Poslali Američanov do... A ponížili USA? Je to ešte zaujímavejšie, Tereza Spencerová vie viac. Aj o Macronovi, EÚ a Skripaľovi: Žarty sa končia

13.1.2019 10:30

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Turecký prezident sa odmietol stretnúť s delegáciou USA vedenou Johnom Boltonom, čím sa Erdogan postavil na stranu Donalda Trumpa v jeho spore s elitami Ameriky, konštatuje pre PL analytička Tereza Spencerová. V Európskej únii sa podľa nej už končia žarty, čo sa ukazuje na mlčaní európskych štátnikov k Macronovmu potláčaniu protestov žltých viest. Žarty sa v EÚ podľa Spencerovej končia napríklad aj pre to, čo v Poľsku dohodol Matteo Salvini.

Poslali Američanov do... A ponížili USA? Je to ešte zaujímavejšie, Tereza Spencerová vie viac. Aj o Macronovi, EÚ a Skripaľovi: Žarty sa končia
Foto: TASR
Popis: Emmanuel Macron

Vyzerá to, že medzi bezpečnostným poradcom Donalda Trumpa Johnom Boltonom a tureckým prezidentom Erdoganom k žiadnej srdečnej zhode asi nedošlo. Vraj sa ani nestretli. Aký efekt má zatiaľ americká diplomatická ofenzíva na Blízkom východe na osud časti Sýrie, ktorú obývajú Kurdi? A čo na to Rusko a Irán?

Áno, Erdogan americkú delegáciu – na čele s Boltonom, náčelníkom generálneho štábu Dunfordom a zvláštnym vyslancom pre „boj proti Daešu“ – predhodil len svojmu hovorcovi. Sám sa s nimi nestretol, zatiaľ čo turecké médiá bez okolkov poukázali na to, že Bolton sa snaží nezakryte sabotovať Trumpov plán s odsunom vojakov zo Sýrie. Videla som aj titulky, že Bolton sa snaží o „soft puč“, ktorým by Trumpa zvrhol... Skrátka, Erdogan sa v spore medzi Trumpom a americkým „deep state“ postavil jasne na prezidentovu stranu. Má to svoju logiku. Možno by bolo vhodnejšie použiť spojenie „obchodnícku logiku“. Náhodne: Trump na rozdiel od CIA nemá žiadny veľký záujem na islamistických sieťach Fathullaha Gülena, ktorému práve CIA zariadila v USA azyl, a tak práve tohto Erdoganovho zarytého nepriateľa do Turecka vydá skôr ako „deep state“. Navyše odsun amerických vojakov je čosi, čoho sa americký vojensko-priemyselný komplex úprimne štíti, ale práve Trumpov odsun vytvára Turecku priestor, aby mohlo posilniť svoj vplyv v regióne. A tak ďalej...

A zatiaľ čo Erdogan svojou stávkou na Trumpa vstupuje do americkej vnútornej politiky, sýrski Kurdi alebo, presnejšie povedané, niektoré ich organizácie, ktoré najviac bojovali za nezávislý Kurdistan zvaný Rojava, pomaly, ale isto upevňujú kontakty s Damaskom a rokujú o akejsi forme autonómie. Niektorí z nich sa už dokonca aj dušujú, že sa nikdy o žiadnu nezávislosť neusilovali a vždy chceli byť súčasťou sýrskeho štátu. Aj preto z Damasku zaznieva okolo rozhovorov určitý optimizmus. Uvidíme, ako celý ten proces pobeží ďalej.

A keď sa pýtate na Rusko a Irán, tak stojí za zmienku ďalšia Erdoganova rana americkej „strane vojny“: vraj že Turecko spolu s Ruskom a Iránom koordinovane zaplnia mocenské vákuum, ktoré vznikne po americkom odsune, a nedovolia sa teroristom „nadýchnuť“. Z pohľadu Turecka sú za teroristov považovaní nielen bojovníci Daeša, ale aj kurdské ľavicové Ľudové obranné jednotky a ďalšie zložky. Ale aj tak, pre Boltona so všetkými jeho podmienkami a veľkopanskými povelmi je to totálny šach-mat! A čo viac, ak Kurdi kývnu Damasku na to, že odovzdajú svoje oblasti pod kontrolu Sýrii a uspokoja sa s nejakou dohodnutou formou autonómie, môže byť avizovaná turecká ofenzíva naozaj zažehnaná a všetky problémy z nej vyplývajúce sa vytratia. Ako hovorím, uvidíme.

Ale keď už sme pri tom, celá tá situácia je všeobecne dosť paradoxná: len si predstavte, že kurdské mesto Manbídž v posledných dňoch pred formálnou hrozbou tureckej ofenzívy bránia spoločne americkí vojaci a ruskí vojenskí policajti. Pred útokom členského štátu NATO! Nie je to zvláštne?

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan  Zdroj: TASR

Mimochodom, za hranicou v Iraku žijú Kurdi pomerne spokojne. Zdá sa, že iracký Kurdistan je najstabilnejšou časťou Iraku. Primitívne povedané, čím to je, že irackí Kurdi si zaistili celkom blahobytnú budúcnosť, zatiaľ čo tých sýrskych asi nič dobré nečaká?

Žijú „spokojne“ v porovnaní so zvyškom regiónu, pretože majú množstvo ropy a po predvlaňajšej dramatickej skúsenosti s vyhlasovaním nezávislosti, keď sa proti nim postavil Irak aj všetky susedné štáty a USA, Západ aj Rusko ich opustili, si užívajú akúsi kvázi autonómiu. A ak nebudú „vystrkovať rožky“ a deliť sa s Bagdadom o ropné zisky, asi to tak bude aj naďalej, tým skôr, že politickú garnitúru, ktorá razila nezávislosť, vystriedali iní, s menšími ambíciami.

Francúzske žlté vesty aj naďalej demonštrujú. Najnovšie sa vraj dokonca chystajú narušiť francúzsky bankový systém tým, že si hromadne pôjdu do bánk vybrať peniaze. Volá sa to „run na banky“. Zvláda Macron situáciu? Môžeme povedať, že so svojou snahou riadiť ďalšiu integráciu EÚ sa asi môže dať vypchať, pretože ho nikto neberie príliš vážne? Ako sa dívate na temné obvinenia, že na protestoch „žltých viest“ počuť ruštinu a dirigujú ich Rusi?

Nesledujem situáciu nijako pozorne, a tak o „rune“ na banky nič neviem, ale zato som zaregistrovala, že Macronova vláda chce na začiatku februára presadiť zákon, ktorý by zakazoval nepovolené demonštrácie a svojím spôsobom aj obmedzoval slobodu prejavu. Americký Bloomberg už podotkol, že Macron vo svojej snahe potlačiť demonštrácie zachádza oveľa ďalej ako Putin pri potláčaní domácej opozície. Takže odpovedám NIE, Macron situáciu absolútne nezvláda, tým skôr, že ho opúšťajú ďalší blízki spolupracovníci. Priamo sa ponúka úslovie o krysách a potápajúcej sa lodi. A ÁNO, môžeme povedať, že politik, ktorý tak viditeľne nezvláda situáciu doma, predsa nemôže hovoriť zvyšku Európy do toho, ako sa má správať, nieto sa integrovať. Z hľadiska nejakého „vedenia“ Európy si ho môžeme už odškrtnúť, ale je pozoruhodné, ako európski politici „držia“ ústa pri pohľade na policajné zásahy proti žltým vestám. Je to až neuveriteľné, ako je Francúzsko nedotknuteľné na rozdiel od takého Maďarska alebo Poľska, o Rusku ani nehovorím. Že by sami v duchu počítali s tým, že budú musieť podobne zasahovať aj u seba doma, a tak Macrona radšej nekritizujú? Aj keď, mlčali aj pri neskrývanej brutalite španielskej polície v katalánskej Barcelone, takže skôr by sa to asi malo vysvetľovať tým, že násilie je O. K., ak sa „nám“ hodí. A bolo by na dlhú diskusiu, koho všetko možno zaradiť do onej škatuľky „nám“. Tento rok bude v každom prípade zaujímavý. Možno až veľmi.

Všimli ste si, že taliansky Salvini išiel do Varšavy uzatvárať alianciu proti Bruselu? Zaujímavé, nie? Dva členské štáty Európskej únie uzatvárajú alianciu proti Európskej únii. Svojím spôsobom je to na zbláznenie.

A to s tým Ruskom v pozadí za žltými vestami? Na jednej strane platí, že keby nebolo Ruska, museli by si ho niektorí naši „myslitelia“ vymyslieť, pretože bez obrazu nepriateľa už akoby sme sa ani nevedeli zaobísť, na druhej strane je to, samozrejme, otvorená urážka inteligencie obyčajných Francúzov, ktorí vyšli do ulíc. To ich niekto fakt považuje za také trdlá, že sami, bez ruskej pomoci, nie sú schopní vidieť, čo sa u nich doma deje? Veď v tom každý deň sami žijú. Nech už idú všetci tí „ruskí stopári“ do hája. Sranda sa totiž pomaly končí.

Čo poviete na krvavý útok na poslanca nemeckej AfD Franka Magnitza? Panujú obavy, že toto už nemecký mainstream uháji len ťažko a nespokojná časť Nemcov o sebe dá hlasno vedieť.

Ako hovorím, žarty sa pomaly končia. Nepoznám podrobnosti celej tej udalosti, ktorá možno ani nemusí mať nič spoločné s politikou. Ale všeobecne, samozrejme, platí, že hystéria a nenávisť, ktoré sa – tu u nás v Európe – v posledných rokoch umelo našľahávajú, nemôžu zostať bez následkov. Nemôžu vyšumieť len tak, bezbolestne.

Dajme takú veselú vsuvku. Čo nové v „kauze Skripaľ“?

V poslednom čase „škrípu“ hlavne hackeri z Anonymous, ktorí zverejňujú materiály o prepracovanej britskej vládnej protiruskej operácii z roku 2015, ktorá podľa dostupných materiálov viedla až k otrave Skripaľa a jeho dcéry. A odhaľuje ilegálne útoky na labouristov a ich šéfa Jeremyho Corbyna. A vysvetľuje prepojenie britských propagandistických zložiek s filmovým priemyslom, ktorý mal za úlohu produkovať protiruské a „proeurópskohodnotové“ filmy... Je toho veľa, tie dokumenty, ktoré Anonymous zverejňujú, sú však neprehľadné a zložito čitateľné a hlavne neviem, čo z toho všetkého je pravda. Aj keď znejú logickejšie než všetky tie myšlienkové vykrúcačky napríklad okolo Novičoku. Je celkom pochopiteľné, že Londýn mlčí, a keď už niekto z establishmentu prehovorí a skúša všetko popierať, znie zúfalo nepresvedčivo, slušne povedané. No a inak, v poslednom týždni sa Skripaľovcom venuje hlavne britský The Telegraph... Vraj žijú kdesi na juhu Anglicka, pod dozorom, ale pracujú, teda najskôr pre tajné služby, a vraj za nimi chodia aj návštevy, a to dokonca aj z Ruska. A v Rusku o tom nič nevedia. Pretože ich tajné služby sú hrozivé a číhajú na nás spod každej postele, ale súčasne sú to úplné trúby. Fakt sranda. Oveľa uchopiteľnejšia sa zdá akcia britskej armády, ktorá demontuje dom Skripaľovcov v Salisbury. V utorok už vyliezli na strechu...

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Vo štvrtok (10. januára 2018 - pozn. red.) by sa napríklad mali zverejniť výsledky americko-čínskych obchodných rozhovorov. Bude zaujímavé sledovať, či sa znovu potvrdí Trumpova taktika rozbiť niečo funkčné a poskladať to potom znovu do veľmi podobného tvaru, o ktorom sa však bude tvrdiť, že je to Trumpova zásluha...

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Zemepisom nepohneme. V Gazprome to jasne vedia. A mädlia si ruky

11:00 Tereza Spencerová: Zemepisom nepohneme. V Gazprome to jasne vedia. A mädlia si ruky

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Snívanie o inom plyne než o tom z Ruska sa Európe rozplýva, upozorň…