Politológ Mlejnek odhaduje ďalšie dianie v Európskej únii. Hrozbou nie sú iba imigranti…

0
Angela Merkelová (Autor: Hans Štembera)

Mení sa postoj „veľkých“ hráčov EÚ ku krajinám Vyšehradu s tým, ako západné štáty postupne sprísňujú prístup k migrácii?

Postoj voči migračnej kríze sa v rámci Nemecka mení a odmietajúci prístup, ktorý zastávajú štáty Vyšehradskej štvorky, začína byť častejšie prítomný aj na politickej scéne starých členských krajín. V dôsledku toho sa opatrne zlepší aj vzťah ku krajinám V4. Nepovedia síce, že štáty V4 mali pravdu, ale v samotnom Nemecku prevláda názor, že je migráciu treba obmedziť a mať pod kontrolou jej vlnu. Samozrejme, možno predpokladať, že nebudú kritizovať Maďarsko za postoj, ktorý malo na jeseň. Možno predpokladať, že sa kritika starších krajín EÚ smerom k Českej republike, napr. za dedičstvo komunizmu alebo zaostalosť, obmedzí.

Pokiaľ ide o samotné Nemecko, dá sa očakávať, že zaujme postoj podobný tomu, aký majú krajiny V4, teda že bude potrebné obmedziť migračný príliv, pretože Nemecko už nie je schopné absorbovať väčší počet ďalších migrantov. Svedčia o tom aj udalosti zo Silvestra a dôsledkom bude sprísnenie politiky voči migrantom.

Aká je všeobecne pozícia V4 v EÚ a ako sú na tom vzťahy vnútri Vyšehradu?

Myslím, že ak bude V4 niečo riešiť, bude to postoj EÚ k migračnej kríze. Štáty V4 sa budú snažiť udržať si svoj postoj, ktorý obhajujú už dlho – teda presadzovať zvýšenie kontroly vonkajších hraníc atď. Pokiaľ ide o vnútornú situáciu, nepredpokladám, že by napríklad záležitosť s poľským ústavným súdom nejako ovplyvnila vzťahy vnútri V4. Snaha obhajovať spoločnú politiku k imigrácii je silnejšia ako obava o stav demokracie v Poľsku.

Je ohrozená politická kariéra Angely Merkelovej, ktorá ešte nedávno obhajovala oveľa otvorenejší postoj voči migrácii?

Merkelová aj jej CDU v preferenciách strácajú, mieru straty je ale ťažko teraz presne odhadovať. Každopádne je ale nad jej budúcou kariérou otáznik, pretože bude musieť svojej strane položiť otázku, či je schopná vyhrať voľby. Zatiaľ to vyzerá, že nie je, a je možné, že migračná kríza bude naozaj znamenať koniec jej kariéry. Nerád by som ale predbiehal, Angela Merkelová ešte môže zaujať postoje, ktoré jej politiku obhája.

Nemecko svoj ústretový prístup k migrácii odvodzuje aj z toho, že jeho ekonomika v minulosti s migráciou úspešne pracovala. Dajú sa porovnávať skúsenosti s postupným príchodom ekonomických migrantov počas desiatok rokov so súčasnou utečeneckou vlnou?

Obrovský rozdiel je v tom, že predchádzajúca migrácia bola veľmi pozvoľná, teraz dorazila vlna, ktorá má svojím spôsobom charakter humanitárnej krízy. Je veľký rozdiel medzi tým, postupne prijímať tisíce alebo desaťtisíce migrantov a integrovať ročne milión ľudí. Recepty z minulosti tu nie je možné uplatniť, pretože boli nastavené na prijímanie ľudí v slabšom toku. Je to bezprecedentná situácia.

Počas minulého roka sa hovorilo o rôznych opatreniach na hraniciach – mali byť potápané lode pašerákov, mala sa zvýšiť stráž pobreží v Taliansku a Grécku, zatiaľ sa o tom ale len hovorilo… Ako to hodnotíte a začne tento rok regulácia migračnej vlny fungovať?

V tom som skeptický, jediná vec, ktorá by mohla prispieť k tomu, že opatrenia by mohli začať fungovať, je fakt, že už sa všetci zúčastnení zhodnú na tom, že vlnu už nemôžu zvládať a je nutné nejako zasiahnuť. Migračná kríza ohrozuje Schengen aj EÚ a pocit ohrozenia by u politických strán mohol prispieť k tomu, že prijmú účinnejšie opatrenia, aby bola migračná vlna oslabená. Úplne ju to ale určite nezastaví.

Čo hovoríte na plán na utesnenie bulharsko-gréckej a macedónsko-gréckej hranice?

To je logické riešené situácie, ak Grécko ako hraničný štát nefunguje pri ochrane vonkajších hraníc Únie a ak tlak na gréckych politikov a úrady nefunguje, je jediným opatrením posunúť hranicu smerom k nám. Ak Grécko neplní funkciu hraničného štátu, môže byť opatrením aj jeho vylúčenie zo Schengenu. Neviem síce, ako by to malo byť formálne realizované, ale tu pôjde skôr o faktické vylúčenie – ak sa za Gréckom hranice utesnia.

Nie je popretím schengenských princípov už to, že sa medzi jednotlivými štátmi sprísňuje režim na vnútorných hraniciach?

Pokiaľ ide o pohyb osôb, ktoré už sú v Európe, schengenský mechanizmus umožňuje dočasne hranice uzavrieť bez toho, aby to znamenalo jeho koniec ako taký. Vlani tento mechanizmus niektoré štáty uplatnili a to bude zrejme aj postup do budúcnosti. Nemyslím, že by to znamenalo rozklad schengenského systému, kľúčové pre jeho prežitie budú schopnosť chrániť vonkajšie hranice a zamedzenie prístupu ďalších veľkých počtov ľudí zvonku EÚ.

Horúcou otázkou v rámci EÚ sa vlani stali kvóty na prijímanie utečencov. Aká je budúcnosť tohto plánu?

Zatiaľ kvóty nefungujú vôbec, celý ich mechanizmus nefunguje a asi ťažko niekto o ňom nastolí ďalšiu debatu. Nepredpokladám teda, že by sa EÚ znovu snažila pretlačiť kvóty, a ak by k tomu došlo, tak len v kombinácii s ráznymi opatreniami na utesnenie hraníc. Možno si potom predstaviť situáciu, že napríklad aj taká Česká republika bude súhlasiť s kvótami a pôjde už len o riešenie toho, kam umiestniť utečencov. Opakované nanesenie agendy kvót v dohľadnom čase ale podľa mňa nehrozí.

V súvislosti s budúcim vývojom sa objavuje rad katastrofických vízií a čiernych predpovedí. Hrozí ich naplnenie?

To, samozrejme, hrozí. Múdrejší budeme už na jar, keď uvidíme, ako sa vyvíja situácia na Blízkom východe a či sa migračná vlna obnoví v plnej sile. Ak sa do Európy budú valiť milióny ľudí a Európa ich nedokáže integrovať, môže to viesť až k rozorvaniu Európskej únie. Nebezpečenstvo nie je len v migračnej vlne ako takej, ale v tom, že sa pod jej vplyvom európske štáty rozhádajú a nedôjdu k žiadnemu riešeniu. A okrem migračnej vlny o budúcnosti EÚ rozhodne aj britský postoj a výsledok referenda o zotrvaní v Únii. Ak Briti EÚ opustia, bude to znamenať jej oslabenie. Situácia je vážna a potenciálne nebezpečná.

Autor: David Daniel

- Reklama -