Pozor, Ukrajina! Tereza Spencerová varuje: Môže sa niečo stať. Špina, uľavila si

5.10.2019 0:03

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Pred budovou parlamentu v Kyjeve sa už v stredu začali zhromažďovať bojovne naladení nacionalisti, stavajú prvé ,majdanovské‘ stany, ich zástupcovia v parlamente spolu so stranami Majdanu hovoria o ,kapitulácii‘,“ komentuje analytička Tereza Spencerová najnovší výrok ukrajinského prezidenta, ktorý pripustil kompromis vo veci Donbasu. Spencerová sa tiež obšírne venuje tlaku na Donalda Trumpa, čo napokon s Ukrajinou úzko súvisí.

Pozor, Ukrajina! Tereza Spencerová varuje: Môže sa niečo stať. Špina, uľavila si
Foto: TASR
Popis: Volodymyr Zelenskyj

Erdogan dramaticky hrozí, že vletí do severovýchodnej Sýrie. Napríklad v noci, povedal. Turecko si už vraj nemôže dovoliť stratiť vo veci „pacifikácie“ sýrskych Kurdov ani deň. Čo tak zrazu? A čo všetko by Erdogan mohol okupovať? Takmer štvrtinu Sýrie, kde sú Kurdi? A Američanov by vyhnal? Tá naliehavosť v tóne, tá je asi zásadná.

Erdogan je „naliehavý“ vo všetkých svojich prejavoch, vždy sa tvári nesmierne vážne až zanietene. Patrí to už k jeho imidžu. Z toho by som nič nevyvodzovala. A vlastne by som si ani veľmi nevšímala tie vyhrážky, že začne pozemnú inváziu na severovýchod Sýrie. S „naliehavým tónom“ to opakuje už veľmi dlho a kde nič, tu nič.

Je to vcelku pochopiteľné, pretože pokiaľ by sa pre inváziu rozhodol, musel by vstúpiť do bojov nielen proti kurdským oddielom, ale aj americkým vojakom, ktorí boli ku Kurdom pridelení, azda aby medzi nimi „pre istotu“ robili niečo ako „živé štíty“. A ruku na srdce, Erdogan nie je až taký blázon, aby vstúpil do vojny s USA. Alebo z opačného konca, pokiaľ turecká armáda naozaj vstúpi na severovýchod Sýrie, bude to už jasná známka toho, že USA „svojich“ Kurdov opustili a jednotky už tam nie sú...

Tie vyhlásenia treba skôr vnímať ako neustálu pripomienku toho, že Turecko síce do vojny proti Amerike nepôjde, ale to neznamená, že je naďalej pudlíkom z NATO. Erdogan neustále zdôrazňuje, že Turecko je tu, má svoj program a svoje ciele a že naopak Amerika by si na to mala konečne začať zvykať.

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: TASR

Uvádza sa, že by do kurdských oblastí rád „vrátil“ sýrskych utečencov, ktorí sú teraz v Turecku. Ale kam by zase vyhnal tých Kurdov? V zásade, čo s takou „stabilizáciou“? Nebolo by to nové a dosť ostré kolo sýrskej vojny?

Ono to nie je len o „vyhnaní Kurdov“. Je dôležité mať na pamäti, že v Sýrii naozaj neexistuje žiadny súvislý a etnicky jednoliaty „Kurdistan“, namiesto toho sú to všetko oblasti, v ktorých Kurdi vždy žili spoločne s Arabmi, Turkménmi, beduínmi a ďalšími. A mnohým etnikám, ktoré teraz žijú pod kurdskou nadvládou, opretou o americkú vojenskú pomoc, sa taký osud vôbec nepáči, takže by pokojne za určitých okolností vstup nejakého vonkajšieho hráča aj uvítali.

A čo viac, mnohí zo „sýrskych Kurdov“ ani nie sú „sýrski Kurdi“, ale prišli tam bojovať predovšetkým proti Turecku zo samotného Turecka, Iránu, Európy a tak vôbec, takže tam vlastne sami, vzaté úplne formálne, nemajú čo hľadať.

Nie je bez zaujímavosti, že Amerikou podporovaní Kurdi teraz fučia od zlosti, že sa Rusko s Tureckom, Iránom a Sýriou dohodli na ustanovení a predovšetkým zložení budúcej sýrskej ústavnej komisie, ktorá spoluurčí podobu štátnych štruktúr v povojnovej Sýrii. A pribrali tam síce pár Kurdov, ale nikoho z radov tých „amerických“, ktorí bojujú proti Turecku, okupujú sýrske ropné a plynové zdroje a od Sýrie do budúcna chcú nejakú formu samosprávy. A celú tú dohodu dokonca nadšene posvätila OSN, čiže vo svetovej organizácii boj „amerických“ Kurdov naráža na okatý nezáujem.

Toľko k aktuálnemu postaveniu Kurdov, ktorí vždy seriózne a kompromisné rokovania s Ruskom, Tureckom, Sýriou alebo Iránom odmietali a pre ktorých teraz jediným záchranným kruhom do najbližšej budúcnosti zostávajú len úplne nevypočítateľné USA, ktoré, ako je známe, nemajú spojencov, ale len záujmy...

Grécko hovorí o tom, že by sýrskych migrantov, ktorých hostí, rado vrátilo do Turecka. Ide o 10-tisíc ľudí. Súčasne najmä Afganci plávajú z Turecka do Grécka. A stále tu visí Erdoganova hrozba: pokiaľ nedostane tri miliardy eur, pošle „nám“ do Európy 5,5 milióna utečencov. Od čoho reálne táto hrozba závisí? Je skutočne Erdogan ochotný takto úmyselne zraziť Európu na kolená?

Osobne by som sa žiadneho „natlakovania“ miliónov utečencov z Turecka do Európy neobávala. Všetky podobné prejavy skôr vnímam len ako pokus niečo z Európy prípadne „vyraziť“, a keď sa nepodarí, tak aspoň ukáže svojim voličom, že je turecký prezident v pozícii, z ktorej môže pokojne hroziť celej Európe. Taký akýsi „pán sveta“. Znovu všemocný sultán, ak chcete.

Na druhej strane to však neznamená, že turecké úrady nemôžu začať znepríjemňovať pobyt utečencom na svojom území a tým ich nepriamo postrkovať k tomu, aby pokračovali ďalej, teda do Európy. Nebude to síce žiadna obrovská migračná vlna, ale aj taký menší potôčik môže napáchať množstvo „záplav“.

Ale všeobecne platí, že Erdogan nemá potrebu zrážať Európu na kolená, ako hovoríte, pretože EÚ je stále väčšinovým obchodným partnerom Turecka, a bol by vo finále sám proti sebe, aby tieto obchodné väzby nejakým vlastným zásahom zničil. Síce medzitým vedie Turecko do Eurázie, ale to je dlhodobý proces, veľa komodít a produktov nemožno len tak ľahko nahradiť, a pokiaľ aj áno, tak nie adekvátne rýchlo...

Čo tie prerozdeľovacie plány EÚ? V Česku bol nemecký minister zahraničia a povedal, že pokiaľ nebudeme chcieť prijímať migrantov, myslené hlavne tých afrických, ktorí sa hromadia v Taliansku, tak by sme aspoň mali „pomáhať na mieste“. Ako by sme asi mohli pomáhať v zdrojových krajinách tej africkej migrácie, napríklad v Senegale, Čade a pod.?

„Pomáhanie na mieste“ nie je nijako objavná myšlienka a mám dojem, že o jej výhodách hovorilo už aj pár našich politikov. Prečo nie? Pokiaľ sa dokážeme detailne oboznámiť so situáciou priamo v mieste a nájdeme spoľahlivých partnerov, je to podľa mňa stále najlepšie riešenie.

A je, samozrejme, tiež otázkou, či o naše, teda „európske“ plány má niekto v subsaharskej Afrike reálny záujem. Aj keď vlastne nie je vôbec jasné, či navyše nie je už dávno neskoro, pretože migračné prúdy sú už buď v Európe, alebo blízko pri nej, alebo na pochode, alebo ich aspoň ľudia v subsaharskej Afrike nosia v hlavách a len tak sa ich nevzdajú...

Všetko je to na dlhé lakte, vyžiada si to hromady peňazí aj úsilia a žiadne okamžité a kúzelné riešenie beztak neexistuje.

Zamotáva sa prípad pokusu o zvrhnutie Donalda Trumpa s pomocou obvinenia, že sa snažil nahádzať špinu na syna Joea Bidena na Ukrajine v súvislosti s plynovou korporáciou Burisma. Trumpov právnik chce zažalovať Kongres, ukrajinský prezident nemá radosť zo zverejnenia detailov telefonátu a Trump podľa CNN stráca preferencie. Tak čo s tým?

V kocke: Trump je prezident a zahraničnú politiku má v gescii. Využil svoje právomoci, aby vyzval Ukrajinu na prešetrenie problémov. Zmrazil jej peniaze, ale nie v rámci nátlaku, pričom Ukrajinci o zablokovaní financií v čase telefonátu ani nevedeli. To Biden sa vlani v januári v prejave pred výborom pre zahraničné vzťahy sám chvastal, ako sa dva roky predtým vyhrážal Kyjevu, že nechá zavrieť finančné kohútiky, pokiaľ sa nezbaví nepohodlného generálneho prokurátora, ktorý chcel prešetrovať činnosť firmy Burisma, v ktorej zastával vysokú funkciu Bidenov syn Hunter.

Ako z toho hodlá Demokratická strana postaviť nejakú uchopiteľnú konštrukciu na impeachment Trumpa, je mi naozaj veľkou záhadou. Ako chcú obviniť Trumpa zo zločinov a súčasne Bidena vydávať za čistú ľaliu? Ale hlavne, aj keby impeachment prešiel „demokratickou“ snemovňou, v „republikánskom“ Senáte zrejme narazí, takže čo vlastne chce kto dosiahnuť?

Možno je cieľom hlavne to, aby sa mediálny a verejný priestor, rovnako ako v prípade vymysleného „ruského zasahovania“, znovu zaplnil „zločinom“, ktorý sa nestal.

A pokiaľ to s pomocou „svojich“ mainstreamových médií dotiahnu demokrati až k voľbám v budúcom roku, môže byť Trump už taký unavený a zničený, že to buď sám vzdá, alebo možno prehrá.

Na druhej strane však súčasne hrozí, že tým všetkým ponúkajú Trumpovi tú najlepšiu predvolebnú kampaň, akú si mohol kedy priať. Bude môcť znovu a znovu oslavovať svoje víťazstvo proti politickým čachrom. Triumf obete „honby na čarodejnice“. Jediný bojovník proti washingtonskému „zlu“. Už nehovorí ani o impeachmente, ale o „štátnom prevrate“.

Americká politika a médiá, ten predvoj svetovej demokracie, sa však medzitým v každom prípade menia na zase o niečo poklesnutejšiu špinu.

Donald Trump

Donald Trump. Zdroj: TASR

Objavila sa, mimochodom, perla: zamestnanec toho kongresového výboru, ktorý prerokúva kauzu „whistleblowera“, ktorý telefonát Trumpa a Zelenského nabonzoval, bol súčasťou stáže na Ukrajine, súčasťou akcie bolo aj stretnutie s Porošenkom. Na pozvanie think tanku Atlantic Council, ktorého donátorom je aj spomínaná firma Burisma. Podľa šéfa výboru je to irelevantné. Čo si však o podobných prepojeniach myslieť?

Predovšetkým mi pripadá divné nazývať „whistleblowerom“ agenta CIA, ktorý neinformuje o neprávostiach v činnosti svojej agentúry, ale navyše bohapusto klame. Nie, to nie je whistleblower, ale agent, ktorý mal úlohu. A splnil ju.

A šéf spravodajského výboru snemovne Adam Schiff chodí a s úplne vážnou tvárou „cituje“ z Trumpovho telefonátu so Zelenským veci, ktoré v prepise vôbec nie sú. Jeden z najvyššie postavených politikov Demokratickej strany klame v priamom prenose a je mu úplne jedno, že si to po zverejnení rozhovoru môže každý overiť.

Takže, čo si o podobných veciach myslieť? Klesli oveľa hlbšie, než by si človek mohol myslieť, že je vôbec možné. Trochu ma pritom mrazí, keď si spomeniem na Petříčkovo „patríme na Západ“ alebo na všetky tie omieľané slogany o „západných hodnotách“. Ale na druhej strane to veľa vecí aj vysvetľuje...

Ukrajinský prezident Zelenskyj prekvapil svet tým, keď akceptoval, že povstalecká časť Donbasu bude zvláštnou súčasťou Ukrajiny. Vraj ide o „dve až tri vety“. Odblokovala sa atmosféra po tom, ako voliči vyhnali Porošenka a jeho gardu? Alebo to nakoniec zase niekde narazí?

Už to naráža. Pred budovou parlamentu v Kyjeve sa už v stredu začali zhromažďovať bojovne naladení nacionalisti, stavajú prvé „majdanovské“ stany, ich zástupcovia v parlamente spolu so stranami Majdanu hovoria o „kapitulácii“. Svojím spôsobom to aj kapitulácia je, veď tým Zelenskyj nepriamo priznáva, že minské dohody až doteraz, posledné štyri roky, neblokoval nikto iný ako Kyjev, aj keď sme tu tradične obviňovali Rusko. Uvidíme, čo bude, nemá zmysel špekulovať. Zrejme to bude všetko ešte veľmi napínavé.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Napríklad práve vývoj na Ukrajine bude naozaj zaujímavý a súčasne aj veľmi dôležitý.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jaroslav Polanský
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Putin vďaka nám víťazí. Zvykajte si. Spencerová a sever Sýrie: Všetci už sa dohodli okrem nás. S Kurdmi je to inak

0:03 Putin vďaka nám víťazí. Zvykajte si. Spencerová a sever Sýrie: Všetci už sa dohodli okrem nás. S Kurdmi je to inak

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Rusko zo všetkého najviac majstrovsky využíva naše chyby, a čím vi…