Tereza Spencerová: Drahoš tvrdí, že je „nevítač“, ale po voľbách sa zase pekne bruselsky zladí

27.1.2018 10:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Je Jiří Drahoš „vítač“? „Jeho súčasné ,nevítačstvo‘ je očividne len snahou jeho tímu, aby sa vo voľbách rovno neodpísal. Po voľbách v prípade víťazstva už bude mať čas a pokoj, aby sa pod vedením ľudí v zákulisí zase bruselsky ,zladil‘,“ uviedla pre Parlamentné listy analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová, ktorá sa vo svojom pravidelnom zhrnutí udalostí z ostatných dní okrem českých prezidentských volieb venovala najmä tureckému zámeru zasiahnuť vojensky do situácie v Sýrii.

Tereza Spencerová: Drahoš tvrdí, že je „nevítač“, ale po voľbách sa zase pekne bruselsky zladí
Foto: TASR
Popis: Úradujúci český prezident Miloš Zeman (vpravo) a protikandidát na českého prezidenta Jiří Drahoš počas televíznej debaty pred druhým kolom prezidentských volieb

Občianska vojna v Sýrii má nového účastníka. Ide o štátneho aktéra, Turecko. Čo chce Erdogan na severe Sýrie docieliť? Čo to znamená pre nás ako členov NATO a spojencov Turkov? Je pravdepodobné, že sa Turci zastavia v Afrine alebo môžu ísť ďalej a zvrátiť doterajší vývoj situácie, ktorá začala byť priaznivá pre Asada?

Nazývať vojnu v Sýrii „občianskou“ je síce na Západe obľúbené, aby sa zdôraznila tá sedem rokov omieľaná téza, že „Asad masakruje vlastných občanov“, ale pohľad na davy „neobčanov“, ktorí v Sýrii bojujú, tento pojem jednoznačne diskvalifikuje. Na jednej strane tam okrem sýrskej armády bojujú oficiálne pozvaní Rusi a Iránci, a šiíti z iných krajín, čo sú samí „neobčania“. A proti nim – okrem pomerne nepočetných sýrskych „rebelov“ a teroristov – za saudské a iné „neobčianske“ peniaze bojujú nikým nepozvaní džihádistickí „neobčania“ zo všetkých možných arabských alebo islamských krajín a s nimi napríklad čínski Ujguri alebo americké, britské a francúzske komandá, pričom netreba zabúdať, že prinajmenšom niektorí „občania“ Kurdi sa chcú tiež stať „neobčanmi“. Takže „svetová vojna“ znie priliehavejšie ako „občianska“.

No nech. Teraz o sebe dalo znovu vedieť Turecko, ale nie je to žiadny jeho premiérový vstup do tamojšej vojny. Cez turecké územie do Sýrie dlhé roky prúdili davy džihádistov a zbraní zo Západu, turecká tajná služba dlhé roky podporovala džihád v Sýrii vrátane al-Káidy a ďalších teroristov, turecká armáda dobývala z rúk Daeša mesto al-Bab v provincii Aleppo...

Skrátka, Turecko nie je novým účastníkom a dokonca ani staronovým. Jediné, čo sa zmenilo, je všeobecná situácia. Po pokuse o vojenský prevrat v Turecku z leta 2016 Ankara radikálne zhoršila svoje vzťahy s USA, ktoré z puču viní dodnes, a obrátila sa znovu k Rusku, a to nielen politicky a ekonomicky, ale aj vojensky, o čom svedčí napríklad fakt, že sa práve tento členský štát NATO stal prvým zahraničným príjemcom ruských protivzdušných systémov S400. Medzitým USA ďalej pokračovali v podpore nielen al-Káidy a ďalších „umiernených“ teroristov, ale aj sýrskych Kurdov, v ktorých videli nástroj na ovplyvňovanie ďalšieho vývoja v Sýrii – alebo lepšie, na sabotovanie prípadného mierového vývoja a na rozbitie krajiny. Pre Turkov sú však Kurdi ďalej „úhlavnými nepriateľmi“ a „teroristami“. Kosa padla na kameň vo chvíli, keď Pentagón minulý týždeň oznámil úmysel vytvoriť z kurdských oddielov akúsi pohraničnú stráž. Mal to byť prvý krok k legitimizácii sýrskeho Kurdistanu a súčasne s tým by sa „zviezli“ aj USA, ktoré by „patronátom“ nad týmto projektom legitimizovali svoju ilegálnu vojenskú prítomnosť v Sýrii. Alebo by sa aspoň tvárili, že to na legitimizáciu postačuje.

Predstava hoci len zárodku kurdského „štátu“ pri svojich hraniciach však Turkov podľa očakávaní vytočila a začali hroziť inváziou. Ich šéfovia generálneho štábu a tajnej služby si vopred zaleteli do Moskvy, aby si agresiu nechali schváliť. Rusko po niekoľkýkrát ponúklo prinajmenšom afrinským Kurdom, aby agresii predišli tým, že vrátia svoje územia pod kontrolu Damasku, a bolo odmietnuté. A tak sa začala ďalšia kapitola sýrskej „svetovej vojny“ – Turecko proti sýrskym Kurdom. Spojené štáty pri vyhliadke na vojnu so svojím „bratom“ z NATO ustúpili, odvolali plány „pohraničnej stráže“ a hrozia ostatným Kurdom „nepríjemnosťami“, ak by sa rozhodli ísť tým „afrinským“ na pomoc. Skrátka, po irackých Kurdoch hodili cez palubu aj tých „afrinských“.

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan Zdroj: TASR

Rusko, Irán aj Sýria síce vydávajú „protestné“ vyhlásenia proti tureckej invázii, ale potlačenie spurných Kurdov im hrá do karát o to viac, že sa im otvára priestor na oslobodenie džihádistickej provincie Idlib pri tureckých hraniciach, lebo Turecko práve odtiaľ stiahlo svojich „sýrskych rebelov“ na boje proti Kurdom...

Tak nejako vyzerá realita. Je očividné, že turecká armáda, hoci silne oslabená mohutnými postprevratovými čistkami, hodlá zabrániť, aby sa v Afrine a v ďalších kurdských mestách v oblasti ustanovilo čokoľvek „kurdské“, ale neverím tomu, že Rusko, Sýria a Irán súhlasili s tým, že by výsledkom mala byť nejaká trvalá okupácia týchto území.

Pre nás ako členov NATO to podľa mňa neznamená vôbec nič, samozrejme, za predpokladu, že neprepukne stret medzi Turkami a Američanmi. A to je krajne nepravdepodobné. V tej chvíli by sme sa však asi dosť divili a zodpovední činitelia by horúčkovito začali listovať v príručkách o NATO, či tam náhodou nie je niečo o tom, čo v takýchto prípadoch robiť. A tam nič také ani byť nemôže, pretože základné dokumenty Aliancie boli písané v iných časoch a vôbec nepredpokladali situáciu, že by jedného dňa mohli dvaja členovia stáť proti sebe na bojovom poli. Ďalší dôkaz toho, ako sa svet radikálne mení.

Počas volieb v Nemecku sa hovorilo, že Erdogan má v krajine v zásade piatu kolónu tvorenú tureckými Nemcami. Aké metódy používajú nielen v Nemecku, ale aj inde v Európe Turci a Saudovia, o ktorých sa vie, že takisto radi platia „bohumilé“ projekty po Európe?

S veľkým nadhľadom vzaté, hlavný rozdiel medzi vami spomínanými štátmi spočíva v tom, že Turecko je síce nominálne islamská krajina, ale jeho hlavnou ideou je nacionalizmus. V súčasnosti ho reprezentujú Erdoganove sny o obnove zašlej slávy Osmanskej ríše, čo sa mu príliš nedarí ani na Blízkom východe, nieto aby ešte sníval o opätovnom dobývaní Viedne. Saudovia oproti tomu financujú šírenie radikálnej a nenávistnej ideológie vahhábizmu, ktorá diktuje dominanciu nielen v islamskom svete. Keby som to mala uviesť na príklade, tak poviem, že je vcelku očakávateľné, že sa skupina Turkov pobije so skupinou Kurdov ako pred pár dňami na letisku v nemeckom Hannoveri, lebo sa vnútropolitická situácia v Turecku spolu s oboma diaspórami prelieva aj do zahraničia. A rovnako možno očakávať, že Saudmi dosadení a platení imámi budú v Saudmi zaplatených a postavených mešitách v Európe svojich verných plamenne vyzývať na vahhábistický „návrat do stredoveku“ a na boj proti „bezvercom“, čiže okrem iného aj proti Európanom. Saudské mešity v Európe sú dokonalé inkubátory terorizmu, ale Saudovia už v Európe podplatili a podplácajú toľko politikov, že sa tento problém „cudne“ prehliada a v niektorých prípadoch sa dokonca aj obhajuje právom na slobodu vyznania... Je to dosť bizarné. A krajne nebezpečné.

Česká polícia začala prešetrovať Sámera Shedaheha, radikálneho imáma, ktorý pôsobil v Prahe. A teraz je nevedno kde. Shedaheh podľa polície pomáhal svojmu bratovi, ktorý bojoval v Sýrii. Ako sa vám celá táto vec javí? Môže ísť o rozsiahlejšiu sieť medzi českými moslimami? A ako vnímate to, že Shedaheh mal dlhé roky prístup do českých médií, kde napríklad poučoval český národ, že vôbec nerozumie islamu?

Priznám sa, že tunajšiu moslimskú „scénu“ nepoznám a nikdy som sa o ňu ani nezaujímala, takže o spomínaných ľuďoch naozaj nič neviem. Preto ani netuším, prečo dotyčný chodieval rozdávať rozumy do českých médií, to je skôr otázka pre dané médiá. Aj keď vcelku súhlasím s jeho názorom, že český národ islamu nerozumie. Práve teraz žijeme v období, keď to vyzerá, že čo Čech, to – namiesto muzikanta – expert na islam, ale „výstupy“ sú z toho veľmi zúfalé. Žiadny jednotný islam, voči ktorému by sme sa mohli nejako vymedzovať, totiž nie je. Existujú tisíce a možno aj státisíce „islamu“, pričom chápanie tejto viery sa často nemusí líšiť len z kontinentu na kontinent alebo od jedného štátu k druhému, ale pokojne aj len v rámci mestských štvrtí. Napríklad egyptská Káhira so svojimi skoro 25 miliónmi obyvateľov ponúka v chudobných okrajových štvrtiach striktné dodržiavanie islamu, zatiaľ čo v bohatších štvrtiach v centre, kam z okraja dôjdete za pár minút autom, sa čapuje pivo a mnohí tamojší „moslimovia“ chápu vieru len ako kolónku vo svojom občianskom preukaze. A prostý fakt, že v egyptskom parlamente leží radikálne formulovaný návrh zákazu ateizmu, napovedá, že predovšetkým mnohí mladí „moslimovia“ už sa ani nechcú „hrať“ na vieru... Napokon, mladých „moslimov“, ktorí by islam najradšej rovno zakázali a poslali do horúcich pekiel, som stretla aj v sýrskom Damasku. A táto nejednoznačnosť islamu platí pre väčšinu „islamských“ krajín.

Ale späť k tým „našim“. Ak môžem všeobecne konštatovať, tak je jasné, že v každej komunite vrátane tých náboženských môže „vyrásť“ pár radikálov bez toho, aby to muselo nutne vypovedať niečo zásadné o komunite ako celku. A predpokladám, že na to tu máme políciu a tajnú službu, aby podobný vývoj monitorovali a prípadne zasiahli. Majú moju plnú dôveru.

Možno však, samozrejme, dodať, že s prípadným migračným prílevom by k nám – a do miestnej islamskej komunity – mohli doraziť aj radikáli či dokonca teroristi. To nebezpečenstvo nie je žiadna chiméra, naopak, treba ho brať úplne vážne.

Témou českých prezidentských volieb je európska smernica Dublin IV. Aký vývoj okolo jej prípravy ste zaznamenali? Brusel je veľký a neprehľadný, všeličo sa sem nedostane... Mimochodom, myslíte si, že Jiří Drahoš je „vítač“?

Netuším, čo nové sa odohráva okolo Dublinu IV, ale pripadá mi pozoruhodné, že je to smernica, ktorá má perspektívu radikálne prekopať životy občanov Európskej únie a pritom je v právomoci len Bruselu. Niet divu, že aj Emmanuel Macron v rozhovore pre BBC pripustil, že ak by sa konalo referendum, väčšina Francúzov by hlasovala za vystúpenie z Únie. A ak chcú z EÚ odísť občania jedného z kľúčových štátov, tak čo to o Únii vypovedá?

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron Zdroj: TASR

Z tohto pohľadu je vcelku smiešne, keď niekto obhajuje nutnosť toho, aby Česká republika patrila k „tvrdému jadru“ Únie. Prečo? Len preto, aby sa naši politici mohli z času na čas naobedovať a prijímať úlohy v Bruseli „na hrade“ a potom tamojšie verdikty tlmočiť tým ostatným tu u nás v „podhradí“? Ak sú občania vynechaní z rozhodovacieho procesu a naša budúcnosť je v rukách nejakých nikým nevolených bruselských politikov, ktorí majú mylný pocit, že zjedli všetku múdrosť sveta, ale žijú v paralelnej realite, tak o čom je tu vlastne reč?

Či je pán Drahoš „vítač“, tak to fakt neviem, pretože pri utorkovej diskusii na Prime sa na postoji k migrácii s Milošom Zemanom „zhodol“. A, mimochodom, od niektorých svojich stúpencov za to na sociálnych sieťach hneď schytal nálepku xenofóba a fašistu... Ale predpokladám, že ho napriek tomu budú voliť, lebo aj na základe jeho predchádzajúcich vyhlásení či signovaných textov chápu, že „vítač“ je. Jeho súčasné „nevítačstvo“ je očividne len snahou jeho tímu, aby sa vo voľbách rovno neodpísal. Po voľbách v prípade víťazstva už bude mať čas a pokoj na to, aby sa pod vedením ľudí v zákulisí zase bruselsky „zladil“...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Keď je situácia zlá, začnite klamať, povedal Juncker. Naša situácia je však rovno zúfalá. Preto bude nevyhnutné zaviesť v rámci EÚ cenzúru

10:00 Tereza Spencerová: Keď je situácia zlá, začnite klamať, povedal Juncker. Naša situácia je však rovno zúfalá. Preto bude nevyhnutné zaviesť v rámci EÚ cenzúru

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Uplynulý rok je svojím spôsobom prevratný v tom, že už to nie sú l…