Tereza Spencerová: Hlúpa lož o Asadovi z USA. Viete, čo robí Turecko? Šialené slová po smrti Kuciaka

5.3.2018 10:38

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Že Severná Kórea dodáva chemické zbrane Sýrii a že o tom informuje správa OSN? Je to celé trochu inak – ide len o súčiastky, ktoré nie sú zakázané, a aj ten zdroj je trochu iný, informuje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová. Má obavy, že zatknutím kurdského aktivistu Sáliha Muslima sa Česi nielenže zosmiešnili pred celým svetom, ale vzhľadom na to, že ho teraz prepúšťajú, môžu navyše čakať odvetu od Erdogana. Spencerová v rámci svojho pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch dopĺňa ďalšie informácie z bojov v Sýrii, rozoberá pošramotené vzťahy Turecka a USA, venuje sa vražde slovenského novinára Jána Kuciaka a komentuje vývoj situácie v Afganistane.

Tereza Spencerová: Hlúpa lož o Asadovi z USA. Viete, čo robí Turecko? Šialené slová po smrti Kuciaka
Foto: TASR
Popis: Recep Tayyip Erdogan

Svetové médiá znovu informujú o tom, aký je Bašár Asad zloduch: Navzdory prímeriu jeho vojská strieľajú vo východnej Ghúte „na všetko, čo sa hýbe“. Podľa správy zverejnenej v OSN mu možno poskytuje chemické zbrane Severná Kórea. A aby toho nebolo málo, server Daily Beast píše, že v Afrine bojujú proti tureckým jednotkám Kurdi podporovaní Spojenými štátmi – a teraz sa podržte – vraj s pomocou Asada. Čo je z týchto správ pravda a čo sa za ostatné dni v celej tej sýrskej motanici zmenilo?

Neviem, kde začať. Áno, New York Times naozaj a s odvolaním sa na nezverejnenú správu vyšetrovateľov OSN oznámil, že Severná Kórea mala v priebehu niekoľkých rokov dodávať do Sýrie komponenty, ktoré „mohli byť“ použité na výrobu chemických zbraní. To je pravda. Pravda však je aj to, že samotná OSN túto „bombu“ vzápätí poprela s tým, že dodávky sa týkali teplomerov, stavebných panelov odolných proti kyselinám a ventilov, teda tovaru, ktorý nie je na „zakázanom“ zozname. A agentúra AP všetko pokazila, keď dodala, že informácie NYT nepochádzajú od expertov OSN, ale od „jedného štátu“, ktorý tiež tvrdí, že severokórejskí chemickí experti mali byť videní na akýchsi sýrskych prevádzkach, na ktorých „vraj ďalej pôsobia“. Čiže nie OSN, ale „jeden štát“, ktorý chcel „dať dole“ Sýriu aj Severnú Kóreu jednou ranou a chýrny NYT poslúžil ako poslušný hlúpy nosič tejto lži. Ktorá krajina má asi tak režimy v Sýrii a Severnej Kórei vo svojom hľadáčiku? Je to nepríjemné, ale zo všetkého najviac to pripomína časy, keď západné médiá utvrdzovali verejnosť svojich krajín o pravdivosti Bushových lží o irackých zbraniach hromadného ničenia.

A áno, Bašára Asada Západ „jednomyseľne“ a bez nároku na pochybnosti – po tom, ako sám klamal o Iraku a Líbyi – označil za zloducha už pred siedmimi rokmi, hoci ešte krátko predtým ho Svetová banka chválila za to, ako pekne uskutočňuje neoliberálne reformy a ožobračuje tak svoj národ... A áno, sýrska armáda pokračuje v ofenzíve proti džihádistom vo východnej Ghúte „bez ohľadu“ na novoprijatú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. Lenže Západ v tej rezolúcii súhlasil s formuláciou, že sa 30-dňové prímerie nevzťahuje na vojenské operácie proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii, al-Káide a „všetkým ostatným jednotlivcom, skupinám, projektom a entitám spätým s al-Káidou alebo ISIL a iným teroristickým skupinám“. Vzhľadom na to, že Damask aj Moskva považujú všetkých džihádistov v Sýrii za teroristov a nerozlišujú ich na „dobrých“ a „zlých“, tak ich jednoducho postupne likvidujú. A dva dni ofenzívy už im priniesli aj pomerne veľké územné zisky. Prečo teraz západní politici a mediálny mainstream kričia: „Faul!“ je teda v podstate rovnakou záhadou, akou je otázka, prečo vlastne USA a ich spojenci takto formulovanú rezolúciu v skutočnosti akceptovali. Najjednoduchším vysvetlením sa zdá, že už nad džihádom zlomili palicu a terajšie silácke slová majú tento fakt len zakryť... Ruku na srdce: fakt si nejaký západný štát „lajsne“ ísť do východnej Ghúty vojensky na pomoc napríklad al-Káide alebo iným podobne naladeným skupinám? Mimochodom, Turecko pre zmenu vidí teroristu v každom Kurdovi a bohorovne tvrdí, že preto sa rezolúcia o prímerí nevzťahuje ani na Afrin, takže...

A do tretice áno, kurdskí príslušníci Amerikou platených a vyzbrojovaných Sýrskych demokratických síl (SDF) naozaj dorazili do Afrinu na pomoc v boji proti tureckej invázii. Lenže s tým tvrdením, že sa tak deje s Asadovou pomocou, to bude zložitejšie. Reč je o niekoľkých stovkách bojovníkov, ktorí do Afrinu vyrazili pôvodne bez súhlasu USA, ktoré sa, naopak, báli, aby „ich“ Kurdi náhodou naozaj nezačali bojovať s „ich“ Tureckom, teda ak sa dá Turecko ešte stále vnímať ako spojenec Západu. To by bola naozaj veľmi trápna situácia – „líder slobodného sveta“ je svedkom toho, ako sa jeho „podriadení“ zabíjajú medzi sebou, a nemá žiadnu páku, ako ich od seba odtrhnúť... Nakoniec však americké velenie zrejme iba bezmocne rozhodilo rukami, pretože brániť Kurdom v ceste do Afrinu by viedlo len k ďalšiemu rozkolu medzi USA a Kurdmi a Pentagón by sa v Sýrii mohol ocitnúť v „propagandisticky hlúpej“ situácii, že sa bude môcť opierať už len o bývalých teroristov z Daeša, ktorých si vraj teraz „prevychováva“ na svojej základni pri al-Tanfe a vytvára z nich protiasadovskú „novú sýrsku armádu“. No a Kurdi z SDF sa do Afrinu dostávali cez sýrske územie, pretože im Damask zaistil voľný priechod. Toľko v kocke. Znamená to však, že by Amerikou podporovaní Kurdi bojovali proti Turecku s pomocou Asada? Možno. Ale skôr je to len skvelý ad hoc príklad totálnej spleteniny, ktorá v niektorých sýrskych oblastiach vládne.

Bašár Asad

Bašár Asad. Zdroj: TASR

Aký „level“ vzťahov teraz vlastne pestuje Turecko s USA a krajinami EÚ? Koná sa ten často spomínaný odklon od Západu? A ako do tohto rámca zapadá správa, že Česká republika nevydá do Turecka kurdského aktivistu Sáliha Muslima? Pri tomto prípade sa, prosím, zastavme, pretože český postoj rozhneval prezidenta Erdogana osobne. Zdá sa, že na prepustenie Všelichovej a Farkaša môže krajina zabudnúť...

Vzťahy medzi Tureckom a Západom sú dnes do značnej miery záhadou. Americký minister zahraničia Rex Tillerson bol nedávno v Ankare, aby sa ich pokúsil vylepšiť, ale nahrnuli tam na neho znovu haldu požiadaviek, počnúc „zrušením“ Kurdov v Sýrii a končiac vydaním Fethullaha Gülena, ktorého si CIA stráži v USA, aj keď podľa Turecka spoluorganizoval pokus o vojenský prevrat z roku 2016... Tillerson niečo odkýval, aj keď nemá istotu, že presvedčí napríklad Pentagón alebo iné americké „záujmové“ štruktúry, niečo rovno „nechal spadnúť“ pod stôl a summa summarum sa obe strany k nejakému zblíženiu asi neprepracovali. Naopak, Turci sa sťažujú, že im NATO už nedodáva vojenské technológie, zatiaľ čo USA sa im vyhrážajú sankciami, ak dovezú ruské protivzdušné systémy S400. A cez NATO už vedie krátka cesta k EÚ, ktorá pre zmenu robí mŕtveho chrobáka, keď Turecko hlasno avizuje, že už predsa splnilo všetky podmienky na vyhlásenie bezvízového režimu... Takže všeobecne možno povedať, že vzťahy medzi Tureckom a Západom nebudú nič extra, ale úplne pretrhané ešte celkom určite nie sú.

A zrejme na tom všeobecne nič nezmení ani kauza Sáliha Muslima. No v prvom rade ešte stále oficiálne nevieme, čo tu pán Muslim vlastne robil, ale zdá sa, že tu bol na akejsi medzinárodnej konferencii o Blízkom východe, ktorú, samozrejme, niekto organizuje, financuje, niekto na ňu rozosiela pozvánky a prípadne aj zaisťuje víza. Čiže pán Muslim u nás mal mať akú-takú „ochranu“ a namiesto toho bol zatknutý. To je bizarný „kolaps“ tunajšej súčinnosti a pravdepodobne je to súčasne aj koniec podobných „konferencií“ v Prahe. Kto „zaujímavý“ by sem ešte asi tak chodil a podstupoval zbytočné riziká?

Celé to zatknutie je však o to nešťastnejšie, že Českú republiku vyčlenilo „z radu“. Mohli sme byť bohviekoľkým štátom sveta – pán Muslim cestuje úplne voľne po Európe a často chodí aj napríklad do Ruska –, ktorý ho len mlčky a bez zbytočného kriku nechá na pokoji, pretože je to predný zástupca sýrskych Kurdov, teda jedných z hlavných hráčov sýrskeho konfliktu. Aj v prípade jeho pražského pobytu by Turecko len mávlo rukou a „zašomralo“ by čosi o „zlovoľnom Západe“. Ale keď sme ho už zatkli a potom prepustili, stali sme sa prvým a jediným štátom, ktorý tak okato „mávol rukou“ nad tureckým zatykačom ako zdrapom papiera. A to už je problém. Iste to nijako nevylepší vzťahy Turecka s celou EÚ, ale Česká republika sama osebe môže podľa mňa počítať s adekvátnou odplatou, pričom fantázii sa medze nekladú...

A priznám sa, že mi najprv ani nenapadlo, že by pán Muslim mohol byť vymenený za Všelichovú s Farkašom. Predsa len, podobné výmeny sa síce robiť môžu, ale pri porovnateľných „váhach“. A pána Muslima, ktorý môže aspoň sčasti ovplyvňovať aj geopolitickú situáciu v určitom regióne Blízkeho východu, s oboma našimi väzňami v Turecku porovnávať naozaj nemôžeme. Ale potom mi napadlo, ako by sa tí dvaja asi museli sami cítiť. Sú väznení za pomoc sýrskym Kurdom a mali by byť vymenení za lídra hnutia, ktorému chceli pomáhať... Ťažká irónia!

Mediálny mainstream to nepočuje rád, ale stále viac sa hovorí o tom, do akej miery, odkedy a prostredníctvom akých pešiakov sa Turecko zapojilo do občianskej vojny v Sýrii. Tak teda, aká je jasná a autoritatívna odpoveď?

Autoritatívna odpoveď by bola na knihu, ktorá má tisíce strán, takže to skúsim naozaj len v kocke. Turecko ako člen NATO bolo svojimi spojencami z Aliancie od počiatku sýrskej vojny poverené dôležitou úlohou – cez spoločnú hranicu do Sýrie prúdili okrem tisícov džihádistov nielen turecké, ale aj americké, britské, francúzske, saudskoarabské a iné zbrane a financie, ktoré mali „autentickému sýrskemu ľudu“ pomôcť zvrhnúť režim v Damasku. Turecko, ktoré za vlády Recepa Erdogana naozaj baží po veľkosti, okrem toho neskôr začalo hrať svoje vlastné hry, medzi ktorými bol aj napríklad chemický útok vo východnej Ghúte z roku 2013. Bol v západných médiách „oficiálne“ pripisovaný Bašárovi Asadovi, ale dnes sa už aj (okrem iného) vďaka výpovediam v tureckom parlamente predpokladá, že to bola skôr false flag akcia tureckej tajnej služby, ktorá podporovala sýrsku franšízu al-Káidy, aby dotlačili USA k zničeniu Sýrie po vzore Iraku a Líbye. Zmyslom bolo otvoriť priestor na aspoň čiastočnú obnovu čohosi, čo by evokovalo „Osmanskú ríšu“ – tá by sa Turkom na zničenom priestore obnovovala predsa len ľahšie ako pri funkčnom režime v Damasku. Barack Obama však takú víziu z bližšie neuchopiteľného dôvodu odmietol, a tak Turci len zintenzívnili svoju politiku v prihraničných oblastiach. A keď už tie hry začali hrať priveľmi po svojom, zrazu začalo „prekážať“, že obchodujú – a hádam dokonca aj priamo Erdoganova rodina – okrem iného so sýrskou ropou od Daeša. Skrátka Západ vyžadoval rolu poslušnej bábky, ktorú však Turci odmietli, a tak sa vzťahy začali kaziť. Starý bonmot hovorí, že Turecko je príliš malé na to, aby razilo vlastnú politiku, ale dostatočne veľké, aby kazilo politiku ostatným.

A všetko sa zrútilo v polovici roka 2016, keď sa v Turecku odohral pokus o vojenský puč a Erdogan z neho obvinil americkú CIA a siete okolo islamistického duchovného Fethullaha Gülena, ktorý dnes žije pod ochranou CIA v USA. Vtedy mu ako prvý zavolal Putin a uistil ho o všemožnej podpore, takže odvtedy sa „zradený“ turecký prezident odvracia od Západu k Eurázii, zatiaľ čo Západ so Saudskoarabmi v Sýrii ďalej podporuje tých svojich teroristov. Skrátka Turecko je dnes fuj, pretože nepočúvalo príkazy lídrov západného sveta. Keby áno, prejde mu, samozrejme, úplne všetko.

Afganský prezident ponúkol dohodu Talibanu. Teda on ju už ponúka dlho, ale teraz sa zdá, že je to blízko. Blíži sa teda mier v Afganistane? Ako ľuďom vysvetliť taký výsledok vojny, na ktorej sa od roku 2001 podieľali aj „českí chlapci v zbrani“, ktorí sa domov, bohužiaľ, v niekoľkých prípadoch vrátili v rakve?

Obávam sa, že koniec vojny sa ani v najmenšom neblíži, pretože, ako hovoríte, Kábul sa s Talibanom pokojne dohodne, má na to podporu OSN, ale USA taký zmier odmietajú a namiesto diplomacie dávajú prednosť pokračujúcej vojne. Donald Trump nedávno vyhlásil afganskú vojnu za fakticky nekonečnú, pretože svoje ciele – teda ovládnutie krajiny a jej nesmierneho surovinového bohatstva – dosiahnuť nemôže a vzdať sa ich nechce. Pritom ešte než sa stal prezidentom, tvrdil, že okupáciu Afganistanu, ktorá už trvá vyše 16 (!) rokov, treba rýchlo ukončiť, pretože je to „hlúposť“ a mrhanie obrovskými peniazmi. No a potom sa človek stane prezidentom a musí začať počúvať! Takže pokoj, českí vojaci budú do Afganistanu chodiť – bojovať za chimérické americké záujmy – ďalej. Kým budeme „vernými spojencami“ Washingtonu, tak v tej „hlúposti“ budeme pokračovať.

Vražda slovenského novinára Jána Kuciaka. Aký máte z celej veci dojem? Desí vás jeho zistenie, podľa ktorého na Slovensku aj v Česku pôsobí kalábrijská mafia? A čo hovoríte ako novinárka na výhrady, že prezident Miloš Zeman žartovaním o zabíjaní novinárov také nešťastia privoláva? Mimochodom, v spoločnom vyhlásení českí novinári napísali: „Útoky na novinárov a ich slovné napádanie pre ich prácu sú útoky proti slobode slova.“ Možno s touto vetou súhlasiť? Advokát a mediálny expert Aleš Rozehnal oproti tomu tvrdí, že českí novinári nie sú zvyknutí prijímať kritiku svojej práce a debatovať o nej.

Úprimne, už roky slovenskú scénu nesledujem nijako detailne a nečítam ani tamojšie noviny, takže než Jána Kuciaka zavraždili, jeho meno som ani nepoznala. Ale z reakcie českých médií som získala dojem, že som tu možno jediná – to okamžité organizovanie rôznych zhromaždení ma naozaj prekvapilo. A tiež ma prekvapilo, ako bol do jeho vraždy okamžite „namočený“ Miloš Zeman, aj keď mi tá súvislosť medzi jeho averziou k novinárom a vrahom či vrahmi na Slovensku fakt uniká. Na druhej strane, platí, že Zeman musí „dostať“ kedykoľvek a akokoľvek, takže aj „dostal“. Keby Kuciaka nechali žiť a žiadnemu novinárovi u nás alebo na Slovensku sa nikdy nič nestalo, určite by sa po čase našiel niekto, kto by si odpľul, že autorita českého prezidenta je taká nízka, že jeho sarkastickým výzvam na zabíjanie novinárov nenačúvajú ani profesionálni vrahovia... Mimochodom, tá veta, ktorú citujete, teda že slovné napádanie novinárov pre ich prácu sú útoky proti slobode slova, je svojím spôsobom šialená. Len preto, že niekto v niečom žolde – u nás už väčšina médií „funguje“ v záujme svojich oligarchických vlastníkov a rôznych neštátnych sponzorov – dokáže dať dokopy tri odseky a má za to mať imunitu pred kritikou, je neuveriteľné... Novinári ako übermenschen. Komu by to kedy napadlo?

A do tretice ma prekvapilo, ako rýchlo sa objavila tá talianska mafia. Akoby o nej zrazu všetci vedeli už dávno a úplne všetko. Pokiaľ o nej však všetci vedeli, tak prečo je Ján Kuciak mŕtvy, preboha? Namiesto odpovedí už tu mimovládne organizácie usporadúvajú demonštrácie proti premiérovi Ficovi, ktorý pre zmenu teatrálne predvádza hromady bankoviek... Zvláštne.

Nie, vážne. Keď nejaký novinár robí poctivú investigatívnu prácu alebo keď napríklad chodí niekam do vojen, tak predsa musí vedieť, do čoho to vlastne v konkrétnom prípade ide. A z toho plynie aj miera rizika, ktoré v takýchto prípadoch, samozrejme, existuje. Tak to skrátka je. Dôležité je, že nikto nikoho nenúti, aby niečo také podstupoval. Je to čisto dobrovoľné rozhodnutie so všetkými dôsledkami, ktoré z neho plynú.

Teraz sa však navyše už ukazuje, že pán Kuciak nebol ani tak investigatívec, ako skôr „skladal informácie z otvorených zdrojov do zapadajúcej mozaiky“, a že svojho vraha pravdepodobne poznal, pretože ho pustil do domu a dal si s ním kávu, a že sa o talianskej mafii na Slovensku už písalo mnohokrát a nikdy sa nikomu nič nestalo... Počkajme si a uvidíme.

Olympijské hry sa skončili víťazstvom ruských hokejistov. Tí navzdory zákazu, aby akokoľvek prejavovali svoje národnostné cítenie, naschvál spievali ruskú štátnu hymnu. Mali by za to byť potrestaní? Ako vlastne vnímate celú tú situáciu okolo olympijského trestania Ruska za doping?

V prvom rade je čírym zúfalstvom zakazovať víťazovi spievať svoju národnú hymnu. To totiž vypovedá oveľa viac o celom tom vedení Medzinárodného olympijského výboru ako napríklad o ruskom dopingu alebo o „spievajúcich“ hokejistoch samotných. Iste, zrušili Rusov fakt dosť, nepustili na olympiádu favoritov vo svojich disciplínach, aj keď nemali s dopingom nič spoločné, nepustili tam ani väčšinu z tých, ktorých očistil medzinárodný športový súd, na rozdiel od napríklad nórskych „astmatikov“... Slovom, snaha vyprovokovať Rusov na bojkot bola a je až neuveriteľná. Celú olympiádu to – spolu s „kórejským zjednocovaním“ – premenilo na jedno veľké politikum. Uvidíme, čo bude ďalej. Medzinárodná antidopingová agentúra (WADA) chce Rusku odobrať všetky medzinárodné športové akcie, a to azda počnúc rokom 2021. Takže plány sú očividne veľké, už pripravené a dlhodobé...

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz sa v Moskve stretol s Putinom a horlil za to, aby EÚ prehodnotila svoje vzťahy voči Rusku. Čo to znamená? Žeby ďalší agent Kremľa?

Jasný a veľmi čitateľný agent, ktorý už dokonca odhalil svoje krytie, prinajmenšom v podaní našich novinárov, ktorých nesmie nikto kritizovať. A okrem toho Kurz vyhlásil, že mier v Európe sa dá zaistiť len spoluprácou s Ruskom a nie „proti nemu“. Generáli NATO sa musia chytať za hlavu. Ich šéf nedávno v priebehu troch dní vyhlásil, že Rusko je hrozbou, potom, že nie je, a potom, že zase je, a teraz mu do toho chaosu ešte bude hovoriť ten Rakúšan?! A čo viac, podporil aj projekt Nord Stream II, v ktorom je silne zaháčkovaný rakúsky OMV. Už predtým sa v rovnakom duchu napokon vyjadrila aj Angela Merkelová, pretože nemecké koncerny sú v Nord Streame II tiež až po uši. To znamená jeden agent Kremľa vedľa druhého a zástup sa predlžuje. Dokonca mám pocit, že sa v tom rade začínajú aj predbiehať.

Vladimir Putin (vpravo) a Sebastian Kurz

Vladimir Putin (vpravo) a Sebastian Kurz. Zdroj: TASR

Nie, vážne, je až neuveriteľné, že si bojovníci s „ruskými dezinformáciami“ a proti „ruskému vplyvu“ a zástancovia migrácie alebo všetkých tých prapodivných gendrových rozmarov ani v najmenšom neuvedomujú, ako kontraproduktívne pôsobia. Osobne síce dokážem veľa „ich“ vecí pochopiť, ale ich podanie napovedá, že si v najmenšom nepamätajú hlúposť komunistickej propagandy a v podstate ju dokonale recyklujú. Stratili posledné zvyšky sedliackeho rozumu a nechápu, že si napríklad za ten príliv „ruských agentov“ môžu len a len sami.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Zaujímavé bude, či sa noví agenti Kremľa dostanú k moci aj po víkendových voľbách v Taliansku. Jean-Claude Juncker už uisťuje, že je pripravený na „najhorší scenár“, a on predsa vie, čo hovorí. Takže čakajme ďalší otras v ďalšom zakladajúcom členskom štáte EÚ... Ruskí agenti sa demokraticky dostávajú k moci! Zrušme demokraciu a voľby!!

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Viete, že EÚ odsúhlasila nové prachy pre Afriku? Celé sa to rúca. Hnusné Rusko? Je to inak

0:00 Tereza Spencerová: Viete, že EÚ odsúhlasila nové prachy pre Afriku? Celé sa to rúca. Hnusné Rusko? Je to inak

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Všimli ste si, že EÚ sfunkčnila ,európsky mierový fond‘ pre subsah…