Otvoria sa stavidlá a bude zle, varuje Tereza Spencerová pred ďalšou fázou migrácie. Ide o Sýriu. Východné Nemecko nám však ukazuje ešte horší problém

1.9.2018 0:01

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ K severozápadnej Sýrii, k provincii Idlib smeruje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová pozornosť čitateľov Parlamentných listov. Ak sa tamojšie boje vymknú kontrole, môže to v krajnom prípade znamenať aj vlnu migrácie radikálnych islamistov do Európy, uvádza vo svojom pravidelnom zhrnutí udalostí z ostatných dní. Venuje sa aj rozruchu okolo incidentu v nemeckom Chemnitzi alebo situácii v Turecku a v Jemene.

Otvoria sa stavidlá a bude zle, varuje Tereza Spencerová pred ďalšou fázou migrácie. Ide o Sýriu. Východné Nemecko nám však ukazuje ešte horší problém
Foto: TASR
Popis: Ľudia stoja pred zničenými budovami na ulici po údajnom chemickom útoku v sýrskom meste Dúmá neďaleko Damasku.

Tak kedy dôjde k tomu „slávnemu“ chemickému útoku v Sýrii, o ktorom sa stále hovorí? Vraj sa niečo inscenuje, presúva sa zbrojný materiál... Je možné, že Asad bude chcieť „doraziť“ občiansku vojnu v Sýrii nejakým drvivým chemickým úderom? Iné vysvetlenie pre tie vyhlásenia západných krajín asi nenájdeme.

Neviem, kedy k nemu dôjde a či vôbec. V prvom rade by však asi bolo potrebné, aby „Asad“ spustil ofenzívu a začal ten Idlib bombardovať, aby tam mohol vôbec „zhodiť“ nejakú tú „chemickú látku“, pretože bez tohto predpokladu by „Asadov chemický útok“ fakt dosť kríval. Kým sa teda ofenzíva proti Idlibu nezačala, nedá sa predpokladať, že Biele prilby „odpália“ svoju píárovú nálož.

A čo viac, Rusi aj arabské sociálne siete prakticky v priamom prenose oznamujú, kde sa konvoj s nádržami chlóru práve nachádza alebo z ktorej dediny či mesta práve mieri do mesta iného. Po Idlibe sa pohybujú sýrski špióni a na internet dávajú čím ďalej, tým viac záberov z ulíc tamojších miest, čím chcú očividne zneistiť a znervózniť al-Káidu a ďalších džihádistov, ktorí región ovládajú, aj tie Biele prilby. Za týchto okolností sa z toho „Asadovho chemického útoku“ vlastne stáva neuveriteľná reality šou...

No, ja by som vysvetlenie „Asadovho chemického útoku“, ktorým Západ hrozí, mala a celkom normálne, pretože politické. Od toho, ako sa nakoniec vyrieši „otázka Idlibu“, totiž bude do značnej miery závisieť rozloženie síl aj budúca schopnosť vonkajších hráčov ovplyvňovať situáciu v Sýrii. Rusko s Tureckom a Iránom už pre to vedú skoro každodenné konzultácie a chystajú aj summit, USA sa snažia uchovať si aspoň aký-taký vplyv a úplne nevypadávať z procesu, aj keď sa zdá, že pod pojmom „USA“ v tomto kontexte treba vnímať skôr Pentagón a CIA než Donalda Trumpa, ktorý neskrývane dáva najavo, že ho Sýria nezaujíma a treba odtiaľ odísť.

Otázkou skrátka je, aká bude Sýria po „poslednom výstrele“. Je jasné, že sa všetko nevráti do predvojnových koľají, že dnes už tamojšia spoločnosť naliehavo vníma potrebu určitej decentralizácie a zmeny fungovania inštitúcií. Nehovoriac o tom, že sa zmenil aj svet okolo – stačí sa rozhliadnuť a uvidíte, že už je úplne inde ako povedzme v roku 2011, keď prepukli prvé revolty v rámci takzvanej arabskej jari. Takže každý, kto sa nejako „zaháčkuje“ – a Západ to ďalej realizuje hlavne prostredníctvom sily a podpory džihádu, pretože významnejší „nástroj“ len tak nenájde –, bude mať nejaké slovo.

A keď teraz Západ uchráni al-Káidu v Idlibe, povedzme aj za cenu „Asadovho chemického útoku“ a následného mohutného „trestného“ útoku proti Sýrii, tak na jednej strane predĺžením vojny aspoň oddiali oficiálne uznanie svojej porážky a na druhej strane mu to vyznávači radikálnej sunnitskej verzie islamu nezabudnú. Možno. Osobne by som teda na ich vďačnosť nestavila ani deravý groš...

Bašár Asad

Bašár Asad  Zdroj: TASR

Ak sa všetko zaobíde bez chemického útoku, tak k čomu smeruje situácia v provincii Idlib? Džihádisti, prozápadní opozičníci, Turci... Čo sa tam nakoniec môže zomlieť?

Zomlieť sa tam môže, samozrejme, čokoľvek, pričom najhorším variantom by bolo preliatie konfliktu na turecké územie alebo útek tých asi 50-tisíc džihádistov cez Turecko do Európy, s ktorými by pred bojmi rovnakým smerom utekali aj davy civilistov. Nezabúdajme pritom, že v Idlibe podľa väčšiny odhadov žije asi 2,5 milióna ľudí, pričom drvivá väčšina tých, ktorým sa protivila stredoveká forma islamu v podaní al-Káidy, už dávno odišla a zostali prevažne len „fúzatí“ a „zahalení“.

Taká migračná vlna by Európou fakt otriasla. A to ani nehovorím o asi troch miliónoch utečencov, ktorí už v Turecku sú a ktorých Ankara zadržiava pred cestou ďalej. V prípade zrútenia tureckého štátu – a ak by sa vojna z Idlibu do Turecka naozaj preliala, mala by Ankara zrazu šialený problém – by sa však stavidlá otvorili... Ale to je krajný variant a nepripadá mi vôbec pravdepodobný. Ale, ako som hovorila, o Idlibe sa teraz aktívne diskutuje, tak si počkajme ešte pár dní a uvidíme, čo bude.

Ideálom pre Ankaru sa aktuálne zdá byť predstava, že sa Turecku podarí oddeliť „svojich“ takzvane umiernených džihádistov od al-Káidy, tých prvých potom odzbrojiť a tých druhých spoločne s Ruskom a svojimi džihádistami a sýrskou armádou zničiť. Ale zatiaľ naráža na dlhoročný problém, ktorého existenciu Západ pravidelne popiera – a je ním otázka, ako odlíšiť „umierneného“ džihádistu od „neumierneného“. A tiež sa v plnej nahote ukazuje, že aj keď Turecko spoločne s USA a Katarom al-Káidu po väčšinu sýrskej vojny prakticky „páslo“, len čo chce od nej teraz niečo na oplátku, naráža na „nezáujem“. Je to ako s tým príslovím o ohni ako dobrom sluhovi, ale zlom pánovi. To zahrávanie sa s džihádom sa nám raz fakt poriadne vypomstí...

Nejako sa to vymklo spod kontroly vo východnom Nemecku, kde v meste Chemnitz podľa policajných informácií arabskí migranti zabili Nemca ruského pôvodu. A ľudia vyšli do ulíc. Ako vnímate kritiku mediálneho pokrytia udalosti, ktoré podľa niektorých označilo protestujúcich paušálne za pravicových extrémistov? Ide podľa vás o udalosť, ktorá nám naznačuje, akým zlým spoločenským rozvratom by sa to mohlo skončiť v Európe?

Iste, odhliadnite od mesta Chemnitz a pozrite sa do Francúzska, Talianska alebo Británie, do Švédska... Začína to tu akosi všeobecne „hustnúť“. A Európska únia medzitým nesúhlasí s ruským a sýrskym tvrdením, že sa sýrski utečenci môžu vracať do vlasti. Vraj to nie je bezpečné, kým Asad neodovzdá moc opozícii alebo sa s ňou aspoň o moc nerozdelí. Samozrejme, myslí sa tým opozícia, ktorú Sýrčanom určíme my tu na Západe. Nepodarilo sa zvrhnúť tamojší režim vojnou, a tak ich azda budeme „trestať“ tým, že tu budeme držať sýrskych migrantov násilím a brániť im v návrate domov, kým Asada „nezlomíme“? Je to svojím spôsobom neuveriteľné. Myslím tým, že je neuveriteľné, čo všetko únioví politici považujú za dôležitejšie, než je fungovanie ich vlastných spoločností doma v Európe.

Rusko v každom prípade tvrdí, že rekonštrukcia Sýrie pokračuje a vrátiť sa môže hneď teraz milión ľudí. Ale to my nie! A tak bude Chemnitzov len pribúdať a každé ucho sa raz odtrhne, ako je všeobecne známe.

Andrej Babiš sa zašiel pozrieť do Talianska, kde miestnemu premiérovi zopakoval, že Česko neprijme ani jedného migranta, pretože je to symbolický krok. Možno s takým postupom súhlasiť? Inak, Babiš hodlá presviedčať Európu, aby uzavrela s Marokom, Alžírskom, Tuniskom či Líbyou podobnú dohodu ako s Tureckom, čím by sa zaistilo, že migrácia nebude. Je to správny krok?

V zásade má Babiš asi pravdu, že je pre Európu najvýhodnejšie odsunúť migračný problém z nášho kontinentu na iný. Ale pri súčasnom stave vecí by ani dohody s tými vymenovanými štátmi, z ktorých Líbya navyše fakticky ani neexistuje, nič nevyriešili, pretože by vznikali len hrádze, na ktoré by tlačil čoraz mohutnejší migračný tlak, až by tie hrádze aj tak povolili.

Problémy sú hlbšie v Afrike, v tamojšej ekonomickej aj sociálnej situácii, a, samozrejme, aj na „trase“, na ktorej sa migrácia stáva neuveriteľným zdrojom peňazí pre množstvo rôznych mafií. A k tomu pripočítajme zmeny klímy, ktorá začína byť neznesiteľná aj pre ľudí, ktorí boli niekde v subsaharskej Afrike na horúčavy zvyknutí. A s pribúdajúcimi horúčavami bude ďalej ubúdať vody. A ľudia sa jednoducho vydajú na pochod. Takže je veľkou otázkou, či možno migráciu vôbec zvládnuť bez toho, aby sme sa uchýlili k skutočne drastickým „opatreniam“. Nazývajme to zatiaľ tak pekne eufemisticky. Ľudstvo v dejinách zažilo – a prežilo – mnoho migračných vĺn, ktoré zahubili alebo výrazne pozmenili „cieľové“ spoločnosti. Ale dnes má tá bohatšia a šťastnejšia časť ľudstva poruke zbrane hromadného ničenia, napríklad...

Turecku sa rúca mena, Erdogan chce hľadať záchranu okrem iného v Nemecku. Možno sa radovať, že keď má Erdogan problémy, bude povoľnejší partner? Alebo sa skôr máme báť zmyslu úslovia Turecko je príliš malé na to, aby bolo veľmoc, ale dosť veľké na to, aby mohlo ostatným kaziť ich politiku? Mimochodom, v Nemecku odhalili sochu Erdogana ako ďalší dôkaz, že Erdogan má voči Západu mocnú zbraň v podobe svojej piatej kolóny.

Ak máte na mysli tú štvormetrovú sochu Recepa Erdogana vo Wiesbadene, tak tá mala gestom so vztýčenou pravicou evokovať tú slávnu obriu sochu Saddáma Husajna, ktorú nechali zvrhnúť americkí vojaci po dobytí Bagdadu – zaplatili si vtedy miestny komparz a zbúranie sochy potom v televíziách celého sveta „predávali“ divákom ako „Iračania oslavujú zvrhnutie diktátora“. A Erdogan sa teraz vo Wiesbadene ocitol navyše v rámci tamojšieho umeleckého bienále, takže by som za tým všetkým žiadnu piatu kolónu fakt nehľadala. Práve naopak. A čo viac, aj tak ju už nechala radnica odstrániť, pretože ktosi ten skvost v noci poškodil, doplnil nápisy „turecký Hitler“ a v meste vraj „zavládla mierne agresívna nálada“.

A neviem ani, či Erdogan naozaj hľadá záchranu v Nemecku, skôr by som si tipla, že okolo seba „zvyšuje stávky“. Je na nože s EÚ aj s Amerikou, obom viac-menej hrozí, že raz a navždy prestúpi „do klubu“ k Číne a k Rusku, a čaká, čo z nich „vypadne“. Z Ameriky pritom asi nič nevypadne, pretože Trump má svoju vidinu „nového sveta“ a v ňom pokojne Turecko „hodí pod vlak“, ale riziko, že sa Ankara znovu zblíži s EÚ, zase môže niečo zaručiť od Číňanov a Rusov.

Skrátka, Erdogan rozohráva svoje hry a je si s Trumpom podobný prinajmenšom v tom, že tiež razí „svoju vlasť predovšetkým“. A za akúkoľvek cenu. Samozrejme, už Krakonoš varoval Trautenberka, že „kto preberá, preberie“. Neviem, ako sa to povie po turecky, ale uvidíme, či Erdogan nepreceňuje svoje sily. Na druhej strane, zemepis je neúprosný a nemožno s ním pohnúť. A vďaka nemu je z Turecka veľmi dôležitý štát, prakticky pre všetkých mocných, ktorí sa zaujímajú o vplyv na rovnako predôležitom Blízkom východe. Takže má v rukách mnoho tromfov, a ak to zahrá dobre...

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan  Zdroj: TASR

Jatky v Jemene už dosiahli takú mieru, že o nich začali informovať aj české médiá. OSN vyzvala na „spresnenie leteckých úderov“. O čo vlastne v Jemene ide?

OSN dokonca opatrne naznačila, že Saudi sa v Jemene dopúšťajú vojnových zločinov, ale tak sa hneď vyľakala svojej odvahy a vidiny straty saudských finančných príspevkov, že obratom ruky dodala, že vojnové zločiny páchajú aj jemenskí rebeli. Aby zrejme nikomu nenadržovala. Ale saudský korunný princ, ktorý fakticky vládne a je aj hlavným strojcom ilegálnej agresie proti Jemenu, usporiadal poradu so svojimi vysokými dôstojníkmi, vraj aby si medzinárodných kritikov saudských náletov v Jemene nevšímali. Do médií dokonca unikol princov citát: „Chceme silno ovplyvniť vedomie budúcich generácií Jemenčanov. Chceme, aby sa tamojšie deti a ženy, rovnako ako muži, zachveli hrôzou zakaždým, keď budú počuť o Saudskej Arábii.“

Je to len pár dní, keď saudské nálety zmasakrovali vyše 40 detí v školskom autobuse a ďalšie desiatky detí v utečeneckom tábore pri prístave Hodejdá... Vlastne je najzaujímavejšia otázka, či nahrávku z tej porady vyniesol niekto, kto má princových šialeností už dosť, alebo či to nezariadil on sám, aby „svetu“ ukázal, že na neho zvysoka kašle, pretože je psychopat. Je pritom príznačné, že po boku Saudov v Jemene nebojuje len al-Káida, ale aj Spojené štáty, Británia a Francúzsko. A o týchto štátoch sa správa OSN o vojnových zločinoch cudne nezmieňuje. A americký minister obrany vzápätí potvrdil, že z jeho pohľadu žiadne dôkazy o vojnových zločinoch neexistujú, a tak budú USA Saudov ďalej podporovať v ich agresii...

A o čo v Jemene ide? To je jednoduché. Korunný princ nezniesol predstavu, že u neho „na zadnom dvore“ nevládne jeho bábka, ale rebeli, ktorí sa mu odmietli podriadiť a razili veľmi nezávislú politiku. Obetí jeho svojvôle už je vyše päťdesiattisíc, teda tých, ktorých zabili napríklad pri saudských náletoch. K tomu treba pripočítať ďalšie tisíce ľudí, ktorí umreli pri epidémii cholery alebo na inak liečiteľné choroby, na ktoré však v Jemene pre saudskú a emirátsku blokádu nie sú lieky...

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Že by napríklad prípravy na voľby vo Švédsku?

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

To ten Novičok rozlievali všade okolo? Čuduje sa Tereza Spencerová slovám vyšetrovateľov z Británie. A má horúce info zo Sýrie

17:00 To ten Novičok rozlievali všade okolo? Čuduje sa Tereza Spencerová slovám vyšetrovateľov z Británie. A má horúce info zo Sýrie

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Už sa ani nenamáhajú vytvárať príbehy, ktoré by dávali aspoň troch…