Putin teraz určite s nervami v ťahu obhrýza futrá dverí... Tereza Spencerová vykladá, čo sa dozvedela o pani von der Leyenovej

6.7.2019 0:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Európu bude riadiť dáma, ktorú nemeckí vojaci posmešne volajú „FlintenUschi“ a ktorá už v Berlíne dokázala zdarne rozložiť tri ministerstvá. Americký prezident sa zjavne odstriháva od svojho hlavného poradcu Boltona, čo vraj bolo skvele vidieť na jeho návšteve v Kórei. A Ukrajina vraj končí „v koši“ po tom, ako ju Západ využil na svoje globálne hry proti Rusku, a teraz, keď je na dne, sa na ňu všetci vykašľali.

Putin teraz určite s nervami v ťahu obhrýza futrá dverí... Tereza Spencerová vykladá, čo sa dozvedela o pani von der Leyenovej
Foto: TASR
Popis: Sídlo Európskej komisie v Bruseli

Čo to bolo za podivný izraelský-neizraelský nálet na Sýriu? Prečo Izrael nálet vlastne nepotvrdil? Akýsi arabský analytik poznamenal, že Izrael si môže do Sýrie páliť, ako chce, a nič sa mu nestane. Je to tak? A čo špekulácia, že akcia bola vopred konzultovaná s Moskvou?

Veľa otázok naraz, vezmem to „na preskáčku“: Izrael svoje nálety potvrdzuje len úplne výnimočne, takže mlčanie k tomu poslednému nie je ani v najmenšom divné alebo vybočujúce z „tradície“. Tým skôr, že nie je ani príliš jasné, čo by mal v terajšom prípade asi Izrael hovoriť k tým mŕtvym civilistom vrátane detí.

„Sorry, mierili sme na iránsku základňu, ale netrafili, a tak roníme slzy“? Zabíjanie neozbrojených civilistov je, všeobecne vzaté, vojnový zločin, tak čo k tomu asi tak hovoriť?

Ale civilisti umierajú aj pri amerických náletoch skoro po celom svete, pri ruských v Sýrii, pri saudských v Jemene, pri spojeneckých (teda neamerických) náletoch v Afganistane alebo v Sýrii, pri haftarovských aj vládnych náletoch v Líbyi...

Chcem povedať, že takýchto vojnových zločinov sa deň čo deň odohráva po celom svete mnoho a už sa nad tým skoro nikto ani nepozastavuje.

A je pravda, že Izrael útočí na Sýriu pravidelne a pravidelne beztrestne, ale to isté platí pre kedysi početné izraelské útoky proti Libanonu, pre izraelské nálety na zablokované pásmo Gazy, vlastne pre čokoľvek, čo kde Izrael vojensky alebo spravodajsky podniká, pričom k tomu možno pridať napríklad vraždenie iránskych jadrových expertov...

Ale rovnaká beztrestnosť sa predsa vzťahuje aj na všetky podobné americké a všeobecne západné nálety, zatiaľ čo v prípade Ruska potom Západ aspoň občas pokrytecky siahne po nejakých tých „disciplinárnych“ sankciách.

To s tou „koordináciou s Ruskom“ bude zrejme pravda, pretože sa na takom postupe obe strany dohodli už dávno a Izrael „koordinačné“ avíza znovu sľúbil po tom, ako jeho stíhačka vlani v septembri pálila na Sýriu spoza ruského prieskumného lietadla, ktoré potom sýrska protivzdušná obrana zostrelila.

Ale drvivá väčšina predchádzajúcich izraelských „koordinovaných“ náletov proti Sýrii mierila na „iránske ciele“ a pritom vlastne nikdy nespôsobila žiadne väčšie škody. Zrejme práve aj pre tú „koordináciu“. Boli skôr symbolické, určené pre domáce, izraelské publikum, než že by menili situáciu v sýrskom „teréne“.

Teraz však izraelská raketa zabila azda 16 civilistov, čo asi v „koordinácii“ dohodnuté nebolo, takže si viem predstaviť, že sa teraz niekde v zákulisí „umývajú hlavy“.

Ale jedna zo staručkých sovietskych rakiet ešte zo 60. rokov minulého storočia, ktorú Sýria odpálila proti izraelským raketám, minula cieľ a dopadla na turecký sever Cypru. Nikomu našťastie neublížila, ale aj tak – pred pár dňami sme mali priamo „na tanieri“ živý príklad, ako ľahko by mohla vypuknúť svetová vojna.

Stačilo, aby si NATO spomenulo, že Turecko je jeho členom, a aby sýrsku raketu poňalo ako útok na svoju členskú krajinu.

Izraelu dlhodobo prekáža, že Sýria je v zásade najvernejší spojenec Iránu. Možno povedať, že bez Iránu by sa Asad v podstate nezaobišiel? Akú rolu vlastne v americkom tlaku na Irán hrá podnecovanie Izraela? A môže Izrael nakoniec USA presvedčiť, že „by sa malo niečo robiť s Asadom, pretože to naštve Irán“?

Vy ste vtipný! Ako „niečo by sa malo urobiť s Asadom“? Veď USA a spol. Asada zvrhávajú deviaty rok, rozpútali preto rovno vojnu a vypustili džina Islamského štátu a ďalších teroristických skupín, pamätáte, nie? Čo viac by ste ešte chceli?

Nie, vážne, všeobecne síce naozaj platí, že Sýria je dnes spojencom Iránu, ale nie je od veci pripomenúť, že napríklad pri bushovskej agresii proti Iraku pre zmenu Sýria ako jedna z mála arabských krajín ponúkla Američanom priamu podporu a pomoc. Otázka aliancií na Blízkom východe jednoducho nie je jednoduchá a bola by to diskusia na veľmi dlho.

A spadal by do nej, mimochodom, aj otáznik, prečo Izrael počas vojny pomáhal Daešu a ďalším sunnitským teroristickým organizáciám, keď by si podporou sekulárneho Asadovho režimu mohol získať v Damasku nejaké body a celý jeho problém s „Iránom v Sýrii“ by dnes zrejme nenaberal také obrátky.

Koniec koncov, Baššár Asad, na rozdiel od svojho otca, razil po nástupe do čela štátu skôr prozápadné postoje, býval miláčikom Svetovej banky, John Kerry ho volal „drahý priateľ“ a podobne. Potom sa Západ z ničoho nič – z nejakého svojho chorého plezíru „vládcu sveta“ – rozhodol Baššára Asada potopiť, a tak ho nakoniec donútil hľadať pomoc v Rusku a Iráne, teda tam, kde ju pred vojnou rozhodne nevyhľadával.

Bašár Asad

Baššár Asad Zdroj: TASR

Ale v aktuálnej situácii – teda pri pokračujúcich amerických a európskych sankciách, ktoré Sýriu škrtia vo všetkých smeroch, od bankovníctva cez nákup liekov v zahraničí až po dovoz energií – je Irán (spolu s Ruskom a v menšej miere s Čínou) naozaj z hľadiska Sýrie úplne nevyhnutný.

A nielen v ekonomickom smere, ale, samozrejme, aj v smere vojenskom – bez pozemných síl iránskych Revolučných gárd a najrôznejších šiítskych milícií, ktoré prišli z Libanonu, z Iraku, ale napríklad dokonca aj z Afganistanu, by „funkčná“ – a znovu pripomínam, že väčšinovo v zásade sekulárna – Sýria bola dnes už úplne zničená a pod čiernymi zástavami džihádu.

Tak sme si oddýchli, že predsedom Európskej komisie nebude Timmermans, až sa ňou stala pomocníčka Merkelovej, ministerka obrany von der Leyenová. Má z toho mať našinec radosť? Je tým splnená Babišova požiadavka, aby „to bol niekto, kto má rád región V4“? Ako to bude chcieť ten Brusel ďalej „dávať“ s ňou na čele Komisie a s belgickým premiérom „v demisii“ Michelom ako „prezidentom EÚ“?

Snažím sa sledovať predovšetkým Blízky východ, a tak po EÚ skôr len tak „pokukujem“, čo je málo na to, aby som tušila, či z toho má mať našinec radosť. Niekto ju asi mať bude, iný nie, väčšine to bude úplne jedno. Očividné je pritom len to, že východná a stredná Európa pri rozdeľovaní vedúcich funkcií zase nepochodila.

A úprimne ani netuším, ako presne sa bývalá nemecká ministerka obrany stavia k Vyšehradu. Ale mám neodbytný pocit, že sa do najvyšších funkcií v EÚ dostali svojím spôsobom „poškrabky“, pretože obrovské vnútorné pnutie v rámci Únie nutne viedlo k ťažkým až ochromujúcim kompromisom a k voľbe ľudí, ktorí svojou nevýraznosťou nikomu neprekážajú.

V čase, keď Únia potrebuje rozhodného lídra a nové idey o svojom ďalšom smerovaní, je akákoľvek takáto paralýza jasnou prehrou. Čaká nás podľa všetkého len pokračovanie a možno aj eskalácia toho, čo už poznáme z posledných rokov. Zrejme v naivnej nádeji, že keď sa niečo nepodarilo na prvýkrát, ba ani na druhýkrát, tvrdošijným opakovaním sa už predsa musí dosiahnuť vytúžený úspech!

Jeden môj kamarát, ktorý sa roky pohyboval v najvyšších poschodiach tunajšej politickej scény, mi nedávno k Ursule von der Leyenovej vysvetlil niečo ako že „budeme ešte prstíkom hrabať po Junckerovi“. Vojaci bundeswehru ju vraj volajú „FlintenUschi“ a je to všetkého schopná pani, ktorá úspešne dokázala zlikvidovať už tri ministerstvá.

Kamarát vraj nikdy nezabudne, ako po Trumpovom víťazstve pobehovala a hystericky vykrikovala: „Čo budeme robiť? Kto nám teraz povie, čo máme robiť?“ Ešte prednedávnom navyše burcovala, že sa treba pripraviť na Rusko, ale ak má tá príprava vyzerať tak, ako dnes po jej pôsobení na čele ministerstva obrany vyzerá takmer nebojaschopný bundeswehr, tak v Moskve asi fakt od strachu nespia a „Putin v Kremli s nervami v ťahu obhrýza futrá dverí“.

Ale čím je vraj hlúpejšia, tým je zaťatejšia, takže bude ďalej ešte viac tlačiť na pílu a bude to volať reforma. Hlavne, keď bude mať niekoho, kto jej povie, čo má robiť... Nemám dôvod svojmu kamarátovi neveriť. Máva pravdu až príliš často.

Talianske úrady zadržali a potom prepustili kapitánku lode, ktorá zachraňovala migrantov v Stredomorí. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že priamo v Líbyi. Mala podľa vás právo naraziť do lode talianskych orgánov, aby si prebila cestu do prístavu? Je Matteo Salvini v práve, keď ju nazýva kriminálničkou? A čo poviete na slová nemeckého prezidenta Steinmeiera, že od Talianska ako zakladajúceho člena EÚ „očakáva, že si bude ctiť európske hodnoty“?

Na jednej strane chápem taliansku vládu, ktorej štát sa pod prívalom migrantov rúca a ktorému zemepisná poloha zaručuje, že ak vláda niečo nepodnikne, tak sa pod tou ťarchou fakt môže „utopiť“.

Na druhej strane je pochopiteľné aj to, že niekto zachráni ľudí, ktorým by inak zrejme hrozila smrť utopením alebo v prípade navrátenia do Líbye možno aj zotročenie v klietke. Som úprimne rada, že nie je na mne, aby som rozhodovala o živote a smrti ľudí.

Pritom je však jasné, že situácia sa bude v zásade už len zhoršovať, takže otázka prístupu k migrantom – teda akceptovať ich alebo zabíjať (či „len“ nechať zomrieť „niekde inde“) – raz pred nami vyvstane bez akýchkoľvek príkras a obezličiek.

A budeme na ňu ako „osvietení“ a „humánni“ Európania, ktorí však chcú takisto prežiť, musieť nájsť komplexnú odpoveď. Vynechávam rovno variant povedzme aj násilného návratu do krajín pôvodu, pretože teploty sú stále extrémnejšie a také navrátenie by sa v zásade už onedlho (ak už nie dnes) mohlo rovnať rozsudku smrti.

Ani jeden z nás nie je neurológ, samozrejme. Ale čo relevantné sa píše o tom podivnom trase Angely Merkelovej? Ona sa na verejnosti jednoducho dosť divne klepe...

Máte pravdu, k záplave vecí, ktorým nerozumiem, patrí aj neurológia, a tak netuším, čo je s kancelárkou Merkelovou. A vzhľadom na to, že ani nepoznám autorov tej aktuálnej záplavy mediálneho diagnostikovania, tak netuším, prečo píšu práve to a nie niečo iné. Píšu pravdu?

Chcú jej politicky ublížiť? Alebo sa len tak snažia zviditeľniť? A tak to jednoducho nečítam.

Ako sa drží nový ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj? Od Porošenka sme občas počuli nejaké bombastické vyhlásenia typu „vybojujem Donbas späť“ alebo „Krym bude znovu ukrajinský“. Tu nič. Je to tým, že ako herec je paradoxne mediálne skromnejší alebo tým, že už Ukrajina nikoho ani nezaujíma?

Znovu máte pravdu. Západ je očividne z tej Ukrajiny už značne unavený až vysilený, a tak už ani západný mainstream tamojšie udalosti tak nesleduje. Rozumiem tomu: podporili sme prevrat, hlasno trúbili čosi o „demokratickej“ Ukrajine, ktorá je však v skutočnosti presiaknutá korupciou a náckovstvom, namiesto triumfu prišla o Krym a kus Donbasu, vojna s Ruskom sa tiež nekoná, obraz ruského nepriateľa sa síce vytvoriť podarilo, ale sankcie nezabrali, tak prečo sa tou Ukrajinou o päť rokov neskôr ešte stále „unavovať“...

Na tom je vlastne najsmutnejšie, že Ukrajinu použili na eskalovanie konfliktu Západu s Ruskom a teraz už, ako „použitá“, ekonomicky aj sociálne na dne, končí v koši. Nezáujem.

Ale inak, Zelenskyj sa, samozrejme, takisto snaží vyslovovať podobne „veľké slová“ ako Porošenko, len sú formulované predsa len mäkšie, akoby s otvorenými zadnými vrátkami možného vyjednávania, čo za Porošenka nebolo.

A Zelenského ľudia azda každý druhý deň vypúšťajú „pokusné balóniky“ typu uznania ruštiny ako regionálneho jazyka na Donbase a na nasledujúci deň ráno ich znovu berú späť, akoby fakt len skúšali, čo predovšetkým zradikalizovaná nacionalistická časť spoločnosti, ktorá sa v posledných piatich rokoch „dostala na koňa“, ešte unesie, a z čoho by naopak už mohol byť ďalší „majdan“.

Zelenskyj sa pritom v plnej „sile“ ukáže až po parlamentných voľbách, v ktorých by budúci mesiac jeho strana – skladaná narýchlo dohromady podľa receptu „psík a mačička piekli tortu“ – mala získať azda polovicu kresiel a možno aj viac.

Teraz je to len prezident bez podpory, tak sa v tom všetkom len tak nejako „zmieta“. Uvidíme, čo bude ďalej.

Donald Trump osobne prekročil hranice Severnej Kórey a bavil sa s Kim Čong-unom ako s najväčším kamarátom. Je to skutočná diplomacia alebo divadlo, aby bol znovuzvolený? Aké ďalšie divadelné triky by ste mu odporučili? Objať sa s Putinom či čo napríklad?

Mňa na celej tej akcii najviac zaujala skutočnosť, že ju Trump pripravil akoby „pod lavicou“. Sám išiel narýchlo, „zo dňa na deň“, za Kimom, zatiaľ čo svojho hlavného jastraba a „kazisveta prvého“ Boltona poslal „do kina“, aby neprekážal a nemohol nič sabotovať, teda na oficiálnu návštevu Mongolska.

Je jasné, že akcie typu „stretnutie s Kimom“ sa fakt neorganizujú tak, že Trump jeden deň na twitteri odkáže „zajtra o siedmej pod koňom na Václaváku“ a Kim tam poctivo nakluše. Nie, muselo sa to pripravovať dlhšie, ale hlavne sa to očividne podarilo bez Boltona a ďalších.

Potom je celkom jedno, či sa na niečom konkrétnom dohodli, alebo nie.

Mne z toho vychádza hlavne Trumpova rozhodná snaha o emancipáciu, čo, samozrejme, logicky podporuje špekulácia, že by mal Bolton v Bielom dome skončiť. Už naozaj. Aby Trumpovi už nekazil jeho zahraničnú politiku. Ale aj keby Bolton padol, ďalej tam zostane mnoho podobných.

Či to všetko nejako súvisí s voľbami? Iste. Trump predsa musí mať voľné ruky, aby voličom ukázal, že splnil aspoň kúsok z toho, čo na prvýkrát nasľuboval...

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Určite bude zaujímavé sledovať „var“ v EÚ po tom, ako sa vedenie nahradilo sériou kompromisov.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

A Petříček mlčí! Tereza Spencerová žaluje Západ za jatky, o ktorých sa mlčí. Ide aj o Trumpa. A o vás

0:04 A Petříček mlčí! Tereza Spencerová žaluje Západ za jatky, o ktorých sa mlčí. Ide aj o Trumpa. A o vás

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Podľa OSN je Jemen v dôsledku saudskej agresie najväčšou humanitár…