Profesor Krejčí: Sýria a Izrael? Je to vážne. Putin protesty vydrží. Desím sa, čo príde po strate moci USA, pretože Západ sa nevie správať

6.10.2018 16:54

ROZHOVOR „Veľmi nebezpečná predzvesť budúcnosti.“ „Nehrajú sa na vyvolený národ, ale na vyvolený štát, ktorý si môže dovoliť, čo chce. Ja to hovorím z obavy o osud Izraela aj Európy,“ komentuje správanie Izraela v Sýrii profesor Oskar Krejčí. V súvislosti s dohodou o vytvorení demilitarizovanej zóny s cieľom odzbrojiť a vyviesť povstalcov spomína aj slová: chemický útok. A čo možno očakávať od amerického prezidenta? „Biely dom potrebuje impulz. Či to bude protičínska akcia alebo divočina na Blízkom východe, je nepredvídateľné. Je pokojne možné, že sa ešte pred voľbami v USA dožijeme nejakej veľkej teatrálnej akcie,“ hovorí politológ, ktorý upozorňuje na dve paralelné formy globalizácie. Venuje sa aj voľbám v Rusku a masovým demonštráciám. „Putin to ustojí, otázkou je, či to ustojí Dmitrij Medvedev.“

Profesor Krejčí: Sýria a Izrael? Je to vážne. Putin protesty vydrží. Desím sa, čo príde po strate moci USA, pretože Západ sa nevie správať
Foto: Hans Štembera
Popis: Oskar Krejčí

Došlo k zostreleniu ruského výzvedného lietadla. Sýrske vládne sily si ho pomýlili s izraelskou stíhačkou a zomrelo pätnásť osôb na palube. Rusko z incidentu viní Izrael a v reakcii dodá Sýrii rakety S-300. Majú schladiť horúce hlavy, ako citovala ČTK ruského ministra obrany, a zvýšiť možnosti protivzdušnej obrany. Ruský plán ihneď skritizoval bezpečnostný poradca Bieleho domu John Bolton. Znamenalo by to podľa neho „vážne vyhrotenie situácie“, citovali napríklad na Aktuálně.cz. Ako celý incident vnímate a aké bude mať následky?

Prvá vec je, povedzme, organizačne technická. Čo predviedli izraelské lietadlá a s nimi spojení velitelia na zemi, to sa dá charakterizovať ako neprofesionálne a nezodpovedné správanie. Od roku 2015 existuje medzi Ruskom a Izraelom dohoda o informovaní o vojenských akciách v priestore Sýrie. Informácie dodali Izraelčania oneskorene a nepresne. Lietadlo, ktoré bolo zostrelené, sa už vracalo na základňu po varovaní, že Izraelčania zaútočia na sever, v skutočnosti zaútočili na západ Sýrie. Čo my charakterizujeme ako tragédiu, má pozadie buď v trestuhodnom neporiadku alebo v neprofesionalite.

Druhá, všeobecnejšia otázka je správanie Izraela v Sýrii, ktoré je nesmierne arogantné. Je to veľmi kontraproduktívna aktivita. Povedal by som, že súčasná pravicová vláda v Izraeli zbavuje Izrael spojencov. Nehrajú sa na vyvolený národ, ale na vyvolený štát, ktorý si môže dovoliť, čo chce. Ja to hovorím z obavy o osud Izraela aj Európy. Také arogantné správanie, aké predvádza izraelská pravicová vláda, nesporne oživuje temné európske tradície. Už to vidíme v Kosove, na Ukrajine... Je to veľmi nebezpečná predzvesť budúcnosti. Je nutné, aby sa Izrael spamätal a začal sa správať ako normálny subjekt medzinárodného práva.

Môžete byť konkrétnejší? V čom vidíte nebezpečenstvo a prečo nepríjemná predzvesť budúcnosti?

Samozrejme, že správanie Izraela má za následok zjednocovanie moslimských krajín aj hnutí proti Izraelu. Zdvihne sa znovu palestínska, antiizraelská vlna. Izrael sa správa tak, že sa začína zbavovať jedného z kľúčových spojencov, ktorým je Rusko. Je to nezodpovedné. Keď si predstavíme, že Rusi dodajú na sýrske bojisko rakety S-300... Tento systém už v minulosti Rusi Sýrii sľúbili a potom ho nedodali práve po dohode s Izraelom. Vidíme, že sa rozbieha eskalácia zatiaľ v oblasti techniky, následne vo vojenstve a v politike. Treba to okamžite zastaviť. Prestať s aroganciou, správať sa profesionálne a vidieť spoločného nepriateľa, neprilepovať si vlastné súkromné záujmy na spoločný záujem a kolektívne bojovať s islamským terorizmom.

Vladimir Putin a Recep Erdogan sa dohodli, že sa do 15. októbra v provincii Idlib vytvorí demilitarizovaná zóna. Z nej, ako citovali médiá ruského prezidenta, majú byť „vyvedení“ islamistickí radikáli vrátane bojovníkov Frontu an-Nusrá. Stiahnuť sa majú aj zbrane všetkých bojových skupín, ktoré sú v opozícii voči Damasku. Zdôrazňuje sa, že nejde o vojenskú operáciu, ale ako si v praxi predstaviť, že dôjde k vyvedeniu radikálov? Je to nejaké posledné varovanie či šanca pred spustením ofenzívy?

Situácia je veľmi zložitá. Najprv treba povedať, že dohoda Ruska a Turecka je aj s Iránom, čo je rovnako silný hráč na sýrskom bojisku ako Turecko. Práve na iránske jednotky a gardy mieria izraelské útoky v Sýrii. Idlib je zvláštna vnútrozemská provincia na severozápade Sýrie. Ide o relatívne malú oblasť, ktorá má asi šesťtisíc kilometrov štvorcových. Pred vojnou mala necelých 1,4 milióna obyvateľov, dnes sa hovorí o troch miliónoch. Žili tam pred vypuknutím občianskej vojny predovšetkým sunniti. Vláda v Damasku bola pokladaná za šiítsku. Provincia Idlib bola cieľovým miestom pre povstalcov z iných provincií v okamihu, keď došlo k dohode medzi nimi a ruskými vojakmi, že sa stiahnu, aby sa vyhli tvrdým bojom, na ktoré by doplatilo civilné obyvateľstvo. Idlib je posledná bašta, kam sa sťahovali povstalci, a teraz už nemajú kam. Humanitárne koridory, ktoré vytvárali ruskí vojaci pre povstalcov, smerovali predovšetkým práve do Idlibu. Povstalci sú najrôznejšieho druhu, „umiernení“, ktorí zabíjajú v mene spolupráce so Západom, a fanatickí, ktorí zabíjajú v mene Alaha. A ako to kto rozlíši? To je problém.

Turci majú na niektoré skupiny povstalcov veľmi dobré kontakty. Dohoda Moskva – Ankara – Teherán znie: odzbrojiť a vyviesť. Lenže niektorí povstalci už dnes dávajú najavo, že síce budú rokovať, ale nevzdajú sa ani územia, ani zbraní. Veľmi nepríjemná situácia, ale logická. Tí, ktorí uzatvárali trojstrannú dohodu, s tým museli počítať. A čo je ďalej nebezpečné na tejto situácii? Niektoré skupiny povstalcov dokážu predstierať chemický útok. Existuje pomerne vplyvná skupina ľudí na Západe, ktorí si myslia: keď už Asad vyhral, nemal by mať funkčnú ekonomiku ani infraštruktúru. Ak nám opäť niekto zohrá chemický útok v Idlibe a následne Západ zbombarduje dôležité body v Sýrii, potom sa dosiahne to, čo sa má dosiahnuť. To je najtragickejší variant. Optimistický variant znie: Turkom sa podarí presvedčiť kľúčové zložky povstalcov, niektorí zložia zbrane a odídu do Turecka. Prestane byť ohrozené civilné obyvateľstvo, ľudia by nemuseli utekať do Turecka a naopak, z Turecka by sa otvorili hranice pre návrat utečencov. Je to koniec vojny a ten sa niekomu páči a niekomu nie.

Iránsky prezident Hasan Rúhání, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a ruský prezident Vladimir Putin

Iránsky prezident Hasan Rúhání, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a ruský prezident Vladimir Putin. Zdroj: TASR

Zdôrazňuje sa najmä hrozba humanitárnej katastrofy. V prípade ofenzívy vládnych vojsk by podľa OSN mohlo k hranici Turecka, ktoré na severozápade susedí s provinciou Idlib, vyraziť až 2,5 milióna ľudí. Najčernejšie scenáre predpokladajú státisíce mŕtvych. Pred tým varoval zásadným spôsobom prezident Trump...

Demilitarizovaná zóna sa už buduje, to znamená, sťahujú sa jednotky z oblasti, aby nedošlo k zbytočným provokáciám a znížilo sa riziko náhleho konfliktu. Ruské lietadlo, ktoré bolo zostrelené, monitorovalo túto oblasť.

A slová o humanitárnej katastrofe... To sú propagandistické heslá Západu. Tragédiou je vojna, na ktorej odštartovaní sa niektoré západné mocnosti aktívne podieľali. Vždy, keď sa obnovia vojnové aktivity, je to humanitárna katastrofa. Rozdiel je len v propagande: keď sa bojovalo o Rakká, kde bombardovali Američania, humanitárne záležitosti nikoho nezaujímali. Liberálne poňatie selektívnej demokracie je veľkým nebezpečenstvom pre demokraciu samotnú. Ak sa Západ bojí humanitárnej katastrofy, mal by pôsobiť na ozbrojené skupiny v Idlibe, ktoré vyzbrojoval, nech zložia zbrane a stiahnu sa napríklad do Turecka. To je cesta, ako zabrániť humanitárnej katastrofe, nie udržiavať poslednú enklávu povstalcov, aby pôsobila v Sýrii čo najdlhšie ako hnisavý nádor. Nech pomôžu Turecku, Iránu a Rusku vyriešiť situáciu spôsobom, ktorý oni ponúkajú: odzbrojiť a odchod.

Vidíme, že Rusi sa priatelia s Čínou, dohovárajú sa na postupe v Sýrii s Tureckom a Iránom. Na druhej strane stoja Spojené štáty so spojencami... Aj keď všade sú isté nezhody. Do akej miery sa oba svety odchyľujú? Je to pre Česko nebezpečné?

Svet je nesmierne komplikovaný a iný ako pred dvadsiatimi rokmi. Keď čítate Kissingerove práce o Číne, zdôrazňuje rozdiel medzi západným a čínskym myslením. Z toho čínskeho by sme sa mali niečo naučiť. Západní politici, keď vidia problém, navrhnú jedno riešenie a myslia si, že svet sa upokojí. Číňania sú presvedčení o tom, že keď sa vyrieši jeden problém, objaví sa ďalší. Mení sa geopolitická štruktúra sveta. Západ nie je mentálne pripravený na adaptáciu na rolu, ktorú preberá Čína. To je veľmi smutná a nebezpečná vec. To, čo predviedol Washington, keď minulý týždeň vyhlásil embargo na čínske vojenské firmy dovážajúce zbrane do Číny a zakázal vstup šéfovi firmy do USA, je príznačná ukážka nepripravenosti vnímať súčasný svet. Keď sa budeme správať takto, bude mať svet dve paralelné formy globalizácie a tie sa môžu dostať do konfliktu.

Spojené štáty dnes majú jeden nenahraditeľný vývozný artikel, a to je dolár. Vývoj speje k tomu, že dolár bude ako základná medzinárodná mena nahradený. Či sa zrúti za desať, pätnásť, päťdesiat rokov alebo pozajtra, to neviem, ale potom budú Spojené štáty radovým štátom, len budú mať nejaký čas strategické zbrane.

Nemôžete dnes s Čínou zaobchádzať tak, ako s ňou zaobchádzajú Američania. Je to riskantné. Trumpova administratíva po hrstiach zahadzuje všetky dohody minulých vlád. Nielenže sa rozkladá štruktúra svetového politického systému, ktorá bola v posledných desaťročiach vytváraná, ale USA sa stávajú krajne nespoľahlivým partnerom. Ktorá dohoda so Spojenými štátmi bude zajtra platiť? To je problém, ktorý vedie k narastaniu chaosu a k tomu, že sa časť sveta okolo Ruska, Číny, Indie, Turecka oddeľuje a vzniká paralelná globalizácia, keď Západ nebude hrať v podstate žiadnu rolu. Keď sa pozrieme na všetky embargá, ktoré hodili USA na Čínu, k čomu viedli? Peking plánoval na tohtoročný prvý polrok nárast hrubého domáceho produktu o 6,5 percenta, ale najnovšie čísla hovoria, že dosiahol 6,8 percenta. Naopak cena barelu ropy prekročila 81 dolárov. To je výsledok narastania chaosu. Inými slovami, každá z českých domácností bude na narastajúci chaos platiť.

Donald J. Trump, 45. prezident USA

Donald J. Trump, 45. prezident USA. Zdroj: TASR

Vládna strana Jednotné Rusko dostáva veľmi zlé správy z hlasovania v krajoch. Vplyv na voľby má určite aj penzijná reforma, pre ktorú ľudia vyšli masovo do ulíc. Ekonomické výsledky nie sú dobré, takže nakoniec môže byť zvýšenie cien ropy pre niekoho aj dobrou správou... Špekuluje sa o tom, že by sa proti Vladimirovi Putinovi mohli postaviť niektoré silné osoby v ruskej elite. Kto to ustojí a kto nie?

V pozadí neúspechov v niektorých gubernátorských voľbách je skutočne penzijná reforma. Všimnite si však, kto nahrádza prokremeľských kandidátov. Sú to ľavicoví kandidáti, predovšetkým komunisti a Spravodlivé Rusko. Povedané inak, Vladimir Putin platí za penzijnú reformu a za dlhodobo neobľúbeného premiéra. Má jednoduché riešenie, do ktorého sa mu iste nechce, teda vymeniť predsedu vlády. Neviem, či ste sledovali kampaň komunistov proti penzijnej reforme, ale z technického hľadiska bola brilantná. Myslel som si, že predseda komunistov Gennadij Zjuganov je príliš starý politik, ale prekvapil ma obsahom aj dikciou.

Robiť penzijnú reformu v čase volieb je samo o sebe obrovské riziko. Putin to ustojí, otázkou je, či to ustojí Dmitrij Medvedev.

Čo je v širšom kontexte pre Kremeľ nepríjemné, je prehra Jednotného Ruska v Prímorskom kraji, v oblasti, ktorú pred pár dňami Putin navštívil. Je to stále oblasť, odkiaľ ľudia utekajú, je tam demografický pokles. Ale z hľadiska usporiadania budúcnosti je to kľúčový región. Pokladám to za veľký problém Ruska a nesúvisí ani tak s voľbami, ale s celkovou náladou v ruskej spoločnosti a s neporozumením globálnym procesom v prípade určitej časti ruskej politickej elity. Putin potrebu posilnenia týchto krajov presadzuje od príchodu k moci, ale tu sa mu zatiaľ veľmi nedarí. Že by to celkovo Vladimira Putina vážne ohrozilo, sa mi nezdá. Navyše zvyšovanie cien ropy vytvorí podmienky pre nejaký sociálny vankúš. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno zároveň dodať, že Západ určite príde s nejakým útokom proti Rusku, ktorý Putinovu pozíciu opätovne posilní.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Daniela Černá
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Hustne to. Furt ďalej. Tereza Spencerová vážne varuje pred vojnou, malo by nás to zaujímať

0:00 Hustne to. Furt ďalej. Tereza Spencerová vážne varuje pred vojnou, malo by nás to zaujímať

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Prípadná vojna medzi USA a Ruskom sa odohrá na našom kontinente. Po…