Tereza Spencerová: Je už taký folklór, že akýkoľvek kontakt s Ruskom vyvolá miestami až hysterické reakcie

19.10.2018 0:01

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Hysterické reakcie, ktoré vyvolala cesta šéfa Poslaneckej snemovne Radka Vondráčka do Ruska, sú český folklór. Vo svojom zhrnutí udalostí z ostatných dní to tvrdí analytička Tereza Spencerová. Pochybuje, že by to znížilo dôveryhodnosť Česka v očiach spojencov, napokon Putin sa chystá ísť do Paríža. Spencerová sa podrobne zamerala aj na údajné zavraždenie a rozrezanie opozičného novinára na ambasáde Saudskej Arábie a predkladá pre čitateľov doteraz neznáme informácie.

Tereza Spencerová: Je už taký folklór, že akýkoľvek kontakt s Ruskom vyvolá miestami až hysterické reakcie
Foto: SITA
Popis: Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie

Predseda Poslaneckej snemovne Radek Vondráček pichol do osieho hniezda, keď prišiel s delegáciou do Moskvy a nielenže odmietol hovoriť o Skripaľovi, Sýrii a Donbase, ale ešte zdôraznil, že vzťahy Česka a Ruska sú po ekonomickej stránke dobré, obe národy sa po kultúrnej stránke poznajú, je v poriadku diskutovať o rozsahu a podobe sankcií... A navyše sa stretol so svojimi náprotivkami, ktorí sú v sankčných zoznamoch. Strhol sa krik. Je to škandál a poníženie Českej republiky? Znevierohodnil krajinu pred jej spojencami? Hrá česká delegácia rolu užitočného idiota, keď témami návštevy sú školstvo a zdravotníctvo?

Dalo sa asi očakávať, že akýkoľvek kontakt s Ruskom vyvolá v niektorých českých kruhoch miestami až hysterické reakcie. Čo s tým? Asi nič, je to už taký folklór. A že sa šéf parlamentu stretol s politikmi, ktorí sú na sankčnom zozname, sa mi tiež nezdá divné, lebo mám občas dojem, že už tam – po rokoch a opakovaných sankčných vlnách – žiadnych nesankcionovaných mať už azda ani nemôžu.

Neviem, či tým znevierohodnil Českú republiku v očiach „spojencov“. Ale ako sa dá dnes vôbec definovať taký „spojenec“? Kto je napríklad spojencom? Británia, Mayová, Corbyn, exitoví Angličania alebo únioví Škóti? Nemecko, Merkelová, Seehofer alebo AfD? Francúzsko všeobecne alebo Macron, prípadne Le Penová? A môžeme to vziať aj obrátene: práve bola oznámená novembrová Putinova dvojdňová návšteva v Paríži. Alebo si vezmite Nemecko, ktoré ďalej trvá na Nord Streame 2. Alebo Putin na svadbe v Rakúsku. Znevierohodňujú sa tým Francúzsko, Nemecko a Rakúsko v očiach ich „českých spojencov“? V očiach niektorých českých politikov a hnutí áno a možno si proti Macronovi aj zademonštrujú, keď príde 28. októbra do Prahy oslavovať. V očiach iných však určite nie. Skrátka, Vondráčkova cesta do Moskvy vyvolala očakávané, v zásade už opakujúce sa reakcie. A tým sa to asi tak končí.

Netuším, čo tam chcel dohodnúť v oblasti školstva, ale niekedy minulý týždeň sa v ruských médiách objavili správy o akútnom nedostatku niektorých, predovšetkým onkologických liekov v štátnych nemocniciach. O pár dní neskôr už písali aj o akejsi pani, ktorá umrela len preto, že neboli lieky. Očividne tam v zdravotníctve majú nejakú hlbokú krízu, takže je tu otvorený priestor pre český export. Predpokladám, že lieky na sankčných zoznamoch nie sú...

Skutočne Saudi na svojom konzuláte rozrezali chlapa zaživa? Navyše opozičného novinára? To je taký šialený príbeh, že si ho rozhodne chceme nechať zhrnúť. Do akej miery je reálny ten „medzinárodný tlak“ na Saudskú Arábiu a do akej miery je „figový“?

Neviem, či Džamála Chášukdžího naozaj rozrezali a potom ešte rozpustili a vypustili, ale vyzerá to tak, pretože tureckí vyšetrovatelia po ňom našli len stopy DNA. A to je teda naozaj zaujímavý príbeh – politici a nepohodlní ľudia „umierajú“ celkom často a deje sa to od USA cez Rusko a Čínu až napríklad po Britániu. To nie je žiadna novinka. Ale spáchať „masaker motorovou pílou“, čomu všetko zatiaľ nasvedčuje, je predsa len unikát. O to viac, že obeť v skutočnosti nebola žiadnym veľkým „disidentom“ – nebožtík Džamál bol dlhé roky pobočníkom šéfa saudskej tajnej služby a sprevádzal ho na dvoch veľvyslaneckých postoch vrátane Washingtonu, pôsobil ako neoficiálny hovorca/propagandista dvoch saudských kráľov, priatelil sa s Usámom bin Ládinom a v Afganistane sa nechával fotiť s mudžáhidmi a s pancierovou päsťou v ruke. Takže klasický šíriteľ saudskej politickej aj vahhábistickej vôle alebo svojvôle, ak chcete. „Disidentom“ sa stal vlastne až po tom, ako sa na trón pred troma rokmi – prostredníctvom svojho otca kráľa – predral korunný princ Mohammed bin Salman, pričom odstavil Mohammeda bin Najífa, ktorého vždy považovali za favorita amerického „deep state“. Až vtedy sa z Džamála stal „disident“ – jeho krídlo prehralo mocenský boj vnútri kráľovského paláca, a tak odišiel do USA, kde bol aj tak „skoro doma“, a na stránkach Washington Postu začal opatrne do Rijádu „radiť“ v otázke ekonomických reforiem, čo však dnes mnohí vydávajú rovno za kritiku korunného princa... Princ je očividne rozmaznaný a impulzívny mladý muž, ktorý si nenecháva skákať po hlave, ale či práve len články v amerických médiách dostačovali na to, že musel byť Džamál rozrezaný, to naozaj neviem. Skôr sa zdá, že v panovníckom rode zastupoval krídlo, ktoré nie je súčasnému princovi naklonené, a jeho vražda mohla byť odkazom všetkým „príbuzným“, ktorí by azda chceli autoritárske panovanie Mohammeda bin Salmana ohrozovať.

Džamál Chášukdží

Džamál Chášukdží  Zdroj: TASR

A máte pravdu, doterajší „medzinárodný tlak“ toho inak zásadového a humanitu hájaceho Západu je taký nevážny a pokrytecky ustrašený, až je to trápne. Všeobecne platí, že Saudi sú skvelí „odberatelia“ hromady západných zbraní a tento bezodný trh si určite západní politici len pre jedného rozrezaného vziať nenechajú. Súčasne platí, že Saudi sú schopní vyhnať ceny ropy nahor alebo pochovať petrodolár, spolu s Izraelom sú aj pilierom americkej blízkovýchodnej politiky, takže si ich nikto len tak netrúfne naštvať tým, že by sa ich nejako citeľne naozaj „dotkol“. Na druhej strane by sa, samozrejme, dalo o všetkých spomínaných možnostiach saudskej odvety dlho diskutovať, pretože nič nie je v skutočnosti také jednoznačné, ale Trumpov Washington, ktorý vyhlasuje „vojny“ už skoro celému svetu, asi nie je v pozícii, aby reálnosť saudských politických pák skúšal v praxi. Takže z Trumpovej strany to zrejme zostane pri slovnej kritike, nájde sa pár konkrétnych obetných baránkov, povie sa, že princ – na rozdiel od Putina – osobne žiadne príkazy na fyzickú likvidáciu nevydával, a všetko sa zametie pod koberec. To Trumpovi odporcovia s podporou „deep state“ volajú fakticky po zvrhnutí korunného princa, ktorý kedysi „zobral trón“ ich obľúbencovi a teraz poskytol zámienku na obľúbenú hru na „zmenu režimu“. Nech už sa to nakoniec skončí akokoľvek, dôvera voči Saudom bude ťažko otrasená. Na kvalitu vzťahov aj saudského postavenia vo svete to bude mať určite zásadný vplyv.

Inak, je tu ešte otázka Jemenu. Objavujú sa ironické narážky na to, že utrpenie Jemenčanov na Západe nikoho až tak nezaujíma. Padol termín „humanitárny hladomor“, v narážke na „bombardovanie humanitárnej povahy“. Čo by sme mali o tej veci vedieť?

Je príznačné, že – okrem Džamála, „nášho saudského občana“, ako ho nazval Trump – Saudom zatiaľ prechádza podiel na teroristických útokoch z 11. septembra, nikomu neprekáža, že financujú Daeš, nechávajú verejne stínať hlavy a kameňovať alebo že už tri roky vedú agresiu do chudobného Jemenu. A je príznačné, že im v tom pomáhajú tony západných zbraní aj aktívna americká, francúzska a britská podpora priamo v teréne a napriek tomu nie sú schopní poraziť tamojšie hnutie odporu. Štúdia Tuftsovej univerzity pred pár dňami potvrdila, že Saudi prednostne ničia produkciu potravín v Jemene, OSN varuje, že do troch mesiacov sa hladomor dotkne 13 miliónov ľudí, Saudi ďalej obopínajú Jemen námornou blokádou. A nikomu to neprekáža. Nikto nevyhlasuje žiadne sankcie, nikto nepožaduje zbrojné embargá, práve naopak, nikto nenosí tričká s nápisom Som Jemenčan... Až zase naši mravokárcovia spustia niečo o ľudských právach, tak... Škoda sa rozčuľovať.

Donald J. Trump

Donald J. Trump  Zdroj: TASR

Keď sme už spomenuli ten výrok, ktorý padol v súvislosti s bombardovaním Srbska za kosovskej krízy, tak nedávno sa k tomu vyjadroval generálny tajomník v jame levovej, teda v Belehrade. NATO vraj bombardovalo Srbsko, aby chránilo srbských civilistov. Je to vysvetlenie, ktoré obstojí?

U mňa neobstál, takže predpokladám, že u Srbov musel pochodiť oveľa horšie, lebo im musel pripomenúť ich 2 500 spoluobčanov, ktorí boli „zachránení“ pred Miloševičovým režimom tým, že boli zabití Severoatlantickou alianciou... Mám dojem, že najnovší prieskum ukázal, že azda 70 percent Srbov do NATO, teda do radov svojich „záchrancov“, ísť nechce. Ale ono Stoltenbergovo vystúpenie je dokonalou ukážkou, akým spôsobom „vedenie Západu“ uvažuje. Dokonale to vypovedá o „myšlienkovom svete“, v ktorom sa naši lídri uzavreli.

Británia sa vraj čiastočne dohodla s EÚ na podmienkach brexitu, ale zase nie tak úplne. Ako túto hru nervov vidíte? Ide tam o to, aby Briti išli k hlasovacím urnám znovu a „rozhodli správne“? Alebo sa EÚ už zmierila s tým, že Britániu stratila? Inak, niekdajší štátny tajomník pre európske záležitosti pri úrade českej vlády Tomáš Prouza obchádza Česko, aby naprával lži a nezmysly, ktoré o EÚ v krajine šíria „infošmejdi“. Možno mu popriať veľa zdaru v tejto bohumilej aktivite?

Úprimne povedané, myslím si, že dohoda či nedohoda s EÚ je len vrcholkom ľadovca problémov, ktoré musí Londýn vyriešiť. Musí opatrne manévrovať, aby Británia vôbec zostala Veľkou a nerozpadla sa sama o sebe. Ak sa zopakuje referendum, môže to naštvať Angličanov, ak sa vystúpi z EÚ, naštvú sa Škóti, jasno nie je medzi Írmi a Severnými Írmi. Holandsko tvrdí, že dohoda o brexite bude, a to „do niekoľkých týždňov“, takže uvidíme. Zaujímavé je, že Jean-Claude Juncker medzitým už varuje Talianov, aby nevystupovali z Únie, čo v zásade značí, že je to zrejme reálny problém. Keby to nebola seriózna záležitosť, asi by do Ríma neodkazoval, že Únia bez Británie prežije, ale bez Talianska už nie, a samo Taliansko zase vraj neprežije bez Únie... Skrátka, čakajú nás turbulentné časy. Európska únia sa podľa všetkého v nasledujúcich rokoch ponorí do vzájomných sporov, ktoré ju ochromia vnútorne, čo sa, samozrejme, odrazí aj v neschopnosti dohodnúť sa na nejakej jednotnej politike navonok. Takže si trúfnem predpovedať, že globálny význam EÚ bude ďalej klesať a každý, kto o to prejaví záujem, si na nej bude môcť jednoducho „zgustnúť“. Bude to veľká škoda. A tak pánovi Prouzovi jeho osvetovú kampaň vôbec nezávidím. Musí to byť fuška a navyše bez akejkoľvek záruky na úspech.

Jean-Claude Juncker

Jean-Claude Juncker  Zdroj: TASR

Možno len v krátkosti: Po dlhšom čase ste odišli z mesačníka Literární noviny. Môžete uistiť svoje publikum, že o vašu prácu nepríde? Plánujete už niečo konkrétne?

Myslíte to tak, či prestanem písať úplne? Dúfam, že nie. A áno, nejakú predstavu o budúcnosti mám, ale sama sa nechám prekvapiť, ako sa to všetko nakoniec skončí.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Neočakávam nič konkrétne, možno sa len dozvieme viac o tom, ako správne porciovať ľudí motorovou pílou, možno ďalšie príbehy zo škrípaľovských letopisov...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Humus, táto „obrana demokracie“, hovorí Tereza Spencerová ku kauze Babiš. A odhaľuje, čo chystá Macron a čo sa deje na Ukrajine

0:00 Humus, táto „obrana demokracie“, hovorí Tereza Spencerová ku kauze Babiš. A odhaľuje, čo chystá Macron a čo sa deje na Ukrajine

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Ten politický a mediálny humus, do ktorého sme po skoro tridsiatic…