Spencerová: Všimli ste si zmenu okolo Krymu? Sýria, odtiaľ Západ uteká, a stala sa tam jedna vec, ktorá mi vŕta v hlave...

27.7.2018 0:01

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Vojna v Sýrii sa blíži ku koncu. Evakuáciu „Bielych prílb“ nemožno brať inak, než že Západ odsúva svoje proxy sily, konštatuje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová. Ale prečo časť z nich odsúvali takým divným spôsobom? Pýta sa. Spencerová v rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch komentuje aj posuny vo vnímaní „krymskej otázky“, sleduje stav na Ukrajine a odhaduje výsledky „obchodnej vojny“ medzi USA a EÚ.

Spencerová: Všimli ste si zmenu okolo Krymu? Sýria, odtiaľ Západ uteká, a stala sa tam jedna vec, ktorá mi vŕta v hlave...
Foto: TASR
Popis: Nový 19-kilometrov dlhý most ponad Kerčský prieliv, ktorý spája juhoruský Krasnodarský kraj s polostrovom Krym

Ovplyvnili, neovplyvnili, ovplyvnili, neovplyvnili. Tak mení Donald Trump svoje názory na to, či Rusi ovplyvnili prezidentské voľby, ktoré on vyhral. Čo to značí? A aký výsledok vlastne zostal po Trumpovom summite s Putinom? Výsledok, ktorý americkí politici nestihli rozstrieľať.

Ovplyvnili, neovplyvnili, ovplyvnia, neovplyvnia... Veľa slov a kde nič, tu nič. Obsah, na ktorom by sa dalo stavať, žiadny. Nemá zmysel sa nimi veľmi zaoberať. Vyzerá to, že politici všeobecne – netýka sa to len Trumpa – majú čoraz častejšie vo zvyku niečo tresnúť, lebo vedia, že sa toho médiá chytia a začnú to prevracať sem a tam, analyzovať a ťahať rozumy z „hovoriacich hláv“, zamoria tým verejný priestor, čím však samotní politici získavajú „pokoj na prácu“. Pretože nie podľa slov, ale podľa skutkov ich spoznáte. Aj keď, áno, aj u nás existuje veľa politikov, ktorí len melú a melú, generujú palcové titulky a žiadne skutky od nich v medziobdobí ani čakať netreba...

A čo zostalo po summite? Netuším. Ešte stále sme sa nedozvedeli, o čom vlastne v Helsinkách rokovali, nieto či sa na niečom dohodli, a tak nemám predstavu, čo všetko už protitrumpovská opozícia stačila „rozstrieľať“, ako hovoríte, a čo nie. A možno to netuší ani tá neoliberálna opozícia, pretože ani nedostala šancu vypočúvať tlmočníčku, ktorá bola pri rozhovore s Putinom. Chudáci. Nič prevratné v Senáte v noci na štvrtok neprezradil ani minister zahraničia Mike Pompeo. Musia byť od zlosti bez seba.

V každom prípade sa vraj dohodli, že budú v kontaktoch pokračovať, a výsledkom bolo pozvanie Putina do Washingtonu. Ak by tam ruský prezident naozaj išiel, tak zrejme len za predpokladu, že bude môcť skutočne niečo dohodnúť a priviezť domov nejaké pozitívum, čo v opačnom garde platí aj pre amerického prezidenta. Bolo by to v čase kongresových volieb, väčšina Američanov by podľa prieskumov Putinovu návštevu uvítala, a keby k tomu ešte „do pľacu prihodil“ nejaký významný diplomatický úspech v podobe nejakej zásadnejšej dohody, ocitol by sa na koni.

Ale v stredu Biely dom pozvánku Putinovi odložil na budúci rok s tým, že bude lepšie rokovať až po „hone na čarodejnice“, teda Muellerovom vyšetrovaní „ruského zasahovania“. Že by sa Trump odhodlal na to, že so svojimi protivníkmi konečne „zatočí“? Alebo to len Trump takticky ustupuje drvivému tlaku Kongresu, ktorý Putinovu návštevu – na rozdiel od väčšiny Američanov – odmieta?

Schyľuje sa v Sýrii ku „game over“? Držia sa Američania politiky zdržanlivosti, ktorú nariadil Trump? Znamená útek Bielych prílb, že je koniec? Ako bude víťazstvo Baššára Asada politicky formalizované?

Áno, koniec vojny sa blíži, ale to v podstate platí už od chvíle, keď USA a Izrael hodili cez palubu „svojich“ džihádistov na juhozápade Sýrie a tí sa potom začali skôr vzdávať, ako by bojovali vopred prehratý boj. Hranice s Izraelom anektovanými Golanskými výšinami, ktoré boli celé roky v držaní džihádu, už z veľkej časti kontroluje vládna armáda.

A čoraz častejšie sa „kričí“ niečo ako „Na Idlib!“, čo je fakticky posledná bašta džihádu v Sýrii, pre zmenu však pod kontrolou Turecka. Tak uvidíme, ale inak áno, vojna sa pomaly naozaj končí, aj keď svojím spôsobom sa možno neskončí asi nikdy, pretože terorizmus zrejme nemožno poraziť úplne. Mám na mysli stredajšiu sériu samovražedných útokov Daeša, ktoré pri Suvejde južne od Damasku pozabíjali asi 200 ľudí...

Myslím si, že „útek“ Bielych prílb možno vnímať predovšetkým ako prvý odsun západných proxy síl zo Sýrie. Teda ako známku toho, že sa západná stratégia v sýrskej vojne predsa len mení. Ak totiž už Západ nepotrebuje Biele prilby, aby mu dodávali youtubové argumenty na útoky na Sýriu, tak možno hovoriť, že sa prechádza z vojnového k politickému procesu. Čo sa dá z hľadiska reálneho ukončenia vojny len kvitovať.

Na druhej strane však nie je jasné, prečo bolo nutné Biele prilby z oblasti okolo juhosýrskeho Daraa tak zložito evakuovať cez Izrael do Jordánska, keď ich kolegovia napríklad z Aleppa alebo východnej Ghúty po kapitulácii džihádu vždy jednoducho s „bradáčmi“ nasadli do evakuačných autobusov a nechali sa v pokoji odviezť k ostatným do Idlibu. Bolo azda práve v tejto skupine zvýšené riziko, že keby padli do rúk sýrskemu režimu, tak by sa prevalili podrobnosti o falošných „Asadových chemických útokoch“? Neviem, len tak špekulujem, ale na tejto „evakuácii“ v každom prípade niečo logicky nesedí. Verím, že sa motívy časom „prevalia“ a porozprávame sa o nich.

Z Ukrajiny chodia správy, že nie sú peniaze na dôchodky alebo že prestane byť upravovaná voda na pitnú vodu. Prezident Porošenko si však pochvaľuje skok nahor v rebríčku „Doing Business“. Ako to teda je?

Som si istá, že sa peniaze na penzie nakoniec niekde „vyškrabú“, lebo by nebolo pekné, keby na „našej“, „demokratickej“ Ukrajine začali dôchodcovia umierať od hladu; a tá továreň, ktorá monopolne vyrába chlór na dezinfekciu pitnej vody, už sa takisto pomaly rozbieha. To sú len také „prevádzkové“ reálie súčasnej Ukrajiny. A čo sa týka toho rebríčka „Doing Business“, tak áno, Ukrajina si polepšila na 76. miesto a dostala sa... Do závesu za Bhután. Takže radšej no comment.

Mňa viac zaráža, ako sa čím ďalej, tým viac mení prístup sveta napríklad ku Krymu. Nie je to tak dávno, čo Trump svojrázne „pripísal“ Krym Rusku, pretože tam predsa „ľudia hovoria po rusky“, potom taliansky Salvini označil Majdan za prevrat riadený zo zahraničia a takisto Krym „priklepol“ Rusku... Trumpov minister zahraničia Mike Pompeo síce teraz uisťuje, že USA anexiu Krymu nikdy neuznajú, a v podobnom duchu sa vyjadruje aj talianska vláda ako taká, ale už jednoducho nie je žiadnym tabu hovoriť o Kryme bez ideologických mantinelov.

Agentúra Bloomberg pred mesiacom publikovala mapu Ukrajiny bez Krymu, ukrajinský veľvyslanec ako vždy v podobných prípadoch podal protest a nič. Agentúra Bloomberg na svojej mape nič nezmenila. A takýchto prípadov v médiách alebo korporátnej sfére masovo pribúda. Akoby už začal byť svet unavený z Krymu aj z ukrajinských problémov všeobecne alebo, lepšie povedané, z toho, že Kyjev nie je schopný uznať realitu, že o polostrov jednoducho raz a navždy prišiel. Je to skrátka kŕč.

Na jednej strane tak platí, že Západ síce ruskú anexiu Krymu oficiálne len tak neuzná, ale prinajmenšom pre niektoré západné štáty – potichu – prestane byť Krym príčinou pokračujúcej nevraživosti voči Rusku. A súčasne západné koncerny nebudú chcieť ďalej prichádzať o zisky z tamojších investícií, a tak sa potichu vykašlú na Kyjev a sankcie a začnú s Ruskom znovu viac a viac spolupracovať... V podstate sa pomaly opakuje príklad sýrskych Golanských výšin. Izrael ich anektoval, žiadny štát na svete anexiu neuznáva, ale nikomu to vo vzťahoch s Izraelom nebráni.

Trump sa prebudil a začal sa VEĽKÝMI PÍSMENAMI vyhrážať na Twitteri Iránu. Čo je to za hru? Myslí to vážne, chce pomôcť Izraelu alebo si len naháňa politický kapitál? A nakoľko je pravdepodobné, že sa Iránci naštvú a upchajú Hormuzský prieliv, bránu do Perzského zálivu? To by bolo asi dosť zlé...

Sme zase pri tých slovách, ktorých vypustenie do éteru fakt nikoho nič nestojí. V prípade severokórejského Kima to boli dokonca vyhrážky jadrovou vojnou a všetko sa nakoniec „transformovalo“ na summit. Hoci nemožno úplne kauzu Severnej Kórey porovnávať s Iránom, napriek tomu sa niečo podobné už napokon rysuje aj v „iránskej kauze“.

Donald Trump nedávno vypovedal jadrovú zmluvu, ktorú s Iránom za Ameriku podpísal v roku 2015 Barack Obama, potom nasledovali týždne brutálnych vyhrážok všetkým, ktorí by chceli s Iránom obchodovať, a teraz už Teheránu ponúka uzavretie „skutočnej dohody“. Neviem, v čom by mala byť novátorská, azda hlavne v tom, že do dejín nevstúpi ako Obamova dohoda, ale Trumpova.

Na druhej strane nie je jasné, či so sebou nechá Teherán takto narábať a manipulovať, obe strany už po sebe nakydali v uplynulých týždňoch veľa „hnoja“ na to, aby bolo pre iránske vedenie akceptovateľné sadnúť si s Washingtonom k rokovaciemu stolu. Trump vraj v poslednom čase už osemkrát volal do Teheránu a oni mu to tam nebrali. Ako že nikto nie je doma. Ale keby Trump prestal hroziť, prihodil niečo významné, čím by sa mohlo iránske vedenie pred Iráncami dostatočne obhájiť, a keď k tomu aj pekne poprosí, tak prečo nie? Môže sa „mierotvorcom“ pre potreby nejakých učebníc dejepisu, ktoré si vydá vlastným nákladom, fakt stať.

V každom prípade sa tým ponúka pohľad na akýsi Trumpov modus operandi. Ten jeho chaos začína byť predsa len čitateľnejší. Teda, možno. Možno sa pletiem.

A čo sa týka prípadného zablokovania Hormuzského prielivu. Áno, to je v podstate dlhoročná „hrozba“. Uvedomte si, že USA na Irán politicky, ekonomicky a nepriamo aj vojensky tlačia prakticky od islamskej revolúcie v roku 1979 a „hrozby“ okolo Hormuzu lietajú rovnako dlho. A nikdy nič. Následný konflikt by bol až príliš závažný a s nepredvídateľnými globálnymi dôsledkami na to, aby do neho ktokoľvek išiel. Čiže stáva sa z toho skôr len taký kolorit. Tradícia. Čo, samozrejme, neznamená, že niekto z času na čas nejakú tú tradíciu nezrúti...

Ach, tá obchodná vojna medzi USA a Európou. Ako teda vlastne pokračuje, v tej záplave slov? A prestali byť už Európania bezradní z toho, že Američania sú k nim prvýkrát po druhej svetovej vojne zlí?

Neviem, zatiaľ je v štádiu lochnesky – takisto o nej všetci hovoria, ale nikto ju nevidel. Všetci európski politici plus Trump a spol. niečo hovoria, niečím hrozia, na niečo sa pripravujú, niečo ponúkajú, pred niečím varujú, kreslia katastrofické scenáre a v neposlednom rade sa bijú do pŕs, že je pravda a spravodlivosť na ich strane a že budú brániť svoje národy alebo také niečo. Je to chaos, nič uchopiteľné.

Teraz je vo Washingtone Jean-Claude Juncker s ďalšími úniovými predákmi, ako že tam skúsi niečo „na poslednú chvíľu“ dohodnúť a vyžehliť, tak uvidíme. Ale veľa nádejí nejakej rozumnej dohode nedávam, a to hlavne preto, že nejednotná Európa sa proti Trumpovmu tlaku nedokáže hájiť, nedokáže si stáť na svojom a vlastne nedokáže zatiaľ nejako logicky a prijateľne definovať európsky záujem. Vo výsledku tak Trump zrazu tvítuje, že obe strany „jasne chápu“, že clá sú nezmysly, a že Európa vraj otvára Amerike svoje hranice... Čo to bude v praxi znamenať?

Áno, keď hovoríte o bezradnosti, tak si myslím, že je to asi najlepšia charakteristika súčasných európskych elít. Na druhej strane má Trump poruke celkom jasné argumenty, že Amerika už nechce na svojich spojencov doplácať. Prečo by to aj robila, že?

Donald Trump a Jean-Claude Juncker

Donald Trump a Jean-Claude Juncker  Zdroj: TASR

Keď nikto nechce tých afrických migrantov, začneme za nich ponúkať peniaze, napadlo EÚ. Pekne za kus. A to európskym aj mimoeurópskym štátom. Je to dobrý nápad?

Vlastne sa chce, aby európske národy, ktoré si aspoň skúšajú držať nejaké svoje hodnoty – a sú za to často kritizované a nálepkované –, predali tieto hodnoty za peniaze. To je svojím spôsobom bizarné a pre niekoho by to mohlo byť aj urážlivé. Na druhej strane to, samozrejme, znovu vypovedá o bezradnosti lídrov Európskej únie. A sme zase späť pri téme...

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Výsledky obchodných rozhovorov medzi EÚ a USA vo Washingtone budú iste zaujímavé...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Macron, smola. Tereza Spencerová dodáva ku kriku vo Francúzsku ďalšie zlé správy. A nielen pre neho

0:00 Macron, smola. Tereza Spencerová dodáva ku kriku vo Francúzsku ďalšie zlé správy. A nielen pre neho

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Francúzsko by bolo určite rado, keby ho svet bral vážne, ale po ods…