Profesor Krejčí dôrazne varuje: Je rovnaká situácia ako pred 1. svetovou vojnou

5.11.2018 0:00

ROZHOVOR „Rozohrávajú hru predovšetkým proti Číne,“ komentuje profesor Oskar Krejčí zámer prezidenta Donalda Trumpa vypovedať Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. „S Putinom sa môže časom dohodnúť na vylepšení starej zmluvy. Ale naozaj neviem, ako sa s Moskvou dohodne na raketách v Číne. A to je základná hra,“ vysvetľuje český politológ. Upozorňuje aj na zámerné otvorenie debaty o tejto téme pred voľbami do Kongresu. A rozmiestnenie rakiet na území Európy? „Mnohí českí politici a generálny tajomník NATO sa budú okamžite nadšene hlásiť, že chcú americké rakety na svojom území, ale rozumnejší politici z Francúzska a Nemecka nebudú chcieť, aby sa z ich územia stal rukojemník.“ Na záver varuje: „Rovnaká situácia bola aj pred prvou svetovou vojnou. Vtedajší mocní si tiež vojnu nepriali, ale robili všetko pre to, aby prišla.“

Profesor Krejčí dôrazne varuje: Je rovnaká situácia ako pred 1. svetovou vojnou
Foto: Hans Štembera
Popis: Oskar Krejčí

Prezident Donald Trump avizoval vypovedanie Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Dôvodom má byť, že Moskva niekoľko rokov kľúčovú odzbrojovaciu zmluvu, ktorá zakazuje pozemné balistické rakety a riadené strely s dosahom 500 až 5 500 kilometrov, nedodržiava. Moskva výčitky Washingtonu odmieta a varuje pred následkami. Aký je dôvod tohto načasovania revízie zásadného dokumentu?

Vypovedanie zmluvy viselo vo vzduchu asi desať rokov. Záujem niektorých kruhov v USA buď zatiahnuť do tejto zmluvy ďalšie veľmoci, alebo získať možnosť zbrane zmluvou zakázané vyrábať a inštalovať bol badateľný takmer v každom materiáli o strategických zbraniach.

V histórii sme mali podobnú hru rozohranú už dvakrát. Najčastejšie sa hovorí o kubánskej raketovej kríze v roku 1962, keď Sovietsky zväz rozmiestňoval rakety stredného doletu s jadrovými hlavicami na Kube. V tom istom čase mali Spojené štáty rakety stredného doletu s nukleárnymi hlavicami v Británii, Taliansku a v ázijskej časti Turecka. Nakoniec sa Moskva a Washington dohodli na kompromise. Sovieti stiahli rakety z Kuby a Američania z Turecka. Hneď nato americká jadrová ponorka s raketami Polaris vplávala do Stredozemného mora, ale to už je iná vec...

Veľmi dôležitá je analógia v druhom prípade, a to keď Sovietsky zväz začal v 80. rokoch rozmiestňovať rakety SS-20 na svojom území, dnes by sme povedali na západnej Ukrajine. Podľa môjho názoru to bola veľká chyba v pomerne jednoduchej šachovej partii. Rozmiestnením rakiet Sovieti ohrozili hlavné mestá európskych štátov NATO, nie však v Spojených štátoch. A keď Spojené štáty oznámili, že v Európe rozmiestnia rakety Pershing 2 a strely s plochou dráhou letu, Moskvu dostali na dostrel. V závere sa obe strany dohodli a vznikla slávna Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu.

Teraz sa rozohráva podobná hra. Zmluva, o ktorej hovoríme, je pozoruhodná aj dôležitá, pretože ide o jediný príklad likvidácie určitého systému strategických jadrových zbraní. Problém tejto zmluvy je dvojaký. Predovšetkým nezahŕňa všetky štáty, napríklad európskych spojencov USA, teda Britániu, Francúzsko, ktoré majú jadrové nálože. A navyše nepočíta s raketami stredného doletu alebo jadrovými zbraňami Izraela, Pakistanu, Indie a Číny – štátov, ktoré majú tiež jadrové nálože. A potom sú tu nové funkcie spomenutých rakiet. V prípade starých rolí platí, že keď Američania rozmiestnia svoje rakety stredného doletu v Európe, dostáva sa Rusko opäť ako v 80. rokoch do šachovej nevýhody. Z oblasti našich Bŕd, kde mal štát radar, je to do Moskvy 1 700 km, z Vladivostoku do Washingtonu 10-tisíc kilometrov. Z Bŕd sa americké rakety stredného doletu do Moskvy dostanú, ale ruské rakety stredného doletu sa zo žiadneho bodu Ruska na strategické jadro USA nedostanú.

Iste nejde „len“ o porušovanie dohody. Ide zo strany Trumpa o nátlakovú akciu, pretože sa blíži rokovanie o predĺžení zmluvy o strategických zbraniach New START? Alebo sa Američania obávajú Číny, ktorá nie je do zmluvy zahrnutá? Čo je to podľa vás za kalkuláciu či stratégiu zo strany USA?

Spojeným štátom nejde len o Rusko, dokonca možno ide o Rusko až v druhom pláne. Rozohrávajú hru predovšetkým proti Číne. Došlo totiž k dvojakej technologickej zmene. Čína, pretože vlastní rakety stredného doletu a strely s plochou dráhou letu, vytlačila americké lietadlové lode do vzdialenosti, odkiaľ už nemôžu plniť pôvodne zvažované bojové úlohy. Napríklad že by bombardovali jadro Číny, možno aj jadrovými náložami, ktoré na lietadlových lodiach pravdepodobne sú. Preto by si, pochopiteľne, niektorí americkí generáli a admiráli priali, aby boli tieto rakety zničené. A potom je tu ešte jedna dôležitá funkcia diskutovaných rakiet. Už v januári 2007 Čína odskúšala zostrelenie vlastnej, vtedy už nefunkčnej meteorologickej družice. Inými slovami, tieto rakety môžu zničiť systémy včasného varovania, ale aj riadenia vojsk a zbraní, ktoré majú USA, Rusko a Čína rozmiestnené v kozme.

Bavíme sa aj o rýchlosti, pretože rakety stredného doletu majú krátky čas doletu do cieľa oproti medzikontinentálnym raketám. To znamená, že keď sa proti nim chcete brániť, musíte zaútočiť pokiaľ možno predtým, než sú odpálené. Ak Američania rozmiestnia rakety stredného doletu v Európe, Rusi na ne musia namieriť svoje rakety. V tejto chvíli si nedokážem predstaviť, že sa Číňania vzdajú svojich rakiet stredného doletu a nechajú Američanov, aby sa znovu priblížili so svojimi lietadlovými loďami k pobrežiu. Podľa môjho názoru sú tieto rakety pre operačné a strategické úlohy ČĽR nenahraditeľné. Ak chcete ich čínske rakety stredného doletu zlikvidovať, musíte sa k tomu dostať prostredníctvom vytvorenia atmosféry vzájomnej dôvery. Nie vyhrážaním sa a vydieraním. V Pekingu by museli uveriť, že Američania nepriplávajú bližšie. Azda tomu môžete dnes veriť?

Do akej miery aj v tejto zásadnej veci, ktorú Trump otvoril, hrá rolu skutočnosť, že sú pred dverami voľby do Kongresu?

Samozrejme, že to zámerne otvoril pred voľbami. Ale akým spôsobom problém diskutovanej zmluvy bude dolaďovať s Vladimirom Putinom? Nedokážem si to predstaviť. Už ukázal, že dokáže urobiť obrat o 180 stupňov pri rokovaní so Severnou Kóreou. Aj keď naplnenie dohôd veľmi nezvláda, vyplýva z tejto skúsenosti, že sa s Putinom môže časom dohodnúť na vylepšení starej zmluvy. Ale naozaj neviem, ako sa s Moskvou dohodne na raketách v Číne. A to je základná hra.

Donald Trump a Vladimir Putin

Donald Trump a Vladimir Putin. Zdroj: TASR

Trump nevylučuje, že by chcel rozmiestniť po vypovedaní zmluvy rakety na území Európy. Ruský prezident už pohrozil Európe možnou jadrovou odvetou, ak bude súhlasiť s ich rozmiestnením. Británia vypovedanie zmluvy podporuje, Berlín odkázal, nech si to Trump dobre rozmyslí, Francúzsko nabáda k opatrnosti, EÚ vyzvala na zachovanie dohody. Ako by mala Európa na Trumpovo odstúpenie od zmluvy reagovať?

Európa nie je schopná reagovať jednotne. Požičiam si odpoveď Otta von Bismarcka na otázku „Kto je Európa?“ – podľa tohto majstra mocenskej rovnováhy je Európa len geografický pojem. Európske štáty budú reagovať na Trumpovu aktivitu každý zvlášť. Británia už jednotu rozbila, keď pribehla s chválou vypovedania zmluvy. EÚ je uzavretá do vlastných problémov a aj tak by jej stanovisko nebral nikto vážne. Kľúčové sú krajiny, kde by mohli byť postavené raketové základne. Mnohí českí politici a generálny tajomník NATO sa budú okamžite nadšene hlásiť, že chcú americké rakety na svojom území, ale rozumnejší politici z Francúzska a Nemecka nebudú chcieť, aby sa z ich územia stal rukojemník.

Tieto veci by posudzovalo NATO, kde je charakter rozhodovania, mierne povedané, strašný. Solidárna disciplína je schopná odhlasovať takmer čokoľvek a nechať sa zatiahnuť do vojen. Rozhodovanie naslepo len na základe subalternej „solidárnosti“ k nám, samozrejme, americké rakety priviesť môže. Bol by to však ďalší z faktorov, ktorý by zobudil európsku verejnosť tak, ako sa zobudila česká verejnosť, keď išlo o radar v Brdoch.

Aká by mala byť pozícia Českej republiky v tomto spore? Má sa držať bokom?

Je to jednoznačné. Je úplne neprijateľné rozmiestňovať rakety tohto typu v Európe. Samozrejme, vnímam, že niektorí politici a vojaci pokladajú rozmiestňovanie rakiet Iskander v Kaliningradskej oblasti za približovanie ruského jadrového arzenálu k hlavným mestám západnej Európy. Ale Moskva jasne a opakovane varovala: „Nestavajte raketovú základňu v Poľsku, lebo ich tam presunieme.“ Napriek tomu Američania a Poliaci úplne arogantne základňu stavajú. Potom nech sa čudujú, že Rusi posunú rakety, pretože chcú mať poľskú základňu na dostrel. Keby vypukla jadrová vojna, bavíme sa o zlomkoch minúty. Keď na vás mieria zbraňové systémy, musíte ich mať na dostrel a zničiť čo najrýchlejšie – pokiaľ možno, než sa vydajú na cestu k vám. To je tá tragédia. A vôbec na to nie je dôvod. Keď sme schopní sa dohodnúť so Severnou Kóreou, prečo by sme sa nemali dohodnúť s Ruskom alebo Čínou? Všetko sú to len umelo vytvorené problémy.

V Bruseli sa po polročnej pauze schádza Rada NATO-Rusko. Koná sa v čase, keď panuje napätie v otázke budúcnosti zmluvy o likvidácii rakiet stredného doletu a keď Aliancia organizuje rozsiahle cvičenie Trident Juncture v Nórsku, ktoré je najväčšie od konca studenej vojny. Čo podľa vás môže priniesť toto stretnutie?

Skúsenosť hovorí, že keď o niečo skutočne ide, táto rada sa nestretne. Keď bola vojna v Gruzínsku a Rusko požiadalo o zvolanie, nezišla sa. Keď došlo k bombardovaniu Juhoslávie, predchádzajúca rada sa rozpadla a musela byť nahradená iným systémom. Keď budú chcieť Američania rokovanie zablokovať, majú na to jednoduché možnosti. Aliancie fungujú podľa priania najmocnejšieho člena, inak nemajú zmysel. Keď najmocnejší vycúva, Aliancia končí.

Prezident Donald Trump sa stretne s Putinom 11. novembra v Paríži na začiatku osláv 100. výročia konca prvej svetovej vojny. Dozvieme sa potom viac?

To sa nedá dopredu povedať. Prvé, čo potrebujeme vedieť, je, ako sa skončia budúci týždeň v USA voľby. Podľa všetkého stratí Trump oporu v jednej komore Kongresu a jeho pozícia sa výrazne skomplikuje. Aj napriek tomu iste bude chcieť byť otcom zásadných rozhodnutí. Chce sa stretnúť so Si Ťin-pchingom a pozval Putina do Washingtonu. Myslím si, že by na dohodu aj išiel, samozrejme, na dohodu, ktorá by bola pre neho výhodná, čo v jeho prípade znamená, že by pomohla americkej ekonomike. Vôbec si však nedokážem predstaviť, že bude mať silu niečo také v Spojených štátoch presadiť. Hystéria, ktorá existuje okolo jeho spôsobu vládnutia a okolo Ruska, je neuveriteľná.

Čo sa týka Nemecka, vyzerá to, že vzťahy so Spojenými štátmi už nie sú také pevné ako v minulosti. Teraz sa aj k vypovedanie zmluvy, o ktorej sme hovorili, stavajú Nemci veľmi zdržanlivo. Postavia sa Nemci nejako zásadne proti Spojeným štátom?

Nemecko, Francúzsko a Belgicko už v roku 2002 stáli proti Bushovmu vypovedaniu zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany a aj tak to k ničomu neviedlo. Spojené štáty sa správajú ako hegemón, neberú ohľady nielen na názory potenciálnych konkurentov, ale ani spojencov. Sú stále presvedčení, že môžu spojencov aj protivníkov vydierať. Podotýkam, že Trumpovi sa už niekoľkokrát podarilo pomocou vydierania dosiahnuť cieľ. Nemecko je v podstate napoly okupovaná krajina, ale nebude chcieť americké jadrové rakety stredného doletu na svojom území. Vláda, ktorá by podporila rozmiestnenie takých rakiet mieriacich na Rusko, sa v tejto chvíli nedá v Nemecku zostaviť. Samozrejme, môžu ich k tomu z Washingtonu donútiť alebo sa s nimi o tom nikto nemusí vôbec baviť.

Angela Merkelová ohlásila odchod z politiky. Nebude znovu kandidovať do čela CDU a v premiérskom kresle zostane maximálne do roku 2021. Ako sa táto zmena, keď médiá hovoria o konci jednej éry a historickom zlome, premietne do medzinárodných vzťahov a konkrétne do vzťahov s USA a Ruskom?

Odchod politika je vždy tretina problému, dve tretiny problému je príchod toho nového. Keby sme vyšli z historických analógií, jej predstava, že bude vládnuť ešte tri alebo štyri roky, je naivná. Len čo sa fľaša odzátkuje, začne bublať súboj: kto na jej miesto? Kancelárka môže odísť aj v priebehu pol roka. Na posúdenie by sme museli poznať presnejšie rozloženie síl vo vedení CDU, ale aj to sa môže prudko zmeniť, ak zmizne autorita dotvárajúca rovnováhu. Ale aj keby sa k moci dostala skupina, ktorá podporuje rozmiestnenie rakiet, nedokážem si predstaviť, že by s tým súhlasili Zelení, sociálni demokrati alebo AfD. Museli by tento problém zbagatelizovať, ale to sa podľa mňa nedá. Keď na vás niekto namieri rakety...

Vraciame sa do roku 1987, do obdobia pred podpisom zmluvy? Sme de facto v studenej vojne s Ruskom aj v kombinácii s hybridnou vojnou a skutočne sa máme obávať toho, že vojna bude a doplatia na to všetci, hlavne Európa? Alebo situáciu možno vnímať tak, že ide o trochu odvážnu predvolebnú reklamu a nakoniec vznikne nová, lepšia zmluva a bude sa pokračovať v odzbrojení?

Budúcnosť existuje v alternatívach. Môžeme sa len dohadovať, ktorá je najpravdepodobnejšia. Keď sa pozrieme na súčasnú politickú elitu v západnej časti sveta, nie je nikto, kto by si veľkú vojnu prial. Rovnaká situácia však bola aj pred prvou svetovou vojnou. Vtedajší mocní si tiež vojnu nepriali, ale robili všetko pre to, aby prišla. Taká je súčasná situácia. Myslím si, že Trump si vojnu nepraje, azda ani Theresa Mayová... Napriek tomu sa nebránia šialeným nápadom, ako je likvidácia ťažko dosiahnutých dohôd, ktoré na konci studenej vojny tvorili architektúru bezpečnosti a základ pre komunikáciu medzi potenciálnymi protivníkmi.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Daniela Černá
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Humus, táto „obrana demokracie“, hovorí Tereza Spencerová ku kauze Babiš. A odhaľuje, čo chystá Macron a čo sa deje na Ukrajine

0:00 Humus, táto „obrana demokracie“, hovorí Tereza Spencerová ku kauze Babiš. A odhaľuje, čo chystá Macron a čo sa deje na Ukrajine

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Ten politický a mediálny humus, do ktorého sme po skoro tridsiatic…