Prosím vás, veď je to inak. Tereza Spencerová ukončuje diskusiu o zmluve Macrona a Merkelovej

27.1.2019 9:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Myslím si, že ten ,superštát‘ je zatiaľ ešte v plienkach. Alebo, lepšie povedané, ešte nedorástol ani do tých plienok, pretože sa ešte ani nenarodil. Jeho rodičia spolu len skúšajú chodiť,“ mierni analytička Tereza Spencerová obavy z novej nemecko-francúzskej zmluvy. Tá je podľa nej nejasná, nekonkrétna a značí, že Francúzsko a Nemecko sa chcú na niečom dohodnúť, ale zatiaľ nemajú na čom. Spencerová v rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch komentuje aj predvolebnú kampaň na Ukrajine.

Prosím vás, veď je to inak. Tereza Spencerová ukončuje diskusiu o zmluve Macrona a Merkelovej
Foto: TASR
Popis: Nemecká kancelárka Angela Merkelová víta nového francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona počas jeho prvej zahraničnej cesty

Macron a Merkelová podpísali v Aachene zmluvu prehlbujúcu vzájomné vzťahy. Pozornosť budí najmä cieľ pretlačiť Nemecko ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, prípadne záväzok zavádzať spoločnú vojenskú politiku, prehĺbiť spoluprácu policajných síl a zladiť svoje stanoviská v EÚ aj v NATO. Vyrojilo sa mnoho temných špekulácií: Budú nemeckí policajti mlátiť francúzske žlté vesty? Vznikne v EÚ hlasovacia mašina, ktorá prevalcuje zvyšok Európy? Je to cesta k superštátu?

Ako správne uvádzate, vyrojilo sa veľa špekulácií, pretože žiadna istota čohokoľvek zo zmluvy nevyplýva. Prinajmenšom pasáže, ktoré som videla citované v médiách, znejú veľmi vágne, takže si do nich môže každý premietnuť, čo chce. Dokonca mám dojem, že práve tá vágnosť napovedá skôr o tom, že medzi oboma štátmi existuje veľa rozporov, a tak sa neboli schopní dohodnúť na konkrétnejšom znení. Ako keby vôľa dosiahnuť dohodu síce bola, ale to je asi tak všetko. Takže uvidíme, čo bude ďalej. A možno si počkáme aj dosť dlho, bez záruky, že sa niečo nakoniec naozaj stane. Myslím si totiž, že ten „superštát“ je zatiaľ ešte v plienkach. Alebo, lepšie povedané, ešte nedorástol ani do tých plienok, pretože sa ešte ani nenarodil. Jeho rodičia spolu len skúšajú chodiť.

Jan Keller tvrdí, že Macron a Merkelová vedia, že EÚ sa „rozdrobí“, a tak sa rozhodli už dopredu konštruovať nové jadro. Je to rozumná úvaha? Euroskeptici v Česku sa boja, že českí eurooptimisti sa budú do niečoho takého okamžite hrnúť...

Jedna vec je niekam sa hrnúť a úplne iná vec je, či vás tam niekto vôbec chce. Všimnite si, že do toho Nemecko s Francúzskom idú očividne napríklad bez Talianska alebo Holandska, teda dvoch zakladajúcich členov Únie, ktorých všeobecne nemožno vnímať inak než ako „tvrdé“ jadro. Lenže s Talianmi sa nezhodnú v čoraz väčšom počte otázok, Holanďania zase až príliš podliehajú Spojeným štátom, a tak ich Berlín s Parížom nechávajú za sebou. Predstava, že tento exkluzívny spolok čaká práve na partiu našich eurooptimistov, je podivná. Tým skôr, keď u nás ani nie sú schopní vyhrať voľby. Veľmi by som sa na to teda nespoliehala.

A áno, že by prepájanie Nemecka s Francúzskom malo nejako pomôcť jednote Únie, to sa asi tiež nedá povedať. Naopak. Možno je to naozaj skôr klinec do rakvy Európskej únie v podobe, v akej ju vnímame dnes. Začína sa hrať s odkrytými kartami, každý sám za seba a svoje záujmy. Tým nemyslím len jednotlivé štáty, ale reagovať by mali aj regióny... Na druhej strane sa však vnucuje otázka, či záujem pani Merkelovej a pána Macrona zodpovedá záujmom Nemecka a Francúzska. Ako hovorím, počkajme si.

Merkelová aj Macron zažívajú úpadok svojej popularity. Ako by im táto akcia mohla pomôcť?

To naozaj netuším. Angela Merkelová už má aj svoju nástupkyňu a nezdá sa mi, že by si od zmluvy sľubovala nejakú pomoc či záchranu. A Macron sa na vonkajšie problémy sústredí pomerne logicky, pretože si nevie poradiť s tými domácimi, a tak mu ani nič iné nezostáva. Teda ak si nechce sadnúť niekam do kúta a čakať, kým sa mu skončí mandát. Už od svojho nástupu do funkcie dáva všemožne najavo, že sa chce nejako zapísať do dejín, tak uvidíme, či práve táto zmluva bude tým správnym krokom. Koniec koncov, nikde nie je napísané, že nástupcovia oboch súčasných lídrov Nemecka a Francúzska musia na dohode bazírovať aj v budúcnosti.

Prebehla nepekná výmena nepekných slov medzi Izraelom a Iránom po tom, ako na seba začali tvrdo narážať v Sýrii. A trochu to zasmrdelo vzájomnou vojnou. Čisto teoreticky, kto by sa mal viac báť? Početne výrazne silnejší Irán alebo Izrael vyzbrojený jadrovými raketami a medzinárodnou podporou?

Medzi Izraelom a Iránom, obzvlášť za mnohoročného vládnutia premiéra Netanjahua, to „smrdí vojnou“ stále, pretože pre Benjamina Netanjahua je Irán niečím ako dobrovoľne zvoleným životným „osudovým nepriateľom“. Čiže ani súčasnú slovnú prestrelku by som nebrala až tak vážne. A nemá ani zmysel špekulovať, kto by sa mal báť viac, pretože tá vojna by bola podľa všetkého katastrofou pre obe krajiny. A vedenie oboch krajín si to jasne uvedomuje. Teda, niežeby tam aj tam neboli fanatici pripravení „do toho ísť“, ale stále majú okolo seba dostatok racionálne uvažujúcich síl, ktoré sú schopné konfliktu zabrániť. Niekedy minulý týždeň sa v izraelských médiách dokonca objavila správa, že Izraelu neprekáža obchodovať s firmami, ktoré obchodujú aj s Iránom. Na jednej strane im v globalizovanej ekonomike asi veľa iných variantov ani nezostáva, ale súčasne to jasne dokresľuje určitú mieru pragmatizmu. Takže slovné prestrelky sú jedna vec, ale hrozba reálnej vojny s tým až tak nesúvisí.

V Davose sa schádza Svetové ekonomické fórum. Jeho šéf ironicky poznamenal, že vzhľadom na nárast populizmu vo svete je účasť na ňom pre každého skôr príťažou. Keby ste tým všetkým mocným politikom a kapitánom ekonomiky mali poradiť, čo by tam mali múdro vyriešiť, čo zo svetových problémov by ste uviedli?

Úprimne, „Davos“ ma vlastne vôbec nezaujíma. Tradičná akcia, ktorá v posledných rokoch stratila zmysel a funguje už len zo zotrvačnosti. A zo zotrvačnosti rieši „globálne problémy“ bez toho, aby sa svet k vyriešeniu čo i len jediného nejako priblížil. Naopak. Problémy sa prehlbujú, nech sa pozriete kamkoľvek. Takže by som im ani nič neradila. Možno skôr len zaželala niečo ako „poseďte, podebatujte, dobre sa najedzte a napite, poriadne si to užite, dohodnite medzi sebou nejaké handle a zase o rok“. Vo štvrtok tam vraj mieri aj Babiš. No, tak nech si dá jeden pohárik aj za mňa...

Putinovi padá popularita na úroveň roku 2006, radujú sa niektorí. Ruský prezident medzitým oznamuje kroky na pozdvihnutie ruskej ekonomiky, ale takých plánov už tu bolo... Aká je reálna pozícia Vladimira Putina a aké sú aspoň čiastkové nádejné vyhliadky Ruska na ekonomické zotavenie? A do akej miery treba počítať s prvkom, že nemožno merať ruský životný štandard západnými meradlami, pretože Rus jednoducho myslí inak?

Neviem, aká je Putinova reálna pozícia, pretože do Ruska nechodím, aby som to mohla nejako pocítiť, a v médiách sa človek dočíta všetko možné. Od toho, že sa mu všetko rúca pod rukami, až po konštatovanie, že klesá popularita „Putinovej vlády“, teda že za toho, s kým sú Rusi nespokojní, treba považovať skôr neschopného premiéra Medvedeva než Putina ako takého. Takže fakt neviem. Realita bude tradične niekde medzi extrémnymi názormi. A tiež neviem, aké sú ruské ekonomické vyhliadky, ale ruská centrálna banka chrlí v posledných dňoch samé superlatívy o klesajúcom dlhu, rastúcich rezervách a podobne. Napokon, nedávno britská analýza Standard Chartered tvrdila, že sa do roku 2030 Rusko ekonomicky posunie na piate miesto vo svete, pred Nemecko. To bola tá slávna analýza, ktorá o tých desať rokov posúva pred USA okrem Číny aj Indiu a do prvej desiatky svetových ekonomík dáva hneď sedem aktuálne „rozvíjajúcich sa“. Takže zase až také tragické to v tom Rusku asi byť nemôže.

Ale, ako hovorím, ak by som mala seriózne odpovedať na otázku, ako je na tom Putin, tak by to chcelo tam ísť, chodiť po ulici, hovoriť s ľuďmi, vycítiť ich nálady a nebyť pritom len v Moskve, Petrohrade alebo Soči...

Vladimir Putin

Vladimir Putin  Zdroj: TASR

A to, že „Rus myslí inak“, je celkom normálne. Aj „Američan myslí inak“ a „Japonec myslí inak“ a „Egypťan“ dokonca myslí inak ako „Sýrčan“. A všetci do určitej miery myslia inak než my. Na tom by som nevidela nič divné. Každý národ má nejaké svoje špecifiká a svoje hodnoty, ktoré uprednostňuje pred inými. A Rus z Moskvy, ktorý si žije blahobytne, určite znesie naše meranie západným životným štandardom, zatiaľ čo také meranie neznesie ani veľa ľudí tu u nás v Prahe. A potom je tu napríklad ruská babka zo zapadnutej dedinky, kde občas zahliadne aj elektrinu, ktorá každý deň chodí pred svoju rozpadajúcu sa chatku kŕmiť suchým chlebom voľne žijúce zdivočené kone z dávno rozbitého kolchozu... Sledovala som nedávno práve takú pani v jednom nemeckom dokumentárnom seriáli a nejako mi tie jej úplne jednoduché životné múdra utkveli v pamäti. To už je zase úplne iné Rusko. Mimochodom, Rusko je obrovské; rovnako ako napríklad Amerika. A obe krajiny sú také veľké a navyše aj multietnické, a tým aj multikultúrne, že sa nedajú spriemerovať. Nedá sa tvrdiť, že je niečo len tak a nie inak, pretože sa vždy nájde naopak to aj to. Možno na rozdielnych koncoch krajiny, ale nájde...

V českých médiách sa už zase mlčí o Ukrajine, kde budú pritom čoskoro voľby. Preto je asi správna chvíľa pozrieť sa na to, ako sa vyvíja volebný boj. Ako prebieha kampaň pred prezidentskými voľbami? Čo najzaujímavejšie kto sľubuje? Ako sa vlastne od seba odlišujú všetci tí kandidáti, ktorí skoro všetci hlásajú, že hlavný nepriateľ je Rusko? Z čoho plynú úvahy, že z víťazstva Tymošenkovej by sa radoval Kremeľ? A je vlastne Porošenko ešte „náš dobrý chlapec“?

Do stredy podalo svoju kandidatúru spolu 13 ľudí a Porošenko medzi nimi zatiaľ nie je. Lehota vyprší 3. februára, takže má ešte čas. Medzitým obchádza Ukrajinu (aj svet, pretože aktuálne je ako každý správny oligarcha v Davose) a v ukrajinských médiách si z neho robia žarty, že je niečo ako „obchodník s Bohom“, pretože za svoju hlavnú zásluhu vydáva rozbitie ruskej pravoslávnej cirkvi a odtrhnutie jej ukrajinskej vetvy. Julija Tymošenková svoju kandidatúru zaregistrovala v utorok a sľubuje Ukrajincom do piatich rokov „energetickú nezávislosť“. A tiež navrátenie Krymu a Donbasu. To však v zásade a v rôznych formách a rôznymi spôsobmi sľubujú všetci, takže sa rozdiely medzi kandidátmi – prinajmenšom z nášho pohľadu zvonku – veľmi stierajú.

Ak niekto považuje víťazstvo Tymošenkovej, ktorá je podľa prieskumov bohvieprečo naozaj horúcou favoritkou, za výhru pre Kremeľ, tak preto, že pozná jej minulosť. Veď tá kedysi agilná komsomolka už raz na čele „prozápadnej“ Ukrajiny stála, po „oranžovej revolúcii“ z roku 2004, a pragmaticky dokázala získať prezývku „plynová princezná“, keď si vďaka kšeftom s Gazpromom a všeobecne Kremľom na vlastné kontá prihrala vraj až sedem miliárd dolárov. Čiže chápem, že sa niekto môže báť, aby sa náhodou znovu neprejavil ten jej „pragmatizmus“...

Julija Tymošenková

Julija Tymošenková  Zdroj: SITA

A či je Porošenko stále „náš chlapec“? Myslím, že už dlhší čas nie, ale vystrčili sme ho po Majdane ako prezidenta do popredia, a tak to teda musí doklepať, hoci aj západní politici a médiá ho čoraz otvorenejšie považujú len za ďalšieho nehanebného zlodeja na čele neustále rozkrádanej Ukrajiny. Osobne si myslím, že Porošenko sa znovu prezidentom nestane, aj keby si náhodou blížiace sa voľby kúpil a „vyhral“. Fakt sa „prevaril cez čiaru“. Všeobecne je však len ďalším totálnym sklamaním. Tá Ukrajina je z hľadiska svojich lídrov akoby prekliata. Či si tam niekoho dosadí Východ alebo Západ, je to vždy len ohňostroj márnosti. A obrovskej korupcie.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Nič konkrétne, čo by bolo úplne kľúčové, mi nenapadá. Ale každý deň prináša zaujímavé veci...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Občianska vojna, ak vypálili Notre-Dame? Moslimobijci, pozor. Ukrajina? Explozívne informácie

0:00 Tereza Spencerová: Občianska vojna, ak vypálili Notre-Dame? Moslimobijci, pozor. Ukrajina? Explozívne informácie

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Jednoducho sme sa preluhali do stavu, keď už veľa ľudí systému, kt…