Robejšek: Lídri EÚ sa „neskoro a nedobrovoľne“ dopracovali k tomu, že proti migračnej vlne pomôže len pevnosť Európa

29.7.2018 10:30

ROZHOVOR Renomovaný politológ a expert na medzinárodné otázky Petr Robejšek v rozhovore pre PL razantne nesúhlasí s tým, že migrácia odznela. Docent Robejšek pripomína, že vo svete je na úteku podľa rôznych odhadov až 80 miliónov ľudí.

Robejšek: Lídri EÚ sa „neskoro a nedobrovoľne“ dopracovali k tomu, že proti migračnej vlne pomôže len pevnosť Európa
Foto: Archív: PR
Popis: Petr Robejšek, český politológ, ekonóm, komentátor a publicista žijúci v Nemecku

Európski lídri po nedávnom summite nešetrili oslavnými prejavmi, že migrácia je konečne vyriešená a summit bol úspešný. Naozaj bol úspešný? Uvedie niekto dohody do praxe? Napríklad nepriepustnosť úniovej hranice atď.?

Nepochybujem o tom, že vývoj sa uberá správnym smerom. Neskoro a nedobrovoľne sa politickí vodcovia Európy dopracovali k poznaniu, že proti migračnej vlne pomôže len pevnosť Európa. Aby to pochopili, museli vzniknúť protestné strany a presadiť sa – aj napriek urputnému odporu etablovaných strán a mainstreamových médií – vo voľbách. A museli sa aj vymeniť vlády. A tak teraz, s trojročným oneskorením, začínajú európske vládnuce vrstvy robiť to, čo je účelné, a to, čo bola vždy ich povinnosť. Svoj názor však zrejme vôbec nezmenili. Len pod tlakom okolností zmenili svoje konanie.

V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že tak samy vyvracajú svoj vlastný doteraz obľúbený argument zdôvodňujúci politickú nečinnosť. Tisíckrát sme už počuli, že „príliš jednoduché riešenia nikam nevedú“. A pozrime sa. Po troch rokoch hektickej nečinnosti teraz európske vlády používajú presne také jednoduché riešenie, pevnosť Európa.

Keby všetci politici boli schopní a ochotní plniť svoju povinnosť, tak by sa migračná vlna v roku 2015 vôbec nemohla rozrásť do takej miery. Teraz začínajú uskutočňovať správnu politiku len preto, že už im nič iné nezostáva. Ich moc je bezprostredne ohrozená, a tak konečne rešpektujú to, čo si želá väčšina obyvateľov kontinentu.

Stelesnením tejto svojvoľnej nečinnosti je kancelárka Merkelová. Až teraz, keď došlo k bezprostrednému ohrozeniu jej vlastnej mocenskej pozície, zmenila ona a ostatní vodcovia EÚ svoju politiku. Zrazu im nerobí problémy pochopiť takú samozrejmú vec ako to, že len hranice zabezpečené zvonku umožňujú bezhraničné spolužitie vnútri spolku. S trojročným oneskorením vysielajú prisťahovalcom jasnú správu: Nikam sa nechystajte, pretože proti vám opevňujeme európsky kontinent.

Angela Merkelová

Angela Merkelová. Zdroj: TASR

Migračná kríza podľa niektorých analytikov už takmer odznela a žiadne zástupy migrantov do Európy neprúdia. Lenže podľa situácie v Stredozemnom mori to tak veľmi nevyzerá. Ako to je? Máme najhoršie za sebou a teraz ide len o dozvuky v podobe niekoľkých lodí?

S tým nesúhlasím. Migračný potenciál fakticky neslabne. Pripomínam len analytikov, ktorí hovoria o osemdesiatich miliónoch ľudí na úteku pre kmeňové a náboženské vojny, nedostatok vody, ubúdanie úrodnej pôdy, klimatické zmeny atď. Všetky tieto dôvody stále platia.

V súčasnosti migračná vlna síce slabne, ale predovšetkým preto, že sa hraničné štáty EÚ snažia najprv nenápadne, ale čoraz energickejšie odradiť tých, ktorí doteraz na svojich smartfónoch videli prevažne správy, ktoré ich cestu do Európy oprávňovali. Pozitívnu rolu pritom hrá predovšetkým nová talianska vláda. Už v minulosti sa Rím snažil sťažiť operácie západných dovozcov ľudí, brzdiť akcie arabských pašerákov a obmedziť tak príliv hospodárskych migrantov. A nová talianska vláda postupuje ešte oveľa radikálnejšie, a preto aj účinnejšie.

Avšak pred pár dňami upozornil Fabrice Leggeri, šéf Frontexu, na to, že v dôsledku utesňovania trasy cez Taliansko a Balkán rastie počet migrantov pristávajúcich v Španielsku. Španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez teraz bude musieť kľučkovať medzi svojimi krásnymi slovami o morálke a nevôľou vlastného obyvateľstva prijímať migrantov.

Migračná vlna poľavila, pretože sa viac vlád začína správať podľa hesla pevnosť Európa. Ale pri prvom náznaku slabosti Európanov môže opäť narásť.

V lete 2015 začala vo veľkom vrcholiť migračná kríza. Do Európy sa valili státisíce ľudí z Blízkeho východu aj Afriky. Kam sme sa za tie tri roky posunuli? Ako je možné, že EÚ za ten čas nebola schopná nájsť a hlavne realizovať nutné riešenie, ktoré by problém úplne zastavilo?

EÚ nebola schopná nájsť a uskutočniť účinné riešenie z týchto dôvodov:

1. Väčšia časť vládnucich intelektuálnych a politických vrstiev nedokáže správne pochopiť, čo sa okolo nich deje, a teda ani zvoliť účelné a účinné politické opatrenia. Intelektuáli sú obeťou vlastného mudrovania a viery, že silou svojich slov pričarujú to, čo považujú za dobré, a zamedzia zlému. A politici nechcú stratiť moc, a preto radšej rokujú, než konajú. Morálka je pre nich jedna z výhovoriek, aby nemuseli priamočiaro zasiahnuť. Toto osudové spojenectvo silných slov a slabej politickej vôle sa ukázalo aj v úplnom nepochopení tzv. arabskej jari a v chybnej politickej reakcii na vtedajšie udalosti. Mohol by som to rozviesť, ale čitatelia dobre vedia, čo tým myslím.

2. Prístup k migračnej kríze je len ďalší príklad škodlivosti politickej metódy, ktorú používajú vlády vo väčšine európskych krajín. Tá sa vyznačuje prehliadaním záujmov tých aktérov politickej hry, ktorí kladú najmenší odpor. A to sú obvykle priemerní obyvatelia týchto krajín. Áno, presne tí, ktorí svojich politických reprezentantov poverili vládnutím, za čo im oni sľúbili, že od nich budú odvracať nebezpečenstvo.

3. Ale namiesto toho, aby ich chránili, doteraz väčšina európskych vlád ustupovala agresívnejším aktérom v migračnej kríze. Tými sú absolutistickí potentáti v rozvojových krajinách, obchodníci s ľuďmi, ale aj samotní hospodárski migranti, ktorí si pre seba vynucujú bezpracné hmotné zisky. V neposlednom rade k nim patria aj tí, ktorí z migračnej vlny ťažia (od prekladateľov a právnikov až po prenajímateľov nehnuteľností). Svoju poddajnosť voči všetkým týmto agresívnejším aktérom zdôvodňovali vlády tým, že musia dodržiavať medzinárodné záväzky, že sú zodpovedné za všetkých obyvateľov zemegule, že jednoduché riešenia neexistujú, že im svedomie nedovolí robiť určité politické kroky a pod. V skutočnosti však len hľadali prijateľné zdôvodnenie svojej nečinnosti zoči-voči existenčnej hrozbe pre európsky kontinent. Stelesnením tejto svojvoľnej nečinnosti je kancelárka Angela Merkelová.

Kam sme sa za uplynulé tri roky posunuli? To som už naznačil v prvej odpovedi. Teraz sa končí hra na schovávačku. Končí sa kolobeh bezvýsledných summitov, trápnych trýzní za obete teroristických atentátov a ústupkov voči neprijateľným kultúrnym zvyklom prisťahovalcov. Deje sa tak len preto, že politikom nezostáva nič iné, než energicky konať. S osudným oneskorením a zrejmou nevôľou sa etablované politické strany vracajú späť do reality. Niežeby zmúdreli. Robia to len preto, že protestné strany, ktoré silnejú na celom kontinente, ohrozujú ich moc. Vidím toto správanie úplne bez emócií, ale považujem za nutné jasne vysloviť nasledujúcu pravdu: Ich vlastná moc je to jediné, čo drvivú väčšinu politikov naozaj zaujíma. A len z tohto dôvodu konečne vzniká pevnosť Európa.

Tento vývoj bol predvídateľný. Na začiatku migračnej vlny v lete 2015 som predpovedal, že nutne vznikne pevnosť Európa. Táto predpoveď sa napĺňa.

Situácia sa vyvíja v Nemecku, kde nedávno vypukol obrovský škandál siahajúci až k samotnej kancelárke. Teraz všetko utícha a Merkelová to opäť ustála. Ustojí to aj ďalej? Čomu pripisujete, že Merkelová vlastne stále stojí na čele Európy, hoci to bola ona, kto migrantov pozval a znásobil tak celú krízu?

Božie mlyny síce melú, ale veľmi pomaly. A tak Merkelovú dohnalo jej katastrofálne rozhodnutie z neskorého leta 2015 až teraz. Nemecká protestná strana AfD síce stále silnie, ale dôvodom pre Merkelovú boli zahraničnopolitické fakty. Až po víťazstve protestných strán v talianskych voľbách vzrástlo nebezpečenstvo pre Merkelovú natoľko, že bola ochotná zmeniť svoju politiku. Do situácie, keď si zásadní odporcovia (nielen jej migračnej politiky), a to Maďarsko a Poľsko, zachovali rozumné vlády a v Rakúsku ustanovil vládu Sebastian Kurz, prišla posledná (obrovská) kvapka. Vláda Ligy severu a Hnutia piatich hviezd v Ríme. Tým sa zmenili koordináty v celej európskej politickej konštelácii.

Nedávny európsky summit slúžil najmä na to, aby si Merkelová mohla čo najdlhšie udržať svoje kancelárstvo. Je jasné, že po nej bude nasledovať nielen muž, ale hlavne aj radikálna zmena nemeckej európskej politiky. A to si nikto v Bruseli, ale ani v Paríži a v niektorých ďalších hlavných mestách neželá. Pre mnohých z nich je Angela Merkelová doslova „bez alternatívy“.

Taliansky minister vnútra Salvini povedal, že Taliansko migrantov, ktorých by Nemecko mohlo chcieť vracať, nebude prijímať. Mimochodom, Matteo Salvini je v poslednom čase novou európskou hviezdou, či už v tom, alebo onom zmysle. Dôsledne odmieta v talianskych prístavoch prijímať lode plné migrantov, čelí kritike, že je to nehumánne, že tí ľudia môžu na lodiach aj zahynúť. Neprehnal to Salvini?

Ako jeden z mála európskych politikov chráni Matteo Salvini v prvom rade občanov svojej krajiny. To je tiež hlavná (hoci zároveň schopnosti mnohých politikov presahujúca) úloha každej vlády.

Matteo Salvini

Matteo Salvini. Zdroj: TASR

To, že v Ríme vládne koalícia protestných strán Ligy severu a Hnutia piatich hviezd, zavinila z väčšej časti talianska politická a mediálna trieda, ktorá rovnako ako im podobní vo väčšej časti Európy roky odmieta vziať na vedomie nespokojnosť obyčajných ľudí s politikou v mene „viac Európy“ a s kázaním intelektuálov o svojich sociálnych utópiách.

To znamená, že keby etablované strany a ich mediálni našepkávači v Taliansku (a inde) prestali byť arogantní, brali včas na vedomie starosti obyčajných ľudí a neodbíjali ich rečami o nemožnosti „jednoduchých riešení“, tak by dnešná talianska vláda nemusela vôbec vzniknúť a používať radikálne opatrenia.

V tejto súvislosti si dovolím upozorniť na dve samozrejmosti. Ani taký bohatý kontinent ako Európa nemôže spasiť celý svet. A po druhé, je ilúziou predstaviť si, že niekedy môže nastať doba, keď v globálnom meradle zmizne extrémna chudoba a extrémne bohatstvo. Tieto dve skutočnosti by mali byť meradlom realistickej zahraničnej politiky.

Dá sa vôbec objektívne posúdiť a povedať, ako to v Stredozemnom mori vyzerá? Aký veľký pohyb lodí pašujúcich migrantov z Afriky možno zaznamenať? Niektoré správy pôsobia tak, že je to de facto taký väčší prievoz, lode neziskoviek, ktoré plávajú tam a späť, križujú Stredozemné more, vyložia migrantov v EÚ a idú späť pre ďalších. Preháňam to?

Musíme počítať s tým, že skoro žiadny z aktérov nemá záujem na tom, aby sa verejnosť dozvedela, čo sa skutočne deje. Preto odporúčam brať štatistické údaje s rezervou a vždy porovnávať údaje z rôznych zdrojov. Ďalej radím nezdržiavať sa priveľmi proklamovanými motívmi najmä u tých aktérov, ktorí sa už v minulosti pokúsili nás manipulovať a o ktorých vieme, že nemajú záujem situáciu opísať realisticky.

Všeobecne je vôbec lepšie menej debatovať o motívoch jednotlivých hráčov a o to detailnejšie pozorovať a v čase porovnávať formy a výsledky ich konania. A keď takto postupujem, tak je pre mňa napríklad výsledok talianskych volieb (ktorý možno nazvať politickým zemetrasením) akési logo toho, ako asi vyzerá spoločenská nálada a politická situácia v tejto krajine. Aby som sa vrátil k vašej otázke. Preukázateľné dôkazy budeme mať asi až v budúcnosti, ale nečudoval by som sa, keby váš opis do značnej miery zodpovedal realite.

Čo výhľad do budúcna? Presťahuje sa Afrika do Európy a my, pôvodní obyvatelia, zmizneme? Alebo sa naučíme žiť spolu? Ako sa to môže s naším kontinentom skončiť?

Podľa môjho názoru bude dlhodobo globálne dochádzať k javu, ktorý sa volá kreolizácia. Ale z môjho hľadiska nejde ani tak o farbu kože a pôvod. O to viac však ide o dve iné veci.

1. Je prichádzajúci človek ochotný sa plne prispôsobiť svojmu okoliu?

2. Dáva hostiteľská krajina jasne najavo, že nič iné, ako prispôsobiť sa, nepripadá do úvahy?

Len za týchto okolností nepredstavuje migrácia problém, ale šancu. Na to, aby nedošlo k Houellebecqovmu „podvoleniu“ Európy, tu musia byť politici ako Kurz, Salvini alebo Orbán a v globálnom rozmere Donald Trump. Za hlbšiu úvahu by stálo to, ako je možné, že sa práve tí politici, ktorých naša doba potrebuje, vďakabohu, rodia a silnejú.

Jeden z možných dôvodov by mohol byť tento: V ére návratu národného štátu a vyhrocujúceho sa boja o globálne stagnujúce množstvo blahobytu neexistuje dopyt po dobráčikoch, ktorí nechávajú spoločnosti platiť za svoju pohodlnú nečinnosť a sociálny utopizmus. Tento neexistujúci dopyt však bude bariérou len tak dlho, kým sa dobromilom nepodarí nahradiť demokraciu akousi expertokratúrou, či už v mene všeobecného dobra, alebo v mene hospodárskej eficiencie.

Oba tieto koncepty sa dajú použiť na to, aby boli obyčajní ľudia úplne zbavení možnosti spoluurčovať svoj osud. A z hlbokého presvedčenia o tom, že niečo také hrozí a že nestačí len upozorňovať na nežiaduci vývoj, ale proti nemu aj niečo sám urobiť, som založil a pracujem pre stranu Realisté. Ale to už je téma na iný rozhovor.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Radim Panenka
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Macron, smola. Tereza Spencerová dodáva ku kriku vo Francúzsku ďalšie zlé správy. A nielen pre neho

0:00 Macron, smola. Tereza Spencerová dodáva ku kriku vo Francúzsku ďalšie zlé správy. A nielen pre neho

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Francúzsko by bolo určite rado, keby ho svet bral vážne, ale po ods…