SDK 2? Vylúčené! Politológ Mesežnikov komentuje situáciu v opozícii

17.10.2018 0:00

Vyššia fragmentácia na poli stredopravých strán je u nás prirodzený jav. Dôležité je, aby dokázali spolupracovať, ak po voľbách získajú väčšinu. SDK 2? Vylúčené! Nad predvolebným spájaním sa by mali uvažovať najmä subjekty pohybujúce sa okolo hranice zvoliteľnosti, komentuje súčasnú situáciu v slovenskej opozícii politológ Grigorij Mesežnikov a odpovedá aj na ďalšie otázky. Môže Progresívne Slovensko či Spolu ubrať preferencie Sulíkovi či Matovičovi? A bude opozícia schopná spolupracovať, keď príde na scénu nový subjekt Andreja Kisku?

SDK 2? Vylúčené! Politológ Mesežnikov komentuje situáciu v opozícii
Foto: TASR
Popis: Lídri opozičných strán

Ako by sa dnešná pravica mala zachovať pred budúcimi parlamentnými voľbami? 

Pravica nie je termín, ktorý adekvátne vystihuje charakter týchto strán, treba to upresniť a hovoriť o stredopravých stranách. Tieto strany sa na Slovensku prakticky od roku 1989 vyznačovali tým, že ideologicky sú veľmi diverzifikované. Sú tam subjekty konzervatívneho aj liberálneho smerovania a občianski demokrati. Pred voľbami potom prichádzajú úvahy, čo s tým, keď je ich tak veľa. Podpora tam je síce solídna, ale nie je tam žiadny výrazne dominantný subjekt. Skúsenosti sú také, že stredopravé strany sa zatiaľ vždy dokázali zrozumiteľným spôsobom pred voľbami zadefinovať a vytvoriť predvolebné zoskupenia. A vždy, keď mali väčšinu, tak nemali problém s povolebnou spoluprácou a vytvorili vládu. 

Dá sa teda predpokladať, že situácia bude obdobná aj v roku 2020?

Teraz je situácia trochu komplikovanejšia, keďže Most-Híd ako stredopravá strana je dnes súčasťou vládnej koalície so stranami, s ktorými predtým takto profilované subjekty nikdy nevstupovali do vlády. Tiež je tu dnes viac nových straníckych projektov, ktoré už začínajú klopať na dvere parlamentu. Plus strana, ktorá z parlamentu vypadla, teda KDH, má tiež opäť vykročené do národnej rady. No a teraz čo s tým? Myslím si, že logicky strany, ktoré sa pohybujú v takpovediac rizikovom pásme, čiže tesne okolo hranice zvoliteľnosti, by mohli uvažovať o vytvorení predvolebnej koalície. Podľa môjho názoru však takýmto stranám najviac pomôže uistiť voličov, že ak sa dostanú do parlamentu, tak po voľbách pôjdu do spoločnej vlády. Toto na voličov pôsobí upokojujúco a motivuje to k účasti a podpore týchto strán.

Politológ Grigorij Mesežnikov Zdroj: TASR

Čiže bolo by podľa vás vhodné, aby sa tu pred voľbami vytvorilo niečo ako SDK 2?

Nie. To vôbec nie je možné. Niečo také je vylúčené. SDK vzniklo pod tlakom represívnej novely volebného zákona, ktorá znemožnila vytvorenie vládnej koalície. SDK formálne nebola koalícia, to bola spoločná kandidátna listina jednej strany. Nič také momentálne nie je potrebné. Dnes sa dá uvažovať o spojeniach tých menších strán. Ale nie, že sa všetci zjednotia do nejakého zoskupenia. Tam, kde je riziko, že voličské hlasy prepadnú, sa môžu spojiť dve menšie strany alebo jedna malá a jedna väčšia, no a, samozrejme, s prihliadnutím na ich ideologické preferencie. Aby naozaj nevznikali koalície z ideovo vzdialených strán, lebo to skôr môže voličov odradiť. 

Minulý týždeň sa lídri najsilnejších opozičných strán SaS a OĽaNO dostali do sporu pre zmrazovanie poslaneckých platov. Richard Sulík a Igor Matovič si prostredníctvom sociálnych sietí vymenili spŕšku kritiky. Mohol tento nedávny rozpor ovplyvniť to, ako voliči tieto strany vnímajú?

Nemyslím si. To sú vecné programové konflikty, ktoré vôbec nemusia znamenať ohrozenia spolupráce týchto strán. Ak hovoríme o ich šanciach pred voľbami, tak tieto strany nemajú potrebu sa spájať. Súťažia o voličov ako takých a vieme, že tam je nejaký prienik, ale že by to ohrozilo ich povolebnú spoluprácu, si nemyslím. Pokiaľ teda konflikt medzi nimi nebude veľmi intenzívny, lebo aj jedni, aj druhí dokážu byť v sporoch pomerne radikálni. Voličov to ale ozaj nemusí odrádzať. Ten, kto je priaznivcom jednej alebo druhej strany, zrejme zotrvá a tých nerozhodnutých, ktorí sa rozhodujú medzi týmito stranami, zrejme presvedčí potom sila argumentov. 

Hovorili ste o nových subjektoch, ktoré sa objavili na našej politickej scéne, čiže o Progresívnom Slovensku a Spolu. To sú nové strany, ktoré by potenciálne mohli osloviť voličov strán ako SaS a OĽaNO. Najmä pri SaS a PS dochádza k ideologickému prieniku v liberálnej oblasti. V tomto kontexte by sa dalo očakávať, že keďže PS a Spolu v poslednom období konštantne rastú preferencie, niekde musia naopak preferencie klesať a logicky by to mohlo byť práve pri SaS a OĽaNO. To sa však nedeje a Obyčajní ľudia aj SaS si preferencie držia pomerne stabilné. Odkiaľ teda prichádzajú tí voliči PS a SPOLU?

Z toho, čo vieme, sa dá predpokladať, že tieto strany by volila určitá časť doposiaľ nerozhodnutých voličov. S veľkou pravdepodobnosťou čerpajú z voličov, ktorí v predchádzajúcich prieskumoch svoje preferencie nedefinovali a medzitým sa rozhodli. Hovoríme ale o veľmi malých číslach, rádovo desatinách percenta. To nie je taký vzostup, ktorý by nevyhnutne musel znamenať pokles pri ostatných stranách. Čiže môže to byť aj preskupovaním medzi stredopravými stranami. Ten pohyb môže byť komplikovanejší, no je tu trend na stabilizáciu volebnej podpory týchto nových strán. Nie je to ale žiadny raketový skok, zatiaľ ani neprekročili hranicu päť percent. 

Prezident SR Andrej Kiska Zdroj: TASR

Takže tieto nové subjekty zatiaľ neohrozujú staršie strany? 

Zatiaľ nie. SaS aj OĽaNO majú stále solídne preferencie. Dôsledky to môže mať skôr na nový stranícky projekt, o ktorom sa hovorí v súvislosti s ukončením pôsobenia Andreja Kisku v úrade prezidenta. Ale to je ešte stále otázka budúceho roka. 

Keď spomínate subjekt pána Kisku, opoziční lídri sa na jeho adresu vyjadrovali aj pomerne skepticky a kriticky. Alojz Hlina uviedol, že ak by Kiska mal vytvoriť celkom nový subjekt, je to šialenstvo. Richard Sulík povedal, že Kiska môže byť ďalším rozbíjačom pravice. Igor Matovič sa sťažoval, že ľudia z Kiskovho tímu sa snažili prilákať poslancov OĽaNO atď. Naznačujú tieto výroky možný negatívny trend aj do budúcna, čo sa týka prípadnej spolupráce prezidentovej strany s už existujúcimi opozičnými subjektmi? 

To, čo sa momentálne deje, sú reakcie na možné volebné zisky. Určite ste zachytili prieskum, ktorý mapoval pripravenosť voličov podporiť Kiskovu stranu, kde vyšlo, že až nejakých 25 percent voličov by mu dalo hlas. To ale neznamená, že by mal takéto preferencie. Keby sa po voľbách všetky tieto strany dostali do parlamentu a mali bez Smeru a SNS väčšinu, tak, samozrejme, budú spolupracovať. O tom nemám žiadne pochybnosti a tak to bolo od roku 1990 vždy.

Bola opozícia na Slovensku niekedy v horšom stave rozdrobenosti ako dnes?

Nehovoril by som o horšom či lepšom. To, čo tu máme, je skrátka objektívny stav. V roku ´98 bola vládna koalícia zložená z viac ako deviatich strán! Vyššia miera fragmentácie je u nás prirodzený stav. Odraz reality, ktorý ukazuje, aké ideologické, programové a hodnotové preferencie tu existujú medzi ľuďmi s neľavicovým myslením. Ľavicu tu máme takpovediac monolit Smer, ktorý sa prezentuje ako ľavicový, hoci ja ich za takých nepovažujem. Každopádne majú ľavicových voličov. Ale čo sa týka stredopravej časti politického spektra, je veľmi rozmanitá vzhľadom na historické aj etnické faktory. Myslím si, že je najdôležitejšie, aby mali dobrý koaličný potenciál. Aby sa po voľbách dokázali spojiť. V roku 2016, bohužiaľ, zlyhalo práve to, že Most-Híd ako jedna z týchto stredopravých strán sa odvrátil od možnosti spolupracovať so svojimi prirodzenými koaličnými partnermi a vstúpil do koalície so SNS a Smerom. Keby však vtedy Most so SaS, OĽaNO a ešte teda Sme rodina mali väčšinu, tak nepochybujte, že by sme dnes mali úplne inú vládu. 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Dominik Földes
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Humus, táto „obrana demokracie“, hovorí Tereza Spencerová ku kauze Babiš. A odhaľuje, čo chystá Macron a čo sa deje na Ukrajine

0:00 Humus, táto „obrana demokracie“, hovorí Tereza Spencerová ku kauze Babiš. A odhaľuje, čo chystá Macron a čo sa deje na Ukrajine

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Ten politický a mediálny humus, do ktorého sme po skoro tridsiatic…