Profesor Krejčí: Merkelovej zostal Putin, na USA nie je spoľahnutie

26.8.2018 17:30

ROZHOVOR Aké sú manévrovacie možnosti Nemecka voči ekonomickému tlaku Spojených štátov? Veľmi obmedzené. „Ponúka sa v podstate ako jediné možné riešenie vylepšiť vzťahy s Ruskom,“ komentuje stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a ruského prezidenta Vladimira Putina profesor Oskar Krejčí. „Ak chce Merkelová prežiť, potrebuje rozumné kompromisy,“ podotýka. K preberanej téme Sýrie politológ hovorí: „Vojna sa končí, treba začať s rekonštrukciou. Bude sa na tom Nemecko, respektíve Európska únia podieľať alebo si stanoví inú prioritu?“ Práve rekonštrukcia by mohla Európskej únii vytvoriť podľa Krejčího pozície na získanie väčšieho vplyvu v Sýrii.

Profesor Krejčí: Merkelovej zostal Putin, na USA nie je spoľahnutie
Foto: Hans Štembera
Popis: Oskar Krejčí

Zo sobotňajšieho stretnutia kancelárky Angely Merkelovej a prezidenta Vladimira Putina sa k nám dostávajú správy, že spolu rokovali o Ukrajine, plynovode Nord Stream 2 a o Sýrii, ale s konkrétnymi výstupmi je to už skromnejšie. Nemecké médiá komentovali rokovanie celkom pozitívne, pravda, Bild sa sťažoval, že k nemu pripustili len dvoch fotografov. Kým sa dostaneme k jednotlivým témam, čo možno podľa vás usudzovať zo stretnutia vo vládnom zámku Meseberg?

Verejnosť nebola ničím prekvapená. Prečo? Predovšetkým nebolo vydané žiadne komuniké, takže nevieme, čo sa vlastne dohodlo. Pokiaľ ide o témy rokovania, mohli by sme ich pred pol rokom odhadnúť rovnakým spôsobom ako pred týždňom. Otázka je, na čom sa v reáli dohodovali. Podľa môjho názoru sú tu dva zásadné problémy.

Prvý je, že sa Nemecko aj Rusko musia vyrovnať so zmenenou americkou zahraničnou politikou, konkrétne s ekonomickou vojnou. Keď sa pozrieme na dnešné manévrovacie možnosti Nemecka voči tlaku zo Spojených štátov, ponúka sa v podstate ako jediné možné riešenie vylepšiť vzťahy s Ruskom. To je jediný priestor, ktorý má dnes nemecká vláda k dispozícii proti útokom z USA, pričom nikto nevie povedať, kedy sa tlak Washingtonu zastaví. Príklad Turecka ukazuje, že hranice eskalácie obchodnej vojny vlastne neexistujú.

Druhý problém, ktorý s atmosférou rozhovoru Merkelová – Putin súvisí, je, že sa nemecká kancelárka za posledných päť-šesť rokov dopustila niekoľkých zásadných chýb v zahraničnej politike a nevie ich priznať. Iste, keď sa pozriete do učebníc politického správania, každý sociálny psychológ vám povie, že keď si nechce politik narobiť nové problémy, chybu priznať nesmie. Aj Bush alebo Blair ju, pokiaľ ide o útok na Irak, priznali, až keď odišli z funkcie – aj keď podľa môjho názoru už pol roka po začiatku intervencie museli vedieť, že sa dostali do neuveriteľne hlúpej pozície, ktorú sami spôsobili. Merkelová má za sebou minimálne dve hrubé chyby: jednou je migrácia a druhou Ukrajina.

Migrácia padá plne na jej hlavu. Chyba zvaná Ukrajina, to znamená podiel Nemecka na prevrate v Kyjeve v roku 2014 a následných protiruských sankciách atď., je už trochu iná. V jej pozadí je dôverčivosť voči americkej zahraničnej politike, prispôsobovanie sa a podriaďovanie sa Washingtonu. Kancelárka si zrejme myslela, že keď si prezident Obama praje mať určitú politiku, stačí ju prijať a všetko bude v poriadku. Lenže politika Washingtonu sa zmenila a Angela Merkelová zostala v pasci stereotypov. A dnes nevie, ako zo série „ukrajinských“ chýb vymanévrovať. Otázka znie, či budeme trvať na záveroch minských rozhovorov. Pre Američanov sú minské rozhovory veľký problém. Keď si niekto prečíta závery, vidí, že je to riešenie. Znamená to však rokovať so zástupcami povstaleckých skupín na východe. A tiež zistíte, že tam nie je ani pol slova o Kryme. Na tom sa podieľala nielen Merkelová, ale aj Porošenko. Treba z toho vyjsť a pokračovať. Najprv treba splniť minské dohody.

Toto je podľa môjho názoru ideové prostredie, v ktorom sa nemecko-ruský summit odohral a v ktorého rámci hľadali obaja aktéri nejaké riešenie aj pre čiastkové otázky.

Vladimir Putin a Angela Merkelová

Vladimir Putin a Angela Merkelová  Zdroj: TASR

Putin s Merkelovou sa mali zhodnúť, že Rusko, Nemecko a ďalšie štáty majú zdieľať zodpovednosť za krízu v Sýrii a na Ukrajine. V pláne je tiež spoločné rokovanie o Sýrii za účasti Francúzska a Turecka. K čomu to povedie? Čo to znamená pre Rusko a pre Nemecko?

Putin na tlačovke povedal zrozumiteľne, že sa ponúka jedna možnosť. Úspech vládnych vojsk za pomoci Ruska je taký významný, že nastúpilo obdobie: treba pristúpiť k rekonštrukcii. To prináša zásadnú otázku, či Nemecko pomôže pri obnove Sýrie – zo začiatku aspoň s humanitárnou pomocou, ako to začalo robiť Francúzsko. Zatiaľ sa k tomu Nemecko nemá. Pritom vieme, že milión utečencov zo Sýrie je v Jordánsku, milión v Libanone a tri milióny sú v Turecku. To je potenciálne veľký tlak na Európu. Mnohí z utečencov by sa radi vrátili do Sýrie, ak tam budú podmienky na život. Vojna sa končí, treba začať s rekonštrukciou. Bude sa na tom Nemecko, respektíve Európska únia podieľať alebo si stanoví inú prioritu a bude ďalej pokračovať v ničení Sýrie? Deštruktívnu politiku v Sýrii dnes, bohužiaľ, robia Spojené štáty. Okupovali časť územia, kam nepúšťajú vládne jednotky, a nepomáhajú pri rekonštrukcii. Vlani dobytá Rakká je podľa dostupných informácií oázou hrôzy. Je dobré, že mesto oslobodili od Islamského štátu, ale je rozbombardované. Západné médiá mlčia. Mesto by malo povstať z ruín.

Keď Američania Rakku rozbombardovali, nech sa podieľajú aspoň čiastočne na jej obnove. K tomu sa nemajú. Majú iné priority. Dnešnou prioritou nie je pre Washington porážka Islamského štátu, ale zadržiavanie Ruska a Číny, presnejšie povedané, Číny a Ruska. Pristúpi na tieto hry Nemecko? Dá sa na tieto hry Európska únia? Alebo si stanovíme ako prioritu rekonštrukciu Sýrie, návrat utečencov z okolitých krajín, respektíve Európy ako takej? To sú podľa môjho názoru veci, ktoré boli predmetom rozhovorov.

Dôjde podľa vás prípadne na úvahy o uvoľnení sankcií EÚ voči sýrskemu režimu, ktoré platia do 1. júna 2019?

Je najvyšší čas. Treba sa zmieriť s tým, že vojnu vyhrala vláda Baššára Asada, a ak chcú nejaké politické zmeny, musia sa o ne usilovať prostredníctvom normálneho politického procesu, nie na základe vojny podporovanej zo Západu. Vstúpiť do novej etapy, uvedomiť si, že časy, keď si Paríž, Berlín a čiastočne aj Ankara mysleli, že zvrhnú vojensky prezidenta Asada, sú preč. Budú sa musieť začať dohodovať, podieľať sa na obnove. Práve rekonštrukcia by mohla Európskej únii vytvoriť pozície na získanie väčšieho vplyvu v Sýrii. Nie podpora povstalcov, ale podpora rekonštrukcie dáva šancu západnej politike obnoviť svoju prestíž v Sýrii.

V posledných dňoch sa v súvislosti so Sýriou hovorilo aj o úspechu českej diplomacie. Česku sa v Sýrii podarilo dosiahnuť prepustenie dvoch väznených humanitárnych pracovníkov z Európy. Na slobodu sa dostali zásluhou českej veľvyslankyne v Sýrii Evy Filipi. Minister vnútra a zahraničia Jan Hamáček vysvetľoval, že „toto je presne ten dôvod, prečo ČR udržiava svoje zastúpenie na úrovni veľvyslanca“. Čo na to poviete?

Je to, samozrejme, úspech a chvályhodná zásluha českej diplomacie, ktorá tam zastupuje západné záujmy. České veľvyslanectvo zostalo v Damasku ako jediné zo spojeneckých krajín. V rámci toho plní úlohy, ktoré sú zadávané nielen z Prahy. Nie je to však jediný kanál komunikácie medzi Sýriou a Západom, je ich viac. Ale nechcem nič zľahčovať, pretože každý zachránený život je dobrý.

Čo sa týka plynovodu Nord Stream 2, kritici Merkelovej poukazovali na fakt, že výstavbou sa Nemecká spolková republika stane ešte závislejšou od Ruska. Pripomeňme aj nedávne ostré výroky Donalda Trumpa, ktorý varoval kancelárku. Ďalej sa pripomína, že existencia Nord Streamu 2 poškodzuje Ukrajinu. Možno očakávať, že Spojené štáty vyhlásia sankcie na stavbu plynovodu?

V zásade ich už vyhlásili. V tejto otázke sú schované tri problémy. Prvý je bezpečnosť. Zníži sa bezpečnosť Nemecka či Európskej únie pre Nord Stream 2? Nezníži. Závislosť Európy od dodávok zo zahraničia je prirodzená, pretože u nás je plynu málo. Musíme sa však naučiť premýšľať inak. Potrebuje Rusko dodávky do západnej Európy? Potrebuje. Závislosť je vzájomná. My potrebujeme plyn, oni peniaze. Nikdy, ani v časoch Sovietskeho zväzu, ani v období gruzínsko-ruskej vojny Rusi plyn ako zbraň nepoužili.

Druhý problém je, že Spojené štáty používajú jednostrannú bezpečnostnú argumentáciu preto, aby presadili vlastné ekonomické záujmy, čo robia od 80. rokov. Nie je to nič nové. Akurát sa západoeurópski politici boja verejne povedať, že chápu, že dnes je v hre čistá bezpečnostná demagógia, ktorá kryje snahu dostať do Európy americký plyn. Problém je, že americký plyn je drahší než ruský, a tak trhový záujem bude menší.

Tretí problém je Ukrajina. Rusi mnohokrát zopakovali, že potreba plynu v západnej a strednej Európe z Ruska je vyššia, než môžu zaistiť Nord Stream 1, Nord Stream 2 a dodávky cez Turecko dohromady. Potrubia cez Bielorusko a Ukrajinu by sa mali využívať. Čo sa stratí v okamihu, keď sa spustí Nord Stream 2? Zníži sa možnosť Ukrajiny vydierať Rusko a strednú aj západnú Európu blokovaním dodávok. V Kyjeve prestanú platiť Rusku, Moskva zatiahne kohútiky, naštve sa stredná aj západná Európa. Potom Ukrajina začne volať, akí sú tí Rusi zlí a pomôžte nám finančne. Možnosti takýchto hier sa Nord Streamom 2 znížia. Že Ukrajinci a Poliaci protestujú, je relatívne prirodzené, ale prirovnávať projekt Nord Stream 2 k Mníchovu, keď sa na tom dohodli Rusi s Nemcami? To je vulgarizácia a demagógia najhrubšieho zrna.

Problém „severného potoka“ je súčasťou ekonomickej vojny, ktorú vedú Spojené štáty už od Obamu, Trump tomu dal len vyšší level. Toto je podľa môjho názoru pozadie rozhovoru o Severnom potoku 2. Na čom sa dohodli, ťažko povedať. Faktom je, že ak chce Merkelová prežiť, potrebuje rozumné kompromisy. Ak má mať Európska únia budúcnosť, musí získať eurázijský rozmer, nie euroatlantický, ale eurázijský. Spojené štáty sa dnes orientujú na Pacifik, ich základná vojenská stratégia sa týka pacificko-indickooceánského priestoru, nie Atlantiku. To isté platí o americkej ekonomike a Európania si na to musia zvyknúť. Keď hovorím eurázijský rozmer Únie, nemyslím tým protiamerický. Myslím potenciál pre našu budúcu ekonomickú dynamiku.

Aký je to signál od kancelárky, že vlastne rokuje s ruským prezidentom Putinom?

Nemá manévrovací priestor. Potrebuje obchod. Prečo by mala kupovať drahší plyn z USA, keď nevieme, kedy Washington vyhlási ďalšie embargo či zvýši clá? Spojené štáty sú teraz krajne nespoľahlivá krajina. Nemecký biznis si Nord Stream 2 praje. Problémy Berlína s Washingtonom sa však začali už útokom na automobilový gigant Volkswagen a dnes je na rade agrochemická a farmaceutická firma Bayer. Americké súdy, keď chcú niekoho prinútiť, aby zaplatil USA nejaké miliardy, necielia na americké firmy, ale na bohaté zahraničné firmy. A to napríklad aj firmy spojencov, predovšetkým nemecké. To musia v Berlíne dobre vedieť a zatiaľ nemajú nástroj, ako tomu čeliť.

Kedy si myslíte, že by sme mohli poznať odpovede na otázky, ktoré ste spomenuli?

Až bude jasno vo vzťahoch Washington – Moskva. Lenže zahraničná politika USA sa mení zo dňa na deň. Je zrejmé, že Trump manévruje a Američania sa dostávajú do pasce v celom páse, ktorý poničili, od západného Pakistanu po Sýriu. Začiatkom septembra majú v Moskve prebehnúť rozhovory o Afganistane, ktorých by sa mali zúčastniť aj zástupcovia Talibanu. Rusi sa pomaly učia uvažovať východným spôsobom. Cvičenia Východ 2018, ktoré sa uskutoční na prelome augusta a septembra, sa majú okrem ruských jednotiek zúčastniť čínske. Malo by byť najväčšie od čias existencie Sovietskeho zväzu. Čínske jednotky s ruskými cvičia spoločne od roku 2005, v roku 2007 boli čínski vojaci prvýkrát na cvičení pri Urale. Tentoraz sa má cvičenia zúčastniť vyše tritisíc čínskych vojakov, šesťsto kusov ich techniky a tridsať vrtuľníkov. Ak chcú Američania nejakým spôsobom udržať svoju pozíciu vo svete, musia sa naučiť rešpektovať eurázijský rozmer geopolitickej a geoekonomickej rovnováhy. Musia vnímať ruských, čínskych a časom možno aj euroúniových politikov nie ako nepriateľov, ale ako partnerov, s ktorými spoločne riešia problémy globálneho rázu.

Politikou America First, politikou nadradenosti a pohŕdaním ostatnými to Washington nemôže dosiahnuť a globálne problémy nakoniec spadnú na neho.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Daniela Černá
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Ale my sme nepriateľ aj pre USA! K správe BIS dodáva svoje Tereza Spencerová. Aj o Ukrajine a zosnulom Bushovi

10:45 Ale my sme nepriateľ aj pre USA! K správe BIS dodáva svoje Tereza Spencerová. Aj o Ukrajine a zosnulom Bushovi

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Chodiť alebo nechodiť na ruskú ambasádu? Neviem, nemám s tým žiadn…