O čom je pri našej opozícii nereálne hovoriť? Čo ju môže potešiť? Reaguje politológ

27.6.2019 0:00

Slovensko dnes nemá lídra opozície, aj keď sa politici takto radi štylizujú, hovorí politológ Grigorij Mesežnikov. Ako vidí stretnutie dvojkoalície Progresívne Slovensko a Spolu so stranou Andreja Kisku Za ľudí, prípadne avizovaný míting PS-Spolu s KDH? A čo si myslí o Sulíkovom výroku, že ak sa nevytvorí trojblok PS-Spolu-Za ľudí, tak ide o rozbíjanie opozície?

O čom je pri našej opozícii nereálne hovoriť? Čo ju môže potešiť? Reaguje politológ
Foto: TASR
Popis: Na kombosnímke zľava hore Boris Kollár, Aojz Hlina, Richard Sulík. Zľava dole Michal Truban, Miroslav Beblavý, Andrej Kiska a Igor Matovič

Po Andrejovi Kiskovi s jeho stranou Za ľudí sa ohlásil lídrom PS a Spolu na stretnutie aj Alojz Hlina, predseda KDH. Ako to hodnotíte?

Na politickej scéne dochádza k istým pohybom. KDH a SaS povedali, že budú vo voľbách kandidovať samostatne.

Je do istej miery zmätočné, že KDH najprv prijme takéto rozhodnutie a potom sa ohlásia na stretnutie s PS-Spolu. Ale môže ísť aj o akési konzultácie, ako postupovať pred voľbami aj bez spájania do koalícií.

Napríklad určiť si rámce, aby sa tieto strany navzájom nenapádali, aby sa sústredili na kritiku vládnych strán.

Ale možno z perspektívneho hľadiska, napriek tomu rozhodnutiu KDH ísť do volieb samostatne, počítajú tieto strany s eventuálnou situáciou, keď takéto spojenie bude výhodné pre všetkých.

Pre malé strany, že sa vôbec dostanú do parlamentu. Možno za istých okolností vznikne nejaké zoskupenie, ktoré prečísli Smer a bude mať väčší percentuálny zisk.

Zatiaľ to pozorujem, do volieb je ešte čas. Evidentné je, že tieto existujúce opozičné strany plus nová strana Andreja Kisku asi majú zhodné strategické zámery – po voľbách vytvoriť väčšinu.

Znamenajú tieto posledné stretnutia aj to, že Michal Truban a Miroslav Beblavý sú novými lídrami opozície?

Myslím si, že nie. Toto je bezobsažný termín (líder opozície  pozn. PL.sk), ktorý ja nepoužívam. Samozrejme, politici sa radi takto pozicionujú, potom to médiá preberajú.

Na Slovensku dnes skutočný líder opozície nie je, lebo tu máme takú fragmentáciu síl, že hovoriť o niekom, kto má o pár percent vyššie preferencie, že je jeho predseda lídrom opozície, je nereálne.

Tento termín neexistuje, odkedy nemáme silný opozičný subjekt typu SDK. Dokonca ani SDKÚ nebolo lídrom v tomto zmysle, lebo muselo okolo seba vytvoriť väčšinovú koalíciu.

Čiže ani Truban, ani Beblavý, ale ani Kiska nie sú takýmito lídrami. Sme v takej konštelácii, že tu môže byť len jeden silný opozičný blok, ktorý sa dohodne na nejakom postupe a personálnom rozdelení.

A myslím si, že takýto líder opozície dlho ani nebude.

Pre Andreja Kisku to asi bola zaujímavá situácia. Pred pár mesiacmi odmietol ich ponuku a teraz sa s nimi stretáva ako predseda novej strany, ktorého osobné preferencie či dôveryhodnosť asi už nezopakujú čísla z prezidentského obdobia...

Vstúpiť do takejto strany je niečo iné, ako ísť na spoločnú tlačovku. To je v úplne inej rovine, než ísť a rokovať o spoločných postupoch.

Snímka, ktorú po stretnutí trojice Beblavý-Kiska-Truban zverejnili všetci menovaní politici na sociálnej sieti.

Kiska je teraz lídrom suverénnej samostatnej strany, môže ísť na rokovanie za Trubanom, Beblavým a potom oni prídu za ním, to nevidím ako rozpor. Naopak, spravil dobre, keď nešiel na tú spoločnú tlačovku.

O spoločnom predvolebnom postupe hovoril aj Igor Matovič so Zlaticou Kušnírovou. Nie je to kontraproduktívne?

Spojenie je možné, keď na neho pristúpia viacerí aktéri. Igor Matovič takýmto spojovateľom nemôže ani byť. Oslabuje sa mu jeho subjekt a možno teraz bude náchylnejší byť súčasťou týchto úvah.

Voliči SaS, OĽaNO a podobne majú v praktických otázkach zhodné názory. Bez ohľadu na to, či ide o ľavicu, stranu mierne doľava až po pravicu.

V otázkach chápania demokracie, zahraničnej politiky, spolupráce majú rovnaké názory. A Matovičov subjekt je jedným zo šiestich, ktoré pre spoluprácu prichádzajú do úvahy. 

Andrej Kiska hovoril už o tom, že je pripravený byť premiérom, respektíve takto odpovedal na podobne položenú otázku. To hovoril kedysi aj Radoslav Procházka. Nemôže byť takéto videnie samého seba pre politikov pascou?

Nie, myslím, že nie. Kiska bol prezidentom, kým Procházka bol len poslancom a predsedom neúspešnej strany. Zachytil som však, že pre Kisku to nie je zásadná otázka byť nevyhnutne premiérom.

V tejto súvislosti ako možných premiérov vymenoval všetkých predsedov strán dnešnej opozície. Je správne, že nevylučuje takúto svoju ambíciu, svedčí to o vážnych zámeroch, ale dnes to nie je také dôležité.

Strana sa ešte len etabluje. Čo sa týka skúseností z ústavných funkcií, Kiska tam nemá konkurenta. Ešte Richard Sulík bol rok a pol predsedom parlamentu, ale tam nejde o výkonnú funkciu.

Všetko sa však určí na základe pomerov, ktoré prinesú až voľby.

Avizované stretnutie PS-Spolu s Hlinom je zaujímavé nielen v tom, že oň usiluje líder strany, ktorá sa dopredu rozhodla ísť do volieb samostatne, ale aj v tom, do akej miery sú koalícia PS-Spolu a KDH na druhej strane vôbec kompatibilné.

Kompatibilita koalícií je určená rámcami programových priorít. Mali sme tu KDH a SDĽ v jednej koalícii, a to bolo väčšie rozpätie ako dnes.

Ak budú za priority považovať napríklad obnovu režimu právneho štátu, odmietnutie klientelistického systému, vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchané rôzne trestné činy, tak tieto stranícke ideologické rozpory nemusia byť prekážkou.

Tieto rozdiely môžu vytvárať neskôr problémy, ale nemusí to byť prekážka spolupráce. Napokon oni sa v tých výrokoch o budúcom fungovaní nevyhýbajú otázke povolebnej spolupráce.

V tejto súvislosti sa hovorí len o Smere, SNS a Kotlebovi, prípadne o Kollárovi. Dokonca nevylučujú z prípadnej spolupráce ani Most-Híd.

Vždy po vládnutí národnopopulistických síl typu Smer či SNS vznikajú širšie koalície, ktoré hovoria o potrebe obnovovania spravodlivosti, odstraňovaní deformácií.

Nie som si istý, či to takto vyjde, vývoj sa už medzitým posunul, ale je možná spolupráca v základných veciach.

V tejto súvislosti ma zaujal výrok Richarda Sulíka, ak sa nová strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí spojí s už existujúcimi stranami Progresívne Slovensko a Spolu, tak takýto trojblok môže mať zmysel. Ale ak sa nespoja, bude to rozbíjanie opozície.

Je to smiešne. Ako môže predseda jednej strany určovať iným stranám, aby vytvorili nejakú koalíciu, prípadne to on hodnotí? To už vychádza za rámec rozumných výrokov.

Je to jeho predstava, on si to tak myslí, ale nemôže určovať dvom stranám, aby vytvorili spoločný trojblok s treťou. Takto to nikdy nefungovalo a nebude fungovať. 

Nezdá sa vám, že v tejto téme je Richard Sulík v poslednom čase ako keby mimo hry?

Súvisí to s jeho obavou, že mu nové strany zoberú hlasy. A už mu aj zobrali. SaS malo v prieskumoch aj nad 15 percent, koľko majú dnes?

Okolo desať.

Možno, a možno ani toľko nie. Jediné východisko je získať voličov naspäť alebo uvažovať o nejakej spolupráci. Ale nemôže predseda jednej strany radiť trom iným stranám, či sa majú spojiť, alebo nie.

Máme tu nejakú pluralitu... Potom by sme mohli povedať, aby sa aj on s niekým spojil, lebo inak bude rozbíjačom opozície. Nebol to najšťastnejší výrok.

Myslíte si, že situáciu medzi opozičnými stranami môže ešte pred voľbami zmeniť prípadná strana Štefana Harabina? Je on schopný zobrať hlasy niektorej z dnešných opozičných strán?

Absolútne nie. Dokonca mám pocit, že založenie novej strany Štefanom Harabinom môže niektorých opozičníkov len potešiť, pretože on bude brať hlavne Smeru, z menšej časti kotlebovcom. Opozíciu ale neoslabí.

Opozičné strany sa začínajú stretávať, tie koaličné zatiaľ parlamentné voľby z tohto pohľadu neriešia...

Nie je tak, ak ide o Most-Híd. Most sa už začal v maďarskom prostredí snažiť o nejaké spolupráce. Oni ale nikdy neuvažovali o takejto spolupráci so Smerom či SNS, ale už sa aktivizujú.

Na záver sa spýtam zjednodušene. Bude podľa vás dnešná opozícia o necelý rok zostavovať vládu? Majú ten potenciál aj vďaka týmto spoločným rozhovorom či podpore vo verejnosti?

Podporou vo verejnosti sa to musí začať ako prvým krokom. Ak získajú nadpolovičnú väčšinu mandátov, napríklad nad 80 hlasov, tak to bude stabilnejšia väčšina.

Otázne je, či bude Boris Kollár akceptovateľný pre všetkých, ale mám pocit, že na získanie väčšiny to z ich pohľadu vyzerá nádejne.

A predpokladám, že sa poučili zo svojich predchádzajúcich zlyhaní, myslím si, že dnes je tam viac racionálnejšie uvažujúcich politikov ako v roku 2010.

Áno, je ich viac ako vtedy, ale to (počet koaličných partnerov  pozn. PL.sk) nie je najdôležitejší prípadný negatívny faktor.

Pozrite sa na rok 1998, vtedy sme boli svedkami skutočne širokej koalície a tí lídri v nej vydržali celé obdobie. Teraz to, že lídrov bude o jedného-dvoch viac, nehrá žiadnu rolu.

Navyše Kiska má skúsenosť z najvyššej politiky...

Autor: Ľudovít Kusal

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Západ? Čaputová? Tereza Spencerová sa ospravedlňuje priateľom, ale nemôže inak. „U debilov,“ dodáva

0:00 Západ? Čaputová? Tereza Spencerová sa ospravedlňuje priateľom, ale nemôže inak. „U debilov,“ dodáva

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Vždy, keď tu niekto vykríkne, že sa hanbí raz za Zemana, inokedy z…