podvoliť…
Spravodajca americkej agentúry AP celé Netanjahuovo vystúpenie označil za “jeden z najbizarnejších okamihov v globálnej politike posledného obdobia”, pričom niektorí americkí zástancovia dohody s Iránom podotýkajú, že hlavným Netanjahuovým cieľom bolo poskytnúť Trumpovi falošný dôvod na odstúpenie od zmluvy bez toho, aby pritom on sám musel politicky zaplatiť. Namiesto toho teraz totiž Trump môže argumentovať tým, že zmluvu zrušiť musel, pretože Irán “klamal”, ako neustále opakoval Netanjahu bez ohľadu na absenciu skutočných dôkazov. A funguje to – Washington sa sprvu síce trochu zaplietol vo formuláciách, či Irán “mal” alebo “má” jadrový program, ale Trump už v reakcii na Netanjahuovu “narážku” predpripravene vyhlásil, že to všetko dokazuje, že má “stopercentnú pravdu”, keď chce od zmluvy odstúpiť…
Čitateľov v súvislosti s Netanjahuom a Iránom zaujímali tieto veci: Ako je možné, že Izrael smie vlastniť jadrové zbrane? Môže ísť o trest voči Iránu za to, že odmieta obchodovať s ropou v dolároch? A to najdôležitejšie: Mohla by medzi nami a Iránom vypuknúť vojna?
Nie je iste bez významu, že Netanjahu svoje “odhalenie” na diapozitívoch a pri skrini plnej “tajných” šanónov a nič nehovoriacich cédečiek prezentoval síce v Kiryi, izraelskej obdobe Pentagónu, ale neprišiel ho tam podporiť ani minister obrany, ani náčelník generálneho štábu a ani šéf Mosadu… Sám vojak v poli. Ako by sa všetci ostatní nechceli blamovať. Niet divu.
Netanjahu už v roku 2002 pred americkým Kongresom “dosvedčil”, že “niet vôbec žiadnych pochýb, že Saddám chce získať jadrové zbrane a pracuje na tom”. Nasledovala americká agresia proti Iraku “opretá” o podobnú “slajdšou”, ktorú teraz predviedol Netanjahu, len vtedy Colin Powell na diapozitívoch dokladal existenciu neexistujúcich irackých zbraní hromadného ničenia.
Keď teda teraz izraelský premiér znovu vyšiel s obvineniami proti Iránu, je potrebné to vnímať predovšetkým ako ďalší krok politika, ktorý sa celú svoju dráhu pokúša presviedčať svet o nebezpečnosti Iránu. Je to Netanjahuova celoživotná posadnutosť – už v roku 1993 po prvý raz “varoval”, že Irán “do troch rokov” získa jadrovú zbraň, a odvtedy tie “tri roky” pravidelne opakoval – a až Obamova dohoda s Iránom z roku 2015 to ukončila a zobrala mu tak “životnú tému”. Ale aj keby Irán nakoniec jadrovú zbraň naozaj mal, kde je napísané, že by ju naozaj použil proti Izraelu?
Niekdajší izraelský vicepremiér Dan Meridor bol jedným z tých, ktorí oficiálne pripustili, že Irán sa neusiluje o zničenie Izraela, ale maximálne o likvidáciu “sionistickej entity”. Možno vám to bude pripadať len ako zanedbateľná hra so slovíčkami, ale v zásade je ten rozdiel rovnaký, ako keby niekto povedal, že chce “zničiť Československo” alebo zničiť “komunistický režim v Československu”. V prvom prípade zanikajú, v prípade druhom sa “len” mení systém, ale existujeme ďalej. Napokon, rok 1989 ten rozdiel ukázal vcelku názorne.
V Netanjahuovom prípade je “posadnutosť Iránom” navyše motivovaná aj jeho osobnými politickými cieľmi. Na jednej strane platí, že pokiaľ bude šermovať “iránskou hrozbou”, pred ktorou “len on Izrael ochráni”, bude sa podľa všetkého ďalej vyhýbať dôsledkom svojich korupčných káuz; mal ich už niekoľko a tá posledná má naozaj “našliapnuté” jeho politickú kariéru ukončiť v base. A “iránska hrozba” mu navyše pomáha odvádzať pozornosť aj od palestínskej otázky – kým bude schopná “presviedčať” svet, že Irán chce vyhodiť Izrael do vzduchu v tieni atómového hríbu, nikto ho nebude prehnane tlačiť, aby riešil “tak zanedbateľné drobnosti”, ako sú nejakí okupovaní – a aktuálne v pásme Gazy teraz po desiatkach zabíjaní – Palestínčania. Skrátka, Irán je pre Netanjahua nástroj, ako sa ďalej udržať pri moci a presadiť svoje sny… Nič viac a nič menej.
Veľké diskusie teraz však v Izraeli vyvoláva skutočnosť, že si práve Netanjahu prisvojil právomoc vyhlasovať vojnu bez hlasovania v Knessete. Najnovšie mu k tomu stačí súhlas ministra obrany, čo je konkrétne Avigdor Lieberman, prinajmenšom podľa jeho vyjadrení ešte väčší radikál než sám Netanjahu. Ale napriek tomu si nemyslím, že by sme mali čakať vojnu. Irán v roku 2018 nie je Irak v roku 2003. Má na svojej strane Čínu a Rusko, a čo viac, Izrael si želá, aby za neho túto vojnu viedli USA, čo naráža na trumpovské “Amerika nadovšetko”. A hlavne, žiadna taká vojna by sa Izraelu naozaj nevyhla, s výsledkom viac než neistým…
A keď sa pýtate: Ako je možné, že Izrael ako jediný v regióne môže mať jadrové zbrane? Americký prezident Harry Truman kedysi na otázku, prečo toľko podporuje práve Izrael, údajne vyhlásil, že keby mal viac bohatých arabských voličov, bude pokojne preferovať Arabov. Čiže Izrael je v mnohých ohľadoch presadzovaný “svetovým spoločenstvom”, a tak môže “hrať aj z ofsajdu”.
Vplyv židovskej loby na americkú politiku je vcelku riadne zdokumentovaný radom serióznych akademických štúdií, a čo viac, Washington sa ani nijako netají tým, že je mu záujem Izraela často bližší ako záujmy USA. Európa má k tomu stále pocit zodpovednosti za holokaust, a tak tiež necháva Izrael hrať beztrestne svoju vlastnú “ligu”. A to, že Irán všeobecne ukončil svoje zahraničné obchodovanie v dolároch, je skôr dôsledok súčasnej situácie vo svete, než že by to bolo príčinou.
Do akej miery možno povedať, že reálnym dôvodom toho cirkusu je Sýria? Predsa Irán podporuje Asada, zatiaľ čo “naši” Saudovia sú proti nemu. Mimochodom, ak porovnáme skutočne stav demokracie v kritizovanom Iráne a v “našej” Saudskej Arábii, ako to vychádza?
Iste, máte pravdu, že vojna v Sýrii súčasnú situáciu ovplyvňuje významne. Pôvodne bolo v pláne, že sa po Iraku a Líbyi zničí ďalší sebavedomý, teda Západu nie príliš poslušný štát, čo vo svojom dôsledku uľahčí Izraelu pohodlne “vládnuť” na celom Blízkom východe bez vážnejších konkurentov. Čo sa ale namiesto toho stalo vo finále? “Americký” Irak je dnes viac-menej v područí šiítského Iránu, cez Líbyu sa valia do Európy migračné vlny, s ktorými si nevieme veľmi poradiť, a Sýria sa namiesto zrútenia stáva nielen bojiskom “budúceho svetového poriadku”, na ktorom posilňuje Irán, ale aj bránou, ktorú do regiónu veľmi silne prehovára donedávna vyautované Rusko.
Chcem povedať, že ten, kto podobné plány v Amerike (iste so silnou izraelskou nápovedou) vymýšľal, bol zo všetkého najviac zaslepený ideológ, než že by vedel niečo o svete. On to napokon kedysi priznal Bushov poradca Carl Rove: „Sme impérium a vytvárame si vlastnú realitu.” Lenže umelá, virtuálna a mediálna realita, ako vidno, nemá veľa spoločného s realitou ako takou. Boli to totiž Spojené štáty so svojimi spojencami, kto absolútne hlúpu stratégiu a navyše za cenu miliónov ľudských životov, za ktorých zničenie ich nikto nikdy nepotrestá – otvorili na Blízkom východe dvere Iránu a Rusku. Nikto iný. A čo viac, situácia dospela do bodu, keď Irán a Rusko uzatvárajú čoraz užšie koalície s Tureckom, ktoré má druhú najväčšiu armádu v rámci NATO. Bonmot hovorí, že by sme sa mali báť toho, že sa naše plány splnia. A toto je kardinálny príklad jeho platnosti.
A nápad porovnávať Irán so Saudmi je úplne bizarný. Ministerstvo zahraničia USA vo svojich výročných správach každoročne hodnotí Irán ako najvyspelejšiu demokraciu na Blízkom východe (samozrejme, s výnimkou Izraela), ktorá dokonca zaručuje parlamentné kreslo aj iránskym židom, zatiaľ čo “naši” Saudovia sa hystericky boja čo i len pozrieť na volebnú urnu, pretože jej sprevádzkovanie by znamenalo ich okamžitý koniec… Klasické príslovie hovorí: Povedz mi, s kým sa priatelíš, a ja ti poviem, kto si… Každý nech si príslušný termín dosadí sám.
Česká republika sa prepadla v rebríčku slobody médií. Novinári vraj u nás začínajú žiť v nebezpečenstve, aj preto, že im nadávajú politici. Zeman dokonca máva samopalom. Cítite sa u nás menej bezpečne?
Priznám sa, že tá štúdia Reportérov bez hraníc ma vcelku pobavila. Naozaj argumentovali tým, že Zeman a niektorí ďalší politici sa novinárom “vyhrážajú” a nadávajú im, bez toho, aby niekto vôbec vzal do úvahy, prečo sa tak deje, alebo či tu u nás “novinári” ešte vôbec plnia funkciu “strážneho psa demokracie”. Máme síce portál s podobným názvom, ale znamená to naozaj niečo zásadné z hľadiska kvality médií?
Väčšina médií patrí trom-štyrom oligarchom, a tak obhajujú ich ekonomické a politické záujmy, ČT a ČRo si hrajú “vlastnú ligu mimo reality”, veľa portálov ide v rôznych “neziskových” farbách, ale to Reportérom bez hraníc neprekáža. Mne z toho vychádza pozoruhodný pocit, že keď sa niekto – hoci len zhodou životných náhod – ocitne v médiách, stáva sa úplne nedotknuteľným. Stáva sa totiž “novinárom”. Ako keby bol novinár nejaký nadčlovek. On ale nadčlovek nie je. Je skôr len figúrou, s ktorou sa dá ťahať po pomyselnej politickej šachovnici. Vidíme to sami dnes a denne. Kým zabiť novinára na Slovensku sa stáva dôvodom takmer k prevratu, zabíjanie novinárov v Gaze sa prechádza mlčky. Ako hovorím, je to cynická hra o moc a o ovplyvňovanie más.
Aj preto chce asi EÚ do decembra vymyslieť legislatívu o boji “proti dezinformáciám”, čím fakticky v Európe oficiálne zavládne cenzúra… Jediný povolený názor, aby nás ochránil pred všetkým zlým. Určite pre naše dobro. Áno, a tým pádom sa za pol roka začnem báť o prácu, pretože – ako som si medzitým zistila – miest v kotolniach už veľa nie je. Nastúpila automatizácia, takže kuričov, nieto kuričiek už nikto veľmi nepotrebuje…
Čo by sme mali v najbližších dňoch urobiť?
Asi nič prevratné. Skúsme žiť najlepšie, ako to len pôjde.
