Pôjde to do hája, rýchlo. Tereza Spencerová očakáva temné dni pre Brusel, ktorý práve dostal toho najdrsnejšieho súpera

18.5.2018 0:01

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Zavedenie vlastnej meny súbežne s eurom, zoškrtanie dlhu a radikálne ekonomické požiadavky. To si zatiaľ trúfol požadovať od európskych inštitúcií novovznikajúci vládny kabinet Talianska. A ako uvádza analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová v rámci svojho pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch, môže to byť aj horšie. „Taliansko si môže začať svoje požiadavky od Bruselu brutálne vynucovať, bude predsa stačiť jeho veto napríklad na predĺženie sankcií proti Rusku a všetko to snaženie pôjde do hája,“ konštatuje. Spencerová sa ďalej zaoberá situáciou okolo Izraela a Iránu a predkladá aj zaujímavosť o americkej veľvyslankyni v OSN.

Pôjde to do hája, rýchlo. Tereza Spencerová očakáva temné dni pre Brusel, ktorý práve dostal toho najdrsnejšieho súpera
Foto: SITA
Popis: Budova Európskeho parlamentu v Bruseli

Nastala veľká sláva: oslavy izraelskej nezávislosti spojené s presunom ambasády USA do Jeruzalema. Poďme pichnúť do osieho hniezda: V čom spočíva význam a historická úloha štátu Izrael? Za čo mu ďakovať, čo mu vytknúť? Priaznivci Izraela hovoria, že kde bola púšť, tam je vďaka Izraelu záhrada.

Vy ste fakt dobrý! Pokojne si položíte otázky, ktoré „pichajú do osieho hniezda“, ale ak budem odpovedať podľa reality, nálepka antisemitky pripadne mne, pretože za prejav antisemitizmu je dnes považovaná už aj kritika ideológie sionizmu alebo politiky štátu Izrael. Inými slovami, v súčasnosti možno Izrael „beztrestne“ len chváliť a najlepšie rovno nekriticky.

Ale keby som mala na toto „mínové pole“ vstúpiť, tak by som povedala, že jeho význam a historická úloha spočíva, samozrejme, v tom, že je to prvý štát Židov, čiže prvé územie v moderných dejinách, ktoré môžu považovať za svoje. Nie je bez zaujímavosti, že väčšina Židov túto možnosť nevyužíva, pretože čerstvé údaje izraelského štatistického úradu z polovice tohtoročného apríla uvádzajú, že 70 rokov po vzniku štátu mimo jeho územia, teda „vo svete“ či v diaspóre, ak chcete, trvalo žije 55 percent svetového „židovstva“. V Izraeli pritom žije asi 6,5 milióna Židov.

Nenapadá mi, za čo Izraelu ako štátu „ďakovať“, ako sa pýtate, vytkla by som mu, samozrejme, predovšetkým zabratie a okupáciu územia, ktoré malo byť podľa plánov OSN vyčlenené pre štát Palestína. A, samozrejme, platí, že túto politiku by Izrael nemohol vykonávať, ak by nemal silné politické krytie predovšetkým Spojených štátov, ktoré v Bezpečnostnej rade OSN už bezmála päťdesiatkrát pri jeho obhajobe použili svoje právo veta.

Ale nemá zmysel oháňať sa nejakým medzinárodným právom, pretože svet sa aj tak čoraz viac riadi podľa „práva silnejšieho“. A nemá zmysel ani počítať, koľko Palestínčanov od roku 1948 vyhnali, zabili alebo uväznili, pretože tie čísla sa už dávno zo škatuľky „tragédia“ presunuli do kategórie „štatistika“. Izrael jednoducho existuje a existovať bude, čo je fakt, ktorý treba „realpoliticky“ akceptovať.

Menej slávnostná situácia je potom na hraniciach Gazy, kde prebiehajú strety medzi bezpečnostnými zložkami štátu Izrael a Palestínčanmi. Priaznivci Izraela tvrdia, že si za to Palestínčania môžu sami. Môžu?

Je príznačné, že streľbu vojakov do ľudí za plotom, ktorí sú „ozbrojení“ maximálne kameňom, prakom alebo fľašou, označujete eufemisticky za „strety“, ale nech. Na jednej strane je však, samozrejme, pravda, že si za to umieranie Palestínčania môžu sami – mohli by sa predsa poslušne zmieriť s osudom podradného národa, ktorý podľa mnohých sionistov ani neexistuje, s vyháňaním, zabratím svojich území, demoláciou svojich domov, zabíjaním, väznením a tak ďalej. A, samozrejme, najväčší „kladný bod“ by si pripísali, keby sa jednoducho – čáry-máry fuk – niekam rovno vyparili. Reč je zhruba o troch miliónoch ľudí z okupovaného Západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema a asi o dvoch miliónoch ľudí z pásma Gazy, ktoré je rovno celé v blokáde.

Na druhej strane platí, že pri plote, ktorý z Gazy robí jedno obrie väzenie pod holým nebom, protestovali predovšetkým mladí ľudia, ktorí práve za tým plotom prežili možno aj polovicu svojho života, nemajú najmenšie vyhliadky do budúcnosti, nemajú vyhliadku na nejakú solídnu prácu, nemajú vyhliadky na nič...

Čakajú ich len výpadky elektriny, nedostatok liekov a potravín a dokonca aj ten Hamas, ktorý by v ich očiach mal byť všeobecne považovaný za akéhosi lídra Gazy za lepší život, predvlani „zmäkol“ a zo svojich programových dokumentov vypustil vypätý antisemitizmus aj citácie zo šialených Protokolov sionských mudrcov. Dokonca rozlišuje aj medzi nepriateľstvom voči Židom a politickým nepriateľstvom voči Izraelu a sionizmu, pričom akceptuje hranice z roku 1967.

Čiže aj navzdory tomu, že Hamas je pre izraelskú politickú scénu stále tým, kto môže za všetko zlé, sa v skutočnosti veľmi „upokojuje“ a jeho niekdajšiu radikálnu pozíciu preberajú síce menšie, ale o to rozhodnejšie islamistické skupiny. No a tí mladí Palestínčania sa jednoducho topia vo frustrácii, a tak im neprekáža ani to umieranie pri plote. Ako jeden z nich vysvetlil v médiách: „V Gaze aj tak pomaly umierame, tak je lepšie umrieť aspoň pri pokuse dosiahnuť slobodu...“

Skrátka, Gaza, ale aj ostatné zvyšné obkľúčené, okupované a neustále „okrajované“ palestínske územia sú s piatimi miliónmi deprimovaných ľudí ďalej sudom prachu a jeho „upokojovanie“ bude prinášať ďalšie ľudské životy, ktoré pre zmenu budú ďalej „kaziť imidž“ Izraela. Trump síce presťahovaním ambasády do Jeruzalema fakticky ukončil celé to nezmyselné divadlo s nekonečnými „izraelsko-palestínskymi mierovými rozhovormi“, lebo životaschopný palestínsky štát už dlhší čas nemá ani teoreticky kde vzniknúť, ale súčasne platí, že hoci „hrozba“ vzniku Palestíny je pasé, päť miliónov Palestínčanov nikam nezmizlo...

Niečo sa preto „bude musieť stať“. A rôzne špekulácie, ktoré z času na čas „prebublávajú“, naznačujú, že by Gaza mohla pripadnúť Egyptu, Západný breh Jordánsku, Palestína by tak „zmizla“ a Izrael by sa zbavil zodpovednosti za „horúci ľudský zemiak“. Uvidíme, nasledujúce mesiace a roky ukážu viac.

Keď o veci rokovala Bezpečnostná rada OSN, ambasádorka USA Nikki Haleyová opustila sálu. V tej súvislosti zaznel názor, že keď sa veľmoci pri riešení závažných otázok začnú dvíhať od stola, nezostane už svetu nič než vojna. Filozoficky poňaté, je to pravda? Prepína sa v poslednom čase struna tak, že na tom niečo bude?

Nikki Haleyová začína byť naozaj „prevarenou figúrkou“. Vetovala teraz návrh na prešetrenie najnovšieho izraelského masakra s tým, že Izrael zabitím „len“ 61 ľudí preukázal „zdržanlivosť“, vraj oveľa „väčšiu zdržanlivosť“ než akýkoľvek iný štát, ktorý by musel čeliť demonštráciám. Ufff!

A vzápätí dokonca vinu za masaker hodila rovno na Irán, pretože vraj v minulosti Hamas podporoval a podnecuje ho do boja proti Izraelu. Je pritom pozoruhodné, že exiloví lídri Hamasu si síce z času na čas do Teheránu „na konzultácie“ naozaj zaletia, ale hlavné – a mnohomiliardové – slovo pri podpore Hamasu a pásma Gazy ako takého majú americkí verní vazali z Kataru. Ale pretože sú verní vazali, tak sú mimo obliga a za všetko môže Irán... Fraška.

Nikki Haleyová

Nikki Haleyová Zdroj: TASR

Ale celkom zaujímavý je fakt, že pani Haleyová sa v reáli volá Nimrata Singhová Randhawaová Haleyová a pochádza z indickej sikhskej rodiny. Jej sestra na svojom blogu opisuje, prečo musela rodina utiecť z Indie, kde sikhov často prenasledujú, a ako bola v USA perzekvovaná, pretože nezapadala do konceptu „belosi“, „černosi“, „Hispánci“... Americký politológ Juan Cole vyslovil podozrenie, že jej nenávisť voči Palestínčanom má niečo spoločné s popieraním svojho vlastného osudu, svojej vlastnej faktickej zanedbateľnosti...

A ak sa pýtate na to, že rovno odišla, keď sa o téme začalo rokovať, cynicky by som podotkla, že je to skoro jedno. Bezpečnostná rada OSN je v zásade už dlho zablokovaná, dvojblok Západu a Číny s Ruskom sa na ničom dôležitom nezhodne a diskusie sa tam aj tak nevedú, skôr sa tam všetci navzájom rôzne obviňujú, nadávajú si a hrozia. Z tohto pohľadu síce pani Haleyová dala ostatným najavo, ako si váži najdôležitejší orgán OSN, ale nejakú blížiacu sa katastrofu by som v tom nevidela. Ak vojna neprepukla doteraz, tak nejaké to odchádzanie už situáciu zhoršiť nemôže.

Kam sme sa v ostatných dňoch dostali, pokiaľ ide o zámer Donalda J. Trumpa vypovedať dohodu s Iránom?

V kocke platí, že Čína si mädlí ruky, lebo predpokladá, že Západ pod tlakom USA uvoľní svoje pozície v Iráne a prenechá ho – aj s jeho trhom a surovinami – plne k dispozícii Pekingu a jeho „Hodvábnym cestám“. Rusko si akoby urobilo „misku pukancov“ a sleduje „cvrkot“. A Nemecko, Francúzsko a Británia premýšľajú, ako sa majú zachovať, keď im „náš hlavný spojenec“ ďalšími sankciami (po Rusku) znovu kazí lukratívne kšefty a akosi automaticky predpokladá, že to Európa zase tak nechá.

Uvidíme v najbližších pár týždňoch, či sa Európa pochlapí, alebo znovu „stiahne chvost“. Najnovší vývoj naznačuje, že EÚ je pripravená legislatívne zablokovať americké sankcie proti Iránu, vraj hodlá európskym firmám rovno dodržiavanie amerických sankcií právne zakázať, čo je, mimochodom, postup, ktorý teraz prerokúva – voči americkým sankciám proti Rusku – aj parlament v Moskve. Okrem toho sa objavujú špekulácie o ochote Európy vynechať z ropných obchodov s Iránom americký dolár a prejsť plne na euro. Nie je v tejto súvislosti bez zaujímavosti, že práve iránske obchody s Čínou už „petrojüan“ dostali na celých 12 percent celkového „koláča“. Vzhľadom na to, že obchodovanie s ropou za jüany je otázkou len uplynulých pár týždňov, je to zaujímavý údaj...

A bude, samozrejme, záležať aj na samotných USA. Vypovedaním jadrovej zmluvy s Iránom a presunutím ambasády do Jeruzalema si Donald Trump „odfajkoval“ splnenie svojich sľubov, ktoré dal pred voľbami americkej židovskej loby, a nie je príliš jasné, či má vôbec pripravené nejaké ďalšie kroky. Je tu však kauza čínskeho technologického koncernu ZTE, ktorý pod americkými sankciami skoro skrachoval, čo Peking rozčúlilo a Washington vyľakalo, a tak USA práve túto firmu zo sankcií znovu vypustili...

Chcem povedať, za Trumpa sa v Bielom dome často najskôr vystrelí naslepo, potom sa chvíľu na Twitteri kochajú výsledkom, potom prepadajú panike a chaosu pri pohľade na dôsledky a potom sa veci zase naprávajú. Ako napríklad ponuka Rusku, nech vyšlú do USA nových diplomatov namiesto tých vypovedaných. Skrátka, uvidíme, čo bude.

Svet trochu zabudol na Afrin. Máme mať zlé svedomie z toho, čo tam náš spojenec Turecko vyvádza? Je pravda, že sa tam sťahujú džihádisti, ktorých vyhnal Baššár Asad z iných kútov Sýrie?

Ajáj, takých spojencov, pre ktorých by sme mali mať „zlé svedomie“, je oveľa viac, stačí si vybaviť udalosti ostatných mesiacov alebo vojny, ktoré kdekoľvek po svete práve zúria. Turecko v tomto ohľade nie je žiadnym veľkým zlosynom, ktorý by nejako vyčnieval z radu, a možno aj preto sa o tureckom postupe v Afrine zase až toľko nehovorí...

Ale čo sa týka tohto bodu, mám dojem, že „sťahujú“ asi nie je to správne slovo, pretože v Afrine nedobrovoľne končí časť džihádu, ktorý v uplynulých dvoch mesiacoch kapituloval v okolí Damasku alebo v provinciách Homs a Hamá. To znamená, že sa pôvodne kurdský Afrin popri Idlibe stáva akýmsi druhým „odkladiskom“ radikálnych islamistov.

Turecko im očividne dáva prednosť pred pôvodnými Kurdmi a má v pláne použiť ich na vytvorenie „nárazníkového“ pásma, ktoré by tureckú hranicu odizolovalo pred radikálnymi kurdskými silami. A pritom džihádistov, ktorí boli až doteraz platení napríklad zo Saudskej Arábie, skúša naverbovať do svojich služieb, a keď to nevychádza, prepukajú medzi rôznymi islamskými skupinami ostré boje, aj keď sú to vlastne „proxy“ boje medzi Turkami, Katarom a Saudmi. Nedokážem si dnes predstaviť, čo z toho všetkého – povedzme v horizonte dvoch-troch rokov – vylezie. Keď som bola nedávno v Sýrii, miestni sa práve o osud sýrskych regiónov na severe krajiny zaujímali oveľa viac než napríklad o americké komandá v púšťach na východe Sýrie...

Sype sa to, sype, napísali ste k správe o novovznikajúcej koalícii v Taliansku. Čo všetko sa sype a komu sa to sype? A rozsype sa to?

Uplynulé dni prinášali naozaj zvláštne správy. Najprv sa EÚ odmietla podriadiť Spojeným štátom v kauze jadrovej dohody s Iránom, potom tri štáty vrátane ČR odmietli spoločnú kritiku presunu ambasád z Tel Avivu do Jeruzalema, následne Angela Merkelová vyhlásila, že Európa sa musí začať starať sama o seba, pretože sú „preč časy, keď nás USA jednoducho chránili“, čo je de facto výzva na vznik nového NATO bez USA, a v stredu si šéf Európskej rady Donald Tusk povzdychol, že Trump pripravil Európu o všetky ilúzie a že s „takými priateľmi žiadnych nepriateľov už ani nepotrebujeme“...

 

 

Zdroj: Twitter / Donald Tusk

A do toho víťazi talianskych volieb, Liga severu a Hnutie piatich hviezd, vypracovali spoločnú vládnu platformu, v rámci ktorej sa okrem iného zhodli na zrušení daňových a iných škrtiacich reforiem, na zavedení paralelnej meny, ktorá otvára cestu k vystúpeniu z eurozóny, na nutnosti nových fiškálnych pravidiel, ktoré by im umožnili zvyšovať výdavky, a aby toho nebolo málo, od Európskej centrálnej banky požadujú škrtnúť dlhy v sume 250 miliárd eur, inak...

A to sa k nim ešte nepridal sankcionovaný „nesmrteľný“ Silvio Berlusconi, Putinov „starý priateľ“. Taliansko si môže začať svoje požiadavky od Bruselu brutálne vynucovať, bude predsa stačiť jeho veto napríklad na predĺženie sankcií proti Rusku a všetko to snaženie pôjde do hája... Skrátka, ako sa to všetko vŕšilo jedno za druhým, napadlo mi, že je celkom výstižné konštatovať, že sa nám naša realita, istoty aj jednota akosi rozsypávajú a rúcajú...

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Neviem, čo by som vyzdvihla, pretože sa to „sype“ azda na všetkých stranách a je čoraz zložitejšie udržať si o svete nejakú predstavu...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Neformálne centrum politického vplyvu Únie sa bude sťahovať do priestoru strednej Európy. Možno vrátane Bavorska, myslí si docent Valenčík

13:00 Neformálne centrum politického vplyvu Únie sa bude sťahovať do priestoru strednej Európy. Možno vrátane Bavorska, myslí si docent Valenčík

ROZHOVOR Neodstránila sa ani jedna z príčin migračných vĺn do Európy. Pre Parlamentné Listy to poved…