Putinova „nová metla“? Tereza Spencerová horúco o Rusku. A Irak a Irán? Tajné posolstvo

17. 1. 2020 22:01

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „... na žiadneho ,výrazného týpka‘ tiež nevyzerá, takže skôr ako na novú metlu, ktorá vymetie bordel z chlievika, ho tipujem len na ďalší hromozvod,“ hodnotí analytička Tereza Spencerová osobu nového ruského premiéra Mišustina, ktorý nahradil nepopulárneho Medvedeva. Spencerová pridáva svoje postrehy, aj pokiaľ ide o otázky chudoby a korupcie v Rusku, ktoré Putin reflektoval v poslednom prejave. A Blízky východ? Do Iránu vraj dorazilo tajné posolstvo od Američanov.

Putinova „nová metla“? Tereza Spencerová horúco o Rusku. A Irak a Irán? Tajné posolstvo
Foto: TASR
Popis: Vladimir Putin
reklama

Tak nám to bojové odhodlanie na Blízkom východe nejako spľaslo. Asi došlo na vaše slová, že Donald Trump síce chce ukázať „gule“ na vojnu, ale ísť sa mu do nej nechce. V každom prípade ani Irán svoje drobné bojové pokusy na území Iraku nestupňuje. Čiže, prečo sme si vlastne kazili začiatok roka strachom z nejakých vojen?

Ako sme si hovorili už minule, pre Irán by bola vojna proti USA zničujúca, pre Trumpa by bola vojna proti Iránu zničujúca prinajmenšom politicky, a tak žiadna vojna len tak nebude.

Ak opomenieme verejné proklamácie, obe strany sa snažia sa navzájom v praxi nijako neprovokovať. A to platí ďalej. Rovnako ako platí, že Trump chce novú jadrovú dohodu s Iránom – a, mimochodom, veľmi si pochvaľuje, keď o nej britský Johnson nehovorí ako o „jadrovej“ dohode, ale ako o „Trumpovej dohode“ – a už len preto bojovať nebude.

Boris Johnson a Donald Trump

Boris Johnson (vľavo) a Donald Trump. Zdroj: TASR

A prečo si niekto kazil nový rok strachom z vojny? To nie je otázka pre mňa. Všeobecne však, samozrejme, platí, že panikárske titulky plné vojnových hrozieb „predávajú“ noviny a televízne spravodajstvo. A dostávajú niektorých politikov do médií, aby na nich voliči prípadne, nedajbože, nezabudli.

Zamiešal sa do toho príbeh s ukrajinským lietadlom, ktoré zostrelili hneď po vzlete. Čo k tomuto „divnému príbehu“ povedať? Objavujú sa názory, že to Irán urobil schválne.

Neviem, ako to bolo, a nechcem špekulovať. Pokojne si počkám ešte pár dní, kým budú „prečítané“ čierne skrinky z ukrajinského boeingu. Teraz by azda mali byť vo Francúzsku alebo som aspoň zazrela nejaké správy v tomto zmysle.

Dosť ma však prekvapil kanadský premiér Justin Trudeau, ktorý pripustil, že na vine katastrofy je sčasti „eskalácia situácie v oblasti“. Čiže, že je to „vedľajšia strata“ zavinená Trumpovou politikou.

Justin Trudeau

Justin Trudeau. Zdroj: TASR

A nie je bez zaujímavosti, že ani EÚ vraj pre zostrelenie lietadla nechystá proti Iránu žiadne sankcie. Alebo že Katar údajne ponúkol Iránu tri miliardy dolárov, aby mal z čoho – keď ho tak škrtia americké sankcie – vyplácať kompenzácie. A ani v samotnom Washingtone pre zostrel nijako prehnane „nešalejú“, takže sa zdá, že k tomu celému svet pristupuje s relatívnym pokojom a nadhľadom.

Mierne šalejú azda len v Kyjeve, kde padajú nápady typu viesť Rusko k zodpovednosti za to, že tie rakety, ktoré lietadlo zostrelili, boli sovietske, respektíve teda „ruské“. V ukrajinskom prípade je to síce len prejav pokračujúcej rusofóbie niektorých tamojších elít, ale, všeobecne vzaté, je to vskutku novátorský prístup – ak by ho svet akceptoval, je razom po globálnom obchode so zbraňami. A preto ho najväčší svetoví zbrojári na čele s USA isto-iste „utnú“ v zárodku.

Americkí a proamerickí analytici radi zdôrazňujú, že Irán je banda neschopných hlupákov, ktorí svojho generála Solejmáního „pomstia“ nehodou civilného lietadla, a navyše ani vojenská odpoveď nie je bohvieaká. Básnia o slabosti iránskeho režimu a o tom, že súčasné demonštrácie znesú porovnanie s našou Nežnou revolúciou. Čo k tomu všetkému povedať? V akom stave Irán reálne je a kde všade mu na Blízkom východe zostávajú sily, s ktorými môže operovať?

Už pár dní sa snažím zistiť, koľko ľudí že to vlastne v tom Teheráne proti „režimu ajatolláhov“ asi tak protestuje. A stále sa k ničomu uchopiteľnému nedostávam.

Západný mediálny mainstream a politici, samozrejme, demonštrácie nafukujú, ale potom vidíte na amerických sociálnych sieťach zábery z „masovej demonštrácie“ a kamera zrazu na chvíľu ujde vľavo – pred sekundou v zábere pár stoviek ľudí, ktorí vyvolávajú dojem obrovského davu, a zrazu vedľa nich pusto-prázdno. Takže neviem.

V každom prípade platí, že je to otázka niektorých vysokoškolských študentov a intelektuálov, rozhodne to nie je masové. A už vôbec to nie je porovnateľné s pohrebom zabitého generála Solejmáního, s ktorým sa do ulíc vyšlo rozlúčiť vraj až 25 miliónov Iráncov.

A porovnávať to s Nežnou revolúciou? Ako že v Teheráne bude na „zvrhnutie krvilačného režimu“ stačiť cinkanie kľúčov? No, pokojne si to môže niekto tu nahovárať, ale v skutočnosti je to už úplná hlúposť, nie?

V porovnaní s americkou armádou je Irán, samozrejme, slabý, v tom majú vami spomínaní analytici pravdu, ale nič viac by som z toho nevyvodzovala. Ak sme vylúčili možnosť priamej vojny, ktorá by nebola výhodná ani pre Irán, ani pre USA, tak ma prekvapuje, že sa niekto iránskym „slabým“ reakciám vôbec diví. Nechcú rozpútať priamy konflikt, tak čo asi tak majú robiť? Ale stále pritom platí, že Irán môže – a zrejme aj bude – postupovať asymetricky a má na to more času.

Vladimir Putin zamotal hlavu celému svetu zvesťami o chystaných ústavných zmenách. On sám ich prezentuje ako posilnenie pozícií vlády a parlamentu oproti budúcemu prezidentovi, iní to berú ako pokus seba samého nainštalovať do posilneného kresla predsedu vlády v roku 2024. Následne rezignovala Medvedevova vláda. Čo s tým všetkým?

Fakt netuším. Rusko sledujem skôr z hľadiska jeho zahraničnej politiky, a to ešte predovšetkým tej na Blízkom východe, takže o skutočných príčinách toho stredajšieho obratu nemám žiadnu ucelenejšiu predstavu.

Na druhej strane platí, že premiér Medvedev bol pre Rusov už fakt veľa rokov živým symbolom neschopnosti a terčom verejného posmechu, takže je vlastne zázrak, že v kresle vydržal tak dlho. Asi Putinovi vyhovoval ako hromozvod pre nespokojnosť verejnosti, ale zrejme teraz už došla trpezlivosť aj Putinovi. A tak v rámci prejavu o „stave únie“ vyhlásil, že si „národ žiada zmenu“ – a Medvedev padol. A je to.

Na jeho miesto nastupuje pre mňa neznámy najvyšší šéf ruských daniarov Mišustin, ktorý – čisto len tak od pohľadu – na žiadneho „výrazného týpka“ tiež nevyzerá, takže skôr ako na novú metlu, ktorá vymetie bordel z chlievika, ho tipujem len na ďalší hromozvod. Aj keď súčasne predpokladám, že úspešní ministri ako šéfovia rezortov zahraničia alebo obrany Lavrov so Šojguom si svoje funkcie podržia aj v budúcej vláde.

Michail Mišustin (vľavo) a Dmitrij Medvedev

Michail Mišustin (vľavo) a Dmitrij Medvedev. Zdroj: TASR

Čo to všetko bude znamenať pre Putinove budúce funkcie alebo nefunkcie na čele Ruskej federácie, to si fakt netrúfam odhadovať.

Bolo však, samozrejme, mimoriadne zaujímavé, že pripustil zmeny ústavy tak, aby bolo možné presadzovať medzinárodné právo, len keď nebude v rozpore s ruskou ústavou. Alebo že gubernátori, senátori, poslanci aj ministri nesmú byť cudzí štátni príslušníci alebo nesmú mať trvalé povolenie žiť v cudzine. Že by akési Russia First? Make Russia Great Again?

Putin súčasne hovoril o sociálnych reformách v Rusku a o boji proti chudobe. Má za súčasného stavu vôbec šancu s tým niečo urobiť? A inak, keď sa u nás ukazujú fotky zanedbaných ruských nemocníc či iné dôkazy zlého životného štandardu v Rusku... Beriete to ako reportáže čisto „cestopisného“ významu alebo tam vidíte iný zámer?

Rusko je veľké, až obrovské, a asi naozaj stačí vyjsť pár sto kilometrov za Moskvu alebo Petrohrad a narazíte na nefalšovanú chudobu. Pár mojich priateľov však chodí do Ruska vcelku pravidelne a tvrdí, že sa situácia zlepšuje aj v provinciách. Neviem, ako to tam teda asi muselo vyzerať ešte pred pár rokmi.

Ale súčasne sa skoro každý deň na ruských spravodajských portáloch objavujú správy o zatknutých úplatkároch, počnúc generalitou tajnej služby FSB alebo armády a vysokými činiteľmi najrôznejších gubernií končiac. Možno viac ako spomínaná chudoba je pre Rusko problém korupcia.

Čisto podľa médií vzniká dojem, že tam vo vrcholných štátnych a iných funkciách azda nie je nikto slušný a poctivý. Aj keby bol ten dojem pravdivý hoci len z desiatich percent, tak je potom, samozrejme, logické, že pohnúť s niečím dopredu je v Rusku fakt veľmi zložité. Putin-Neputin.

Pokiaľ ide o Líbyu, stretnutie generála Haftara s líbyjským premiérom nedopadlo dohodou. Je to neúspech Moskvy, kde sa schôdzka konala? A pokiaľ ide o Irak, tak USA mu pohrozili sankciami, ak nakúpi ruské zbrojné systémy. Ide o svojrázny spôsob „budovania demokracie“?

Z môjho pohľadu to pre Rusko, samozrejme, diplomatický neúspech je, aj keď súčasne platí, že v posledných rokoch sa Moskva v Líbyi akoby rozkročila a na vzťahoch s rebelským maršalom Haftarom mierne ubrala a o to viac sa zblížila s moslimskobratskou vládou v Tripolise. Azda aby si zaistila „win-win“ situáciu, keď nebude môcť vo finále prehrať.

Haftar sa tak dnes vojensky opiera predovšetkým o Spojené arabské emiráty, Egypt a Francúzsko, mimochodom.

Pritom však platí, že aj keď Haftar dohodu o prímerí nepodpísal, v praxi zastavenie paľby viac-menej trvá, takže ešte určitá nádej na nejaké urovnanie existuje. O to skôr, že vedľa Ruska, ktoré sa stále tvári optimisticky, aj Nemecko ďalej počíta s tým, že sa v nedeľu stretne v Berlíne medzinárodná mierová konferencia a začne sa rokovať o skutočnom mieri.

Koniec koncov, je vcelku pochopiteľné, že konflikt, ktorý trvá roky, nemožno vyriešiť „rýchlo, rýchlo“ v priebehu pár dní. Pôjde sa krôčik po krôčiku.

A k tomu Iraku, je dobré, že budovanie demokracie dávate do úvodzoviek.

Na tom všetkom je totiž najbizarnejšie, že USA tam v pote tváre a za cenu mnohých irackých životov „budovali demokraciu“ a teraz odmietajú vojensky odísť, aj keď ich na to vyzýva iracký parlament, demokraticky zvolený podľa pravidiel, ktoré po Saddámovom zvrhnutí v Iraku presadili práve USA. A namiesto odsunu hrozia USA rôznymi sankciami, zhabaním irackých ropných účtov, rušením americkej vojenskej pomoci. Američanom sa tým darí zjednocovať irackých nacionalistov s tamojšími šiítskymi milíciami, čo je svojím spôsobom majsterštuk.

Ale možno sú to len také „tančeky pre verejnosť“, pretože pred pár dňami do Teheránu osobne zaletel katarský emir a vraj so sebou priviezol aj americké posolstvo, ktoré odkazovalo niečo ako „buďte pokojní, vojna nebude a v Iraku tiež nezostaneme dlho“.

Takže uvidíme, možno ešte pred tohtoročnými americkými prezidentskými voľbami. Možno je koniec „budovania americkej ropnej demokracie“ v Iraku už na dohľad.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Zaujímavé budú určite výsledky aktuálneho rokovania ministrov obrany štátov NATO alebo víkendová konferencia o Líbyi v Berlíne.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jaroslav Polanský
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Analytik Žitný posielal pred troma rokmi Matoviča do psychiatrickej liečebne. Ako ho vidí dnes? Potvrdzuje sa to. Nie je psychicky v poriadku

0:20 Analytik Žitný posielal pred troma rokmi Matoviča do psychiatrickej liečebne. Ako ho vidí dnes? Potvrdzuje sa to. Nie je psychicky v poriadku

„Matovič je ako Mečiar. Obidvaja sú psychicky narušení. Obidvaja sú populistickí. Vôbec si neuvedom…