Tereza Spencerová: Merkelová konečne priznala, že v Nemecku majú svoje „no-go zóny“. Oneskorene, ale predsa. Čo s tým však teraz budú robiť?

11.3.2018 6:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Vojna zo Sýrie vyhnala ,len‘ asi päť miliónov z celkových 23 miliónov obyvateľov, OSN niekedy na konci minulého roka hovorila asi o 700-tisíc navrátilcoch, Libanon pred pár týždňami oznámil, že počet sýrskych utečencov na jeho území klesol z 1,5 milióna pod milión, státisíce ľudí sa vracajú z Turecka, a to predovšetkým do svojich domovov na severe Sýrie,“ odpovedá analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová na otázku, či sa do Sýrie začínajú vracať utečenci. V rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch dodáva, že „európski“ Sýrčania sú potom často tí, ktorí sa nielenže nechcú, ale ani nemôžu vrátiť.

Tereza Spencerová: Merkelová konečne priznala, že v Nemecku majú svoje „no-go zóny“. Oneskorene, ale predsa. Čo s tým však teraz budú robiť?
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia

Delegácia nemeckej parlamentnej strany Alternatíva pre Nemecko dorazila do Sýrie. Prvé, čo si médiá všímajú, je, že bola privítaná sýrskou vládou. A čo je horšie, stanoviskom delegácie je, že v Sýrii panuje bezpečie, a tak sa utečenci môžu vrátiť domov. Ako túto delegáciu vnímate vrátane mediálnych aspektov veci? Je Sýria skutočne taká bezpečná, že by sa vojnoví utečenci mohli začať vracať? A, mimochodom, počítajú oni sami s tým, že by sa vlastne po vojne z Nemecka aj odinakiaľ vrátili?

Alternatíva pre Nemecko nie je prvou politickou delegáciou, ktorá dorazila do Sýrie zo západnej Európy. Celkom pravidelne tam chodia napríklad poslanci francúzskeho alebo talianskeho parlamentu, boli tam aj europoslanci. A zakaždým sa odohrajú aj rozhovory so sýrskym vedením, aj keď mám pocit, že tentoraz sa AfD až k Bašárovi Asadovi nedostala. Trochu paradoxne sa však zástupcovia nemeckých antiislamistov rozprávali s hlavným sýrskym muftim...

Najväčšie špecifikum tejto delegácie podľa mňa spočíva v tom, že AfD je otvorene protiimigrantská strana, takže ich proklamácie o „bezpečnej Sýrii, kam už sa dá vracať“, možno do značnej miery vnímať ako súčasť ich kampane. Na druhej strane však platí, že s výnimkou dvoch – troch enkláv, v ktorých sa stále bojuje, sa väčšina obývateľnej – teda nepúštnej – Sýrie pomaly-pomaličky vracia k normálnejšiemu životu. Vojna zo Sýrie vyhnala „len“ asi päť miliónov z celkových 23 miliónov obyvateľov, OSN niekedy na konci minulého roka hovorila asi o 700-tisíc navrátilcoch, Libanon pred pár týždňami oznámil, že počet sýrskych utečencov na jeho území klesol z 1,5 milióna pod milión, státisíce ľudí sa vracajú z Turecka, a to predovšetkým do svojich domovov na severe Sýrie...

Čiže niečo sa vcelku „hýbe“, ale netuším, aké sú čísla o sýrskych utečencoch z Európy, a už vôbec neviem, či sa niekedy hodlajú vracať. Niektorí určite, možno keď pre svoje deti získajú občianstvo niektorého z európskych štátov. V probléme „návratu“ však podľa mňa hrá zásadnú rolu skutočnosť, že veľa z nich v počiatkoch vojny aktívne podporovalo islamistov, pretože im Saudskoarabmi platení imámi v mešitách nahovárali, že islam zakrátko vyhrá, bude to hračka a nastane raj na zemi. A Alláhu akbar! Islam však nevyhral, naopak, prehráva, a ako hovorím, mnohí z tých, ktorí saudskoarabskému vymývaniu mozgov podľahli, sa pred vojnou a prípadnou smrťou nakoniec schovali v zahraničí.

A teraz nemám na mysli len nejakých vycvičených teroristov, ktorých tu určite bude tiež dosť – čakajú na povel na útok. Stačí si totiž spomenúť na video Spiegel TV, ktoré koluje po internete a v ktorom si negramotný bradáč s dvoma manželkami a hromadou detí užíva v Nemecku darovaný rodinný dom, čaká na príchod tretej manželky a ani mu nenapadne hľadať si prácu, pretože nemecký štát je predsa dostatočne štedrý. Alláhu akbar! To je príklad silne veriaceho moslima, s ktorým Nemci veľmi nepohnú, a pritom – z hľadiska sýrskej spoločnosti – predstavuje okrajovú skupinu.

Sýria sa oficiálne tvári, že prijme späť každého, kto sa bude chcieť vrátiť, ale jedným dychom dodáva, že tí, ktorí podporovali džihád, bojovali v ňom alebo mu napríklad len finančne alebo inak pomáhali, budú doma súdení. Takéto formulácie znejú dosť vágne na to, aby sa s nimi dalo „kreatívne pohrávať“, a tak mám pocit, že si to mnoho sýrskych moslimov, ktorí ten Korán „fakt žerú“, s návratom rozmyslí. Je to irónia – Západ chcel zvrhnúť sýrsky režim aj za cenu toho, že nechá Sýriu ovládnuť teroristami z Daeša a podobných skupín, a zatiaľ končí s tým, že si bude doma štósovať ľudí, ktorých naozaj, ale naozaj nepotrebuje, zatiaľ čo sýrska spoločnosť sa svojím spôsobom „nábožensky prečistí“...

A k tomu si pripočítajte skutočnosť, že ten negramotný muž s troma manželkami a hromadou detí, ktoré budú všetky vychované v jeho verzii viery, sa spoločne s tisíckami podobných v Nemecku aj inde dočkali VIP zaobchádzania, pretože predsa „utekali pred mäsiarom Asadom“. Opakovali to mnohí, pretože vedeli, čo tu u nás spoľahlivo zaberá, a to aj bez toho, aby sme však v skutočnosti naozaj vedeli, čo sú vlastne zač. A len čo by im chcel teraz niekto tie výhody vziať, môže zle pochodiť. Ale poznáte to, kto seje vietor...

Tým rozhodne nechcem tvrdiť, že medzi migrantmi nie sú ľudia, ktorí naozaj nepotrebujú pomoc, ale napokon už aj Angela Merkelová konečne priznala, že v Nemecku majú svoje „no-go zóny“. Oneskorené priznanie, ale predsa. Čo s tým však budú teraz robiť, to by ma fakt zaujímalo.

Angela Merkelová

Angela Merkelová. Zdroj: TASR

Do východnej Ghúty sužovanej bojmi vraj nemôže doraziť humanitárna pomoc. Na druhej strane vraj miestnym džihádistom ponúka Asad voľný odchod. Miestni občania sa proti nim napokon vraj sami začínajú búriť. Ktoré z daných informácií môžeme brať vážne? A ako vyzerá situácia v Afrine, ktorý sa snažia dobyť naši spojenci z Turecka?

Áno, po prvom týždni sýrskeho a ruského bombardovania, ktoré podľa médií zabíja po stovkách výhradne civilistov a ešte netrafilo jediného džihádistu – naše západné, americké bomby už od Iraku cez Líbyu až po Sýriu, Jemen, Somálsko a tak podobne, našťastie, zabíjajú presne naopak –, sa začala pozemná fáza operácie. Sýrskej armáde, respektíve jej rôznym zložkám a frakciám, sa za týždeň podarilo oslobodiť už asi polovicu východnej Ghúty a chýba im asi kilometer, aby celú oblasť rozpolili. Ale zatiaľ išlo predovšetkým o „polia, lúky a sady“, tie skutočné pouličné boje vo väčších mestách oblasti ešte len prídu.

S tou humanitárnou pomocou to bolo fakt zamotané. Rusko vraj nechcelo vpustiť konvoj do Ghúty, kým džihádisti nepustia von civilistov, tí potom zrejme súhlasili, pretože konvoj do oblasti vošiel, ale bez časti lekárskych – chirurgických a podobných – potrieb, ktoré by pravdepodobne poslúžili džihádistom, hoci tí predsa nemôžu byť zranení, keď sa útočníci triafajú len do civilistov. No a džihád nakoniec „za odmenu“ vypustil von 13 – slovami trinásť – ľudí. Do toho sa Putin s Erdoganom, ktorý má v Ghúte svojich „umiernených džihádistov“, dohodli na „nutnosti riešiť“ tamojšiu „humanitárnu krízu“, a tak Rusko ponúklo džihádu voľný odchod, ktorý bol však odmietnutý s tým, že sa bude bojovať až do konca. Takže áno, humanitárnym „kšeftom“ sa vo východnej Ghúte veľmi nedarí.

Avšak mňa na tom vlastne najviac zaráža, že sa neustále opakuje, že vo východnej Ghúte žije asi 400-tisíc ľudí. Pritom sa však priznáva, že je to predvojnový počet obyvateľov. Ale džihádisti z Ghúty ostreľovali Damask, zabíjali v ňom a sami boli ostreľovaní viac-menej uplynulých štyri – päť rokov, a tak je krajne nepravdepodobné, že by tam pod nadvládou Islamskej armády, Ahrár aš-Šámu alebo al-Káidy všetci tí obyčajní ľudia zostali a neutiekli inam. Čiže je veľká otázka, koľko civilistov vo východnej Ghúte reálne je. Ak si vezmeme paralelu s východným Aleppom, Západ neustále hovoril prinajmenšom o štvrť milióne civilistov a nakoniec sa ukázalo, že ich tam bolo asi 60-tisíc, pričom väčšinu z nich tvorili „civilisti so zbraňou“, teda džihádisti a ich prevažne početné rodiny. Čo sa ukáže nakoniec v Ghúte, si netrúfam odhadnúť, ale 400-tisíc civilistov považujem za číslo krajne prefúknuté.

No a Afrin? V kocke: Turecko pokračuje v invázii, Kurdi sa v plných práporoch presúvajú na „front proti Turkom“ a prestávajú plniť rolu „americkej pozemnej sily“, čo Pentagón donútilo nielen k „operatívnej pauze“ v „boji proti Daešu“, ale iste aj premýšľať, ako bez Kurdov dokáže pred Sýrčanmi ubrániť/ukradnúť ich ropné a plynové polia na východe krajiny. Zatiaľ jediné, čo z Washingtonu vypadlo, sú vyhrážky ďalšími „exemplárnymi útokmi“ proti Sýrii...

Voliči v Taliansku vôbec nepotešili EÚ, keď nadpolovičnú väčšinu hlasov odovzdali stranám, ktoré sú nielenže protiimigračné, ale aj eurokritické. Témami volieb boli migrácia a ekonomická bieda jednej z najväčších ekonomík EÚ. Ako voľby vnímate a ako vnímate európske ohlasy na ne? Je to diera do trupu EÚ?

Osobne mi to pripadá ako poriadne veľká diera do trupu. V ostatných krajinách EÚ zatiaľ vo voľbách „euroskeptici“ len posilňovali, v Taliansku sa však o väčšinu hlasov podelilo hneď niekoľko ich strán, či už bude reč o Hnutí piatich hviezd, nesmrteľnom Berlusconim alebo o Lige severu. Taliansko má, ak sa nemýlim, tretiu najväčšiu ekonomiku v EÚ, ale súčasne je na hranici bankrotu, aj keď v skutočnosti je skôr už za ňou a pri živote je udržiavané len štatistickými čachrami a Talianom Draghim na čele Európskej centrálnej banky, ktorý svojich krajanov odmieta potopiť. Ale čo keď na čelo banky nastúpi niekto iný? V hre je teda osud eura a rovnako aj Únie samotnej. Na druhej strane sa mi však nezdá, že by chceli naozaj z EÚ vystupovať, pretože vidia, aké problémy s tým má Británia. Ale to euro?

V každom prípade je to pre Brusel rana, aj keď rana očakávaná a nijako prekvapivá. Politika Bruselu štve čím ďalej, tým viac Európanov a Taliansko so svojimi „národnými špecifikami“ len ukázalo mieru tej nespokojnosti. Keď si k tomu spomeniete na nedávne priznanie Emmanuela Macrona, že by Francúzi v prípade referenda hlasovali za vystúpenie z Únie, ukazuje sa, že „jadro EÚ“ žiadnym „jadrom EÚ“ nie je a že sú to vlastne len nafúknuté reči niekoľkých politikov, ktorí si žijú vo svojom svete. Je však bizarné, že mnohí už – radšej, než by hľadali svoje vlastné chyby – hádžu „vinu za Taliansko“ na Putina. Šťastie, že ho máme. Keby ho nebolo, museli by sme si ho vymyslieť.

Vladimir Putin vo svojom výročnom prejave vystrašil svet poznatkami o nových ruských zbraniach, najmä tých jadrových, proti ktorým vraj niet obrany. Blafuje Putin? Haraší „predvolebnými“ zbraňami? Rozbieha preteky v zbrojení?

Ojój, pán kolega, ako mám vedieť, či Putin blafuje? A navyše vôbec sa nevyznám v jadrovej fyzike alebo v zbraniach, a tak naozaj netuším, či sa dá vyrobiť malý jadrový „motorček“, ktorý radikálne zmení pravidlá prípadných vojen. Na druhej strane, je však vždy lepšie počítať s horším variantom – „Rusi také zbrane fakt majú“ –, ako sa upokojovať, že to je len blaf. To dá rozum. Ale stále mi nie je veľmi jasné, čo si má Západ v takej situácii počať.

Dosť neuveriteľné mi prišli všetky tie komentáre, podľa ktorých Rusko Putinovým prejavom spúšťa preteky v zbrojení. Len samotné USA vynaložili vlani na zbrojenie skoro 643 miliárd dolárov. Pripočítajte k tomu rozpočty štátov NATO a porovnajte s minuloročným ruským zbrojným rozpočtom, ktorý podľa správy v americkom Senáte medziročne padol zo skoro 70 na 47 miliárd dolárov. Veď len tohtoročné ďalšie rozpočtové „prilepšenie“ Pentagónu je vyššie ako celý ruský rozpočet na zbrane! Tak kto sa tu s kým „preteká“? Ale ak spomínané „Putinove rakety“ a ďalšie „superzbrane“ fakt existujú, tak bude Západ musieť na zbrojenie vydávať ďalšie stovky miliárd. Skrátka chcem povedať niečo ako: Pozor, aby nás Rusi s „pätákom vo vrecku“ neprezbrojili, ako to vraj kedysi urobil Reagan so Sovietskym zväzom!

A ak si predstavíme, že fakt dokázali vyrobiť „superzbrane“ za babku, všetky tie arzenály, za ktoré sa na Západe míňajú stovky miliárd, budú zrazu zbytočné. A spomeňte si, že USA trvajú na tom, že sa budú „kamarátiť“ len s tými štátmi NATO, ktoré zvýšia svoje výdavky na zbrojenie – teda na nákup amerických zbraní – aspoň na dve percentá HDP. Ale keď sú Rusi teoreticky o taký kus pred nami, vnucuje sa (s ľahkým zveličením) silný pocit, že nás USA donútia kupovať vlastne zastaraný aušus, ktorý nám v prípade vojny nebude nič platný. Neuveriteľné... Ale reálne. Teda ak si Putin, ktorého by sme si inak museli vymyslieť, sám nevymýšľa.

Čo by sme mali v najbližších dňoch rozhodne sledovať?

Ani neviem, čo skôr odporučiť...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Viete, že EÚ odsúhlasila nové prachy pre Afriku? Celé sa to rúca. Hnusné Rusko? Je to inak

0:00 Tereza Spencerová: Viete, že EÚ odsúhlasila nové prachy pre Afriku? Celé sa to rúca. Hnusné Rusko? Je to inak

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Všimli ste si, že EÚ sfunkčnila ,európsky mierový fond‘ pre subsah…