Strašný zloduch Putin. Môže za všetko, ťahá za nitky a diabolsky sa smeje? Toto je už vyložene trápne, hodnotí vojenský analytik Visingr

8.9.2018 12:30

ROZHOVOR Austrália dôsledne požaduje, aby sa imigranti plne asimilovali, respektíve aby dodržiavali zákony aj nepísané zvyklosti, inak tam skrátka nemajú čo robiť. Robí príkladne všetko to, čo väčšina európskych štátov absolútne nezvláda. Obávam sa, že sa to Európe čoskoro kruto vypomstí, hodnotí Lukáš Visingr, vojenský a bezpečnostný analytik.

Strašný zloduch Putin. Môže za všetko, ťahá za nitky a diabolsky sa smeje? Toto je už vyložene trápne, hodnotí vojenský analytik Visingr
Foto: Archív
Popis: Lukáš Visingr

Smrť senátora Johna McCaina pripomenula rôzne názory na to, ako Amerika pôsobí vo svete. Väčšina politikov hovorí, že bol veľkým hrdinom. Na druhej strane podporoval zásahy USA do diania vo svete, a preto ho niektorí považovali za vojnového štváča. Ako ho vnímate vy?

Na prvom mieste musím povedať, že som si ho vždy mimoriadne vážil ako vojnového hrdinu a poctivého človeka, ktorý pevne stál za svojimi názormi a zásadami. Jeho smrť preto znamená pre americkú politiku veľkú stratu, pretože to bola nesporne výnimočná osobnosť, ktorá dokázala oslovovať ľudí bez ohľadu na ich názory. Bol to politik, za ktorého sa hlasovalo skôr srdcom než rozumom. Bol to rýdzi idealista, čo je však, samozrejme, dvojsečná zbraň, pretože zahraničná politika sa musí robiť hlavne rozumom, nie srdcom. Hoci som si ho teda vážil, súčasne som s ním v mnohých veciach nesúhlasil.

Prekážalo mi, že bol až príliš silno zameraný proti Rusku a že nekriticky adoroval celú sýrsku opozíciu vrátane islamistov. Súčasne však zase musím povedať, že som mu bol vždy veľmi naklonený pri jeho úsilí podporovať americkú armádu a zbrojný priemysel. To bola koniec koncov jeho celoživotná špecializácia a tej oblasti rozumel určite najviac. V roku 2017 predložil veľmi zaujímavý dokument Restoring American Power, ktorý obsahoval mnoho návrhov opatrení v záujme posilnenia americkej vojenskej moci. A hoci McCain patril medzi hlavných kritikov Donalda Trumpa, v otázkach obrany s ním bol na takmer zhodných pozíciách, a tak množstvo jeho nápadov preniklo aj do nového rozpočtu Pentagónu.

Ako sa Donaldovi Trumpovi darí vo vzťahu Spojených štátov k Európskej únii? Okrem iného vyhlásil, že Európska únia je takmer rovnako zlá ako Čína, len je menšia. Počuli sme však aj ďalšiu kritiku. O čo mu podľa vás ide?

Ak to prirovnanie myslel napríklad z hľadiska regulácií, byrokracie a obmedzenia slobody slova, tak by som povedal, že Európska únia má dnes pomerne dobre našliapnuté na to, aby sa stala azda aj horšou než Čína, zvlášť ak zostane vo vedení dnešná pseudoliberálna multikultúrna garnitúra. Ale Donald Trump mal zrejme na mysli skôr obchodné vzťahy Spojených štátov, Európy a Číny. Faktom je, že doterajší stav už Američanom pripadal neznesiteľný, a preto sa nemožno čudovať, že voliči vypočuli ponuku kandidáta, ktorý sľúbil, že s tým niečo urobí.

V prípade Európskej únie ide hlavne o clá, pretože európske clá na americký tovar sú oveľa väčšie než obrátene, v celkovom súčte ide o zhruba dvojnásobne veľkú tarifu na celý v úvodzovkách kôš tovaru, čo sa, samozrejme, významne prejavuje na tej vzájomnej obchodnej výmene. V oblasti služieb majú navrch Spojené štáty, zatiaľ čo v tovare výrazne dominuje vývoz z Európy do Ameriky, čo však prekáža nielen Trumpovi, ale aj mnohým firmám a navyše, samozrejme, aj americkým odborom, ktoré majú oveľa silnejšie pozície, ako by Európania možno čakali. Bolo pravidlom, že americké odbory ako celok stáli skôr na strane demokratov, hoci mnoho robotníkov volilo republikánov. V každom prípade odbory pred rokmi veľmi silno pomohli Obamovi, ale jeho politika ich potom dosť sklamala, takže v roku 2016 sa ich veľká časť obrátila k Trumpovi, ktorý prisľúbil väčšiu ochranu amerického trhu.

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

Uviedol ďalej, že Čína aj Európska únia manipulujú so svojimi menami. Môže byť na tom niečo pravdy? Prečo to tvrdí?

V prípade Číny je to úplne nepochybné. Čína dlhodobo udržuje jüan značne podhodnotený, aby tak podporovala masívny export lacného tovaru čínskej výroby. Odráža sa to, mimochodom, aj v tom, že Čína je pre svojich obyvateľov v skutočnosti extrémne drahá krajina. Normálne pracujúci Číňan, povedzme robotník alebo drobný živnostník, keď zaplatí svoje životné náklady, tak mu často nezostane takmer nič. Úspory drobných sporiteľov sú v Číne oproti Západu minimálne, čo sa zrejme už čoskoro negatívne prejaví, keď čínsky realitný a akciový trh zasiahnu problémy, ale to už veľmi odbočujem. V každom prípade Trump skrátka plní to, čo počas kampane sľúbil voličom, teda urovnanie obchodných vzťahov s Európou a Áziou. Boli to Spojené štáty, ktoré sa najviac zaslúžili o etablovanie globálneho systému voľného obchodu, ale už niekoľko rokov majú prostí Američania pocit – a asi oprávnený, že z toho vlastne nič nemajú, zatiaľ čo Európa a ázijské štáty – okrem Číny predovšetkým Japonsko – na tom profitujú na úkor Spojených štátov. V prípade Nemecka a Japonska sa k tomu pridáva ešte nevôľa z toho, že Amerika tieto krajiny vojensky chráni, čo, samozrejme, opäť pre Spojené štáty znamená veľké náklady. Trump jednoducho nechce nič iné, než presadzovať americké záujmy, a vôbec to nezastiera, je to absolútny realista a nehrá sa na spasiteľa sveta a šíriteľa dobra. Čím skôr to pochopia politici v Európe, tým lepšie pre všetkých.

Ako hodnotíte pôsobenie Spojených štátov vo svete za uplynulých dvadsať rokov?

Viem, že toto je kontroverzná téma, pretože úloha najsilnejšej svetovej mocnosti je sama o sebe veľmi nevďačná. Či už Amerika zasiahne, alebo nie, nech urobí čokoľvek, vždy bude čeliť kritike, že to mohla urobiť inak a lepšie. V každom prípade však platí, že v zahraničnej politike Spojených štátov bola vždy prítomná veľká miera idealizmu, to znamená šíriť hodnoty, často aj na úkor realizmu, teda hájiť záujmy. Typickým príkladom sú pokusy inštalovať demokraciu západného strihu v krajinách, kde pre ňu nie sú podmienky, napríklad v Afganistane alebo Iraku. Stále som presvedčený, že invázia do Iraku bola správna, ale Spojené štáty mali urobiť to, čo robili za studenej vojny, teda inštalovať spriateleného diktátora. Americkí prezidenti takisto často opakujú vietnamskú chybu, teda vstupujú do vojny bez jasného politického cieľa a nariaďujú viesť boj takzvane s jednou rukou za chrbtom, lebo síce nevedia stanoviť cieľ, ale zato hovoria generálom do toho, aké majú voliť vojenské prostriedky. Aj preto podporujem Donalda Trumpa, pretože ten zjavne necháva vojakom oveľa viac slobody konania. A určite nestojí o žiadne polovičaté riešenia alebo trápne červené čiary, po ktorých prekročení sa aj tak nič nestane. Ak Trump dospeje k záveru, že je v americkom záujme udrieť, potom nariadi zničujúci úder, čo už koniec koncov názorne predviedol.

Rusko chystá na september obrovské vojenské cvičenie Vostok 2018. Zaujímalo by ma prečo. Ide o ukážku sily veľmocí (zúčastniť sa má aj Čína)? Čo od toho očakávate?

Je nepochybné, že takéto rozsiahle vojenské cvičenie má aj demonštračnú rolu, respektíve má slúžiť ako ukážka ruskej vojenskej moci pre domáce aj zahraničné publikum. To, pochopiteľne, nie je nič zlé, vo svetovej politike sa táto karta hrá často. Ale, samozrejme, má to aj faktickú rolu, v tomto prípade je to okrem iného zámer precvičiť koordináciu činnosti rôznych zložiek ozbrojených síl a preveriť schopnosť masívnej mobilizácie osôb aj skladovanej techniky. To, že sa zúčastňujú aj ďalšie krajiny, opäť nepredstavuje niečo neobvyklé, veď Rusko a Čína pravidelne usporadúvajú spoločné cvičenia pod názvom Peace Mission. Pravda, v tomto prípade vyzerá trochu bizarne, že ruská a čínska armáda budú cvičiť na Ďalekom východe, pretože to je zóna, kde by teoreticky mohol nastať – a podľa mnohých prognóz v strednodobom horizonte asi skutočne nastane – rusko-čínsky ozbrojený konflikt.

Pripadá mi už však dosť únavné počúvať sťažnosti západných politikov, že takéto rozsiahle cvičenie je prejavom agresie, provokácie a podobne. Namiesto takého fňukania by sa západné štáty mali sústrediť hlavne na to, aby dokázali usporadúvať rovnako veľké cvičenia rovnako často ako Rusi. Operačná spôsobilosť, teda skutočná pripravenosť na boj, sa získava a preveruje práve takto. Zdá sa, že väčšina európskych politikov buď nepozná, alebo nechápe starú rímsku zásadu, ktorá stále platí: Ak chceš mier, pripravuj vojnu.

Čo hovoríte na obvinenia smerom k talianskemu ministrovi vnútra Matteovi Salvinimu od Georgea Sorosa, ktorý povedal, že Salviniho strana môže byť sponzorovaná Ruskom? Robíme z Ruska strašiaka, ktorý môže za všetko, alebo je skutočné nebezpečné?

Rusko nie je nebezpečné viac alebo menej než ktorákoľvek iná mocnosť, ktorá presadzuje svoje záujmy a používa na to rôzne prostriedky, z ktorých niektoré sú právne a morálne značne pochybné. Ale na legalitu a etiku konania sa na medzinárodnej scéne nikdy nehralo, nehrá a hrať nebude. Hrá sa predovšetkým – či skôr len – na výsledky. Rusko podľa môjho názoru nerobí nič, čo by mocnosti nerobili už desiatky a stovky rokov. Áno, Rusko má zrejme kontakty s politickými stranami, ktoré presadzujú ústretovejšiu politiku voči Rusku, ale môžem len vrtieť hlavou nad naivitou tých, ktorí si zjavne myslia, že iné mocnosti a iné strany podobné kontakty nepestujú.

To, čo mi však pripadá často vyložene trápne, je snaha hľadať vplyv Ruska za čímkoľvek, čo sa kde stane. Zdá sa, že pre mnohých ľudí je veľmi pohodlné ukazovať na kadečo a volať: Za to môže Putin! Áno, Rusko má nepochybne vysoko výkonné spravodajské služby, ale nie, naozaj neverím, že po celom svete funguje akási obrovská a absolútne neviditeľná armáda agentov, diverzantov, sabotérov a hackerov, ktorí na každého niečo vedia, a v pozadí sedí strašný zloduch Putin, ktorý ťahá za nitky a diabolsky sa smeje. To, ako vplyv Moskvy opisuje napríklad think tank Evropské hodnoty, mi pripomína skôr scenár z novej bondovky. Rusko je ambiciózny aktér, ktorý racionálne presadzuje svoje záujmy, a nie akýsi nový Mordor na čele so zlomyseľným Sauronom.

Taliansko malo súčasný radikálnejší postoj k migrantom zaujať už dávno. Tvrdí to generál Jiří Šedivý. „A platí to o všetkých hraničných štátoch – ako Grécko, niekedy Španielsko a Taliansko, ktoré takisto v postupe migrantov, ich prijímaní a rešpektovaní ich v úvodzovkách nekompromisnej požiadavky byť transportovaní ďalej do Európy, spravidla do Nemecka alebo Francúzska, zaspali.“ Taliansko by navyše podľa neho skutočne malo chcieť, aby Európska únia prijala zásadné rozhodnutie, aj keď má samo podiel na tom, že sa migračná vlna rozvinula do súčasných rozmerov. Súhlasíte s tým?

Presnejšie by bolo povedať, že na tom majú podiel predchádzajúce talianske vlády. Tá súčasná koalícia, ktorá zahŕňa strany voči tomuto prístupu výrazne kritické, to v podstate zdedila bez toho, aby sa na tom priamo podieľala. Taliansko sa nachádza v nesmierne ťažkej situácii, minister Salvini sa snaží s tým niečo robiť, čo chápem, lenže tlak na ďalšie európske krajiny rozhodne nie je správnym riešením. Taliansko by sa malo sústrediť predovšetkým na ochranu svojich hraníc a v tomto zmysle by si zaslúžilo plnú podporu, ale tie čerstvé obvinenia smerujúce na ministra Salviniho ukazujú, že v Taliansku existujú vplyvné záujmové skupiny, ktorým to vôbec nie je po chuti.

Konkrétne v prípade Talianska je však celý ten problém oveľa zložitejší a potenciálne aj výbušnejší, jednak preto, že tá súčasná koalícia je silne kritická aj voči fungovaniu Únie ako celku, a jednak preto, že talianska ekonomika sa zmieta v problémoch a rysuje sa tu scenár, že Taliansko zasiahne kríza podobná tej gréckej, ale, samozrejme, s ohľadom na veľkosť talianskej ekonomiky oveľa vážnejšia pre celú Európu. Taliani sa už vyhrážajú, že by mohli vetovať rozpočet Európskej únie, čím však hrozia aj Maďari. Je dosť paradoxné, že Salvini a Orbán zásadne odmietajú masívnu ilegálnu imigráciu do Európy, ale politická realita ich krajín ich núti k tomu, aby sa na európskej scéne stavali proti sebe.

Matteo Salvini

Matteo Salvini  Zdroj: TASR

Silnie cesta do Španielska, videli sme aj preliezanie plotov. Migranti použili nehasené vápno a ďalšie prostriedky. Došlo k zraneniu policajtov. Radim Fiala z hnutia SPD zožal veľkú kritiku za svoj príspevok na sociálnej sieti, v ktorom uviedol, že policajti na tamojšom mieste mali jednoducho strieľať. Čo poviete na celú udalosť a zásah polície? Bol príliš mäkký alebo adekvátny?

Radim Fiala to podal trochu zjednodušene, ale v princípe má podľa mňa pravdu. Ak dochádza k ilegálnemu prekračovaniu hraníc alebo dokonca k organizovaným útokom na policajtov, potom je to predsa flagrantné porušenie zákona a policajti ako výkonné orgány musia konať, aby porušeniu zákona zabránili. Toto mi pripadá ako úplne elementárna úvaha. Nepochybne platí, že streľba ostrými nábojmi by mala byť až posledným krokom, ak už nič iné nezostáva, ale keď som videl, akým spôsobom imigranti napádali policajtov, tak jednoznačne konštatujem, že v tej situácii by už bola streľba namieste. Stačí sa pozrieť na to, ako v podobnej situácii zasiahli Izraelčania.

Aj ich policajti a vojaci sa stali cieľom organizovaného útoku aktivistov Hamasu, ale na rozdiel od európskych štátov má Izrael v tomto jasnú politiku exemplárnych zásahov, a teda jeho policajti a vojaci použili – podľa mňa oprávnene – strelné zbrane. Izrael si udržiava imidž štátu, ktorý nemá zábrany opätovať úder úderom, a napokon aj vďaka tomu stále existuje. Naopak európske krajiny si zatiaľ vybudovali imidž slabochov, ktorí nič nepodniknú, ani keď sa na ich pobreží vylodí veľká skupina cudzincov alebo dôjde k takému útoku na políciu. Toto je skôr len rečnícka otázka, ale čo by polícia v Španielsku alebo vo Francúzsku robila napríklad v situácii, keby islamisti vyvolali masové násilné povstanie v nejakej prisťahovaleckej štvrti?

Európska únia hodlá pokračovať v takzvanej operácii Sofia, ktorá mapuje trasy pašerákov s migrantmi, chytá ich a zabraňuje práve tomu, o čom sme sa bavili. Chce do toho zahrnúť aj ďalšie štáty. Je dobré, že operácia pokračuje?

Keby tá operácia naozaj robila presne to, čo robiť má, tak by bola naozaj účinná, lenže, ako vieme, realita je veľmi odlišná. Európske vojenské lode síce hľadajú a zastavujú člny pašerákov, ale veľmi často imigrantov nakladajú a vozia do Európy namiesto toho, aby ich vracali späť do Afriky. Tým sa tá operácia stáva skôr kontraproduktívnou, lebo migranti vedia, že sa do Európy tak či onak dostanú. Ďalšie nebezpečenstvo predstavuje fakt, že pašeráci sú často napojení na islamistov, takže pašovanie imigrantov jednak zaisťuje veľké financie na činnosť teroristických skupín a jednak je aj metódou, ako dostávať do Európy vycvičených útočníkov.

Je to obrovský kontrast oproti tomu, ako efektívne bojuje proti ilegálnej imigrácii Austrália. Tá tiež nasadzuje množstvo plavidiel a lietadiel, ktoré na mori hľadajú lode s migrantmi, ale zachytených imigrantov umiestňujú do špeciálnych táborov, často mimo Austrálie, a v žiadnom prípade im nedovolia vstup do krajiny. Austrálčania sú tradične otvorení legálnej imigrácii, koniec koncov je to krajina prisťahovalcov, ale zároveň majú nulovú toleranciu voči nelegálnej imigrácii. Austrália navyše dôsledne požaduje, aby sa imigranti plne asimilovali, respektíve aby dodržiavali zákony aj nepísané zvyklosti, inak tam skrátka nemajú čo robiť. Inými slovami, Austrália robí príkladne všetko to, čo väčšina európskych štátov absolútne nezvláda. Obávam sa, že sa to Európe čoskoro kruto vypomstí.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

To ten Novičok rozlievali všade okolo? Čuduje sa Tereza Spencerová slovám vyšetrovateľov z Británie. A má horúce info zo Sýrie

17:00 To ten Novičok rozlievali všade okolo? Čuduje sa Tereza Spencerová slovám vyšetrovateľov z Británie. A má horúce info zo Sýrie

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Už sa ani nenamáhajú vytvárať príbehy, ktoré by dávali aspoň troch…