O chvíľu sa deti v školách budú učiť, že Osvienčim oslobodili vojaci NATO. Oskar Krejčí neveriacky sleduje, čo predviedli „traja naši velikáni z EÚ“

24. 2. 2020 0:04

POLITOLÓGOVIA Zamiesť cestičku pre miliardára Michaela Bloomberga? „Nielenže demokrati Trumpa neuvarili v impeachmente, ale ešte zlikvidovali celou kampaňou svojho kľúčového prezidentského kandidáta,“ komentuje situáciu pred americkými prezidentskými voľbami politológ Oskar Krejčí. K „ukrajinskej kauze“ profesor podotýka: „Len čo bude chcieť Washington vylepšiť vzťahy s Ruskom, odpíše kyjevskú elitu. A tá sa sama neudrží.“ S odkazom na Nemecko a Francúzsko upozorňuje, že ľudia, ktorí zoslabnú na domácej politickej scéne, majú tendenciu robiť v zahraničnej politike gestá, ktoré nie sú reálne.

O chvíľu sa deti v školách budú učiť, že Osvienčim oslobodili vojaci NATO. Oskar Krejčí neveriacky sleduje, čo predviedli „traja naši velikáni z EÚ“
Foto: Hans Štembera
Popis: Oskar Krejčí
reklama

Francúzsky prezident na bezpečnostnej konferencii v Mníchove vyhlásil, že európska politika odporu k Rusku zlyhala, a pretože nikto nechce ísť s Ruskom do priamej konfrontácie, je nutné obnoviť dialóg a vyriešiť spory. Podľa servera France 24 tiež povedal, že aj keď nenavrhuje zrušenie sankcií proti Rusku, nemali žiadny efekt. Ako vlastne čítať politiku Macrona voči Rusku? Je jeho aktuálna reakcia niečím významná?

Vyjadrenia prezidenta Emmanuela Macrona tohto typu sú staršieho dáta. Len upozorňuje na to, že na sankcie doplácajú obe strany. Ale treba k tomu dodať, že na politiku sankcií dopláca EÚ a Rusko, nedoplácajú na ne Spojené štáty. Zarába na nich Čína, pretože Západ tlačí Moskvu k tesnejšej spolupráci s Pekingom.

Pri všetkých ekonomických stratách Ruska je však podstatné niečo iné: cieľom sankcií malo byť donútiť Kremeľ k zmene politiky. To sa nepodarilo a podariť nemôže. Agresívny západný tlak vždy Rusko zjednocoval a mobilizoval.

Macron už niekoľkokrát vyhlásil, že politika sankcií zlyháva, ale podľa dostupných informácií na všetkých schôdzkach, kde sa rozhodovalo o predĺžení sankcií, hlasovalo Francúzsko za. To isté platí o Fínsku alebo Maďarsku, kde sa tiež vedúci predstavitelia štátu vyjadrujú proti sankciám. Slová Macrona sú pravdivé, ale výsledky nie sú vidieť.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron. Zdroj: TASR

Myslíte si, že sú to od neho len proklamácie alebo príprava na faktické kroky?

Európa zatiaľ vykazuje nadmernú solidaritu s americkou stratégiou. Spojené štáty na sankciách a na tejto atmosfére zarábajú. Európski politici sa disciplinovane podriaďujú. Takto to ide mnoho rokov nielen v otázkach týkajúcich sa Ruska.

Teraz si musí Európa zvykať, že Washington sleduje odlišné záujmy. Neexistuje jednotný hlas Západu. Pompeo hovoril na mníchovskej konferencii o tom, že Západ postupuje jednotne. Nepostupuje! Čítať Spojené štáty len cez demagogické vyhlásenia politikov – zvlášť pred voľbami – je nezmysel.

Efekt sankcií sa prejavil napríklad pri stavbe plynovodu Nord Stream 2. Švajčiarska spoločnosť Allseas Group, ktorá ukladala potrubie na morské dno, z projektu práve pre sankcie vycúvala a náhrada za jej lode pláva až z Vladivostoku. Do akej miery ide o zásadný problém?

Sankcie sú škodlivé. Rusko na nich zarábalo len v niektorých ohľadoch, keď sa napríklad sankcie týkali potravinového importu. Rusi prestali voziť potraviny zo Západu a to pomohlo ich agropriemyselnému komplexu. Ale to sú výnimočné veci.

Ruská ekonomika, ale aj politická kultúra je orientovaná na Západ. Pozrite sa, čo prebehlo po prejave prezidenta Putina o stave krajiny, keď začal meniť vládu podľa princípu: kto má vonku majetky, kto má dvojité občianstvo, nemal by byť v rozhodovacích orgánoch. Zrazu zistíte, že desiatky ľudí, a to aj vo vláde, majú majetky aj občianstvo v zahraničí. Ale prečo to hovorím? Ani jeden ho nemal na východe, v Číne alebo v Japonsku. Majú ich na Západe.

Politické elity sú napojené na Západ, a teda manipulovateľné. Rusko sa musí naučiť uvažovať trošku ako Američania. Spoliehať sa na solidaritu kapitalistických liberálnych demokracií je naivné.

Vladimir Putin

Vladimir Putin. Zdroj: TASR

Čo sa týka Nord Streamu 2, sankcie USA predstavujú zdržanie. Rusko je veľmoc, keď bude na projekte trvať, technickú stránku zvládne – hoci to bude neskôr a nákladnejšie. Nakoniec sa plynovod dostavia, ak všetko nevzdajú západné štáty. Je to zdraženie pre Európu a Rusko, potenciálny zisk pre USA.

Donald Trump ešte pred pár dňami čelil ústavnej žalobe. Ako celú kauzu podľa vás ustál? Išlo skutočne o „hon na čarodejnice“ alebo je namieste trhanie jeho prejavov? Mimochodom, predsedníčka Snemovne reprezentantov obhajovala svoje gesto, pri ktorom po Trumpovom posolstve o stave Únie roztrhala kópiu jeho prejavu, tým, že išlo o „manifest neprávd“.

Za celý polrok som nepochopil, prečo do toho demokrati išli. Bolo dopredu jasné, že cez Senát žaloba neprejde. Zmysel mala len v tom, že pôjde o tému do predvolebnej kampane. Ale to sa nedalo uhrať!

A čo je horšie, rozdúchavanie témy „Ukrajina a Trump“ otvorilo tému „Ukrajina a Biden“. Nielenže demokrati Trumpa neuvarili v impeachmente, ale ešte zlikvidovali celou kampaňou svojho kľúčového prezidentského kandidáta. Niet dymu bez ohňa. Zrazu sa každý dozvedel, že nejaké machinácie rodina Bidenovcov v Kyjeve mala a že na to bola využitá funkcia viceprezidenta. Prepad preferencií Joea Bidena je do značnej miery zavinený kampaňou proti Trumpovi.

Neviem, možno chcel niekto oslabením Bidena zamiesť cestičku pre kandidatúru „Trumpa z Demokratickej strany“ – pre miliardára Michaela Bloomberga. Azda...

A trhanie prejavu? To už sú hry v tvrdo rozvadenej americkej spoločnosti. Divadlo, ktoré predsedníčke Snemovne reprezentantov zaistilo na dva týždne publicitu. Tieto veci neovplyvnia rozdelenie elektorátu volebnej základne.

Demokrati Trumpa obviňovali okrem iného z toho, že sa snažil nátlakom prinútiť Ukrajinu, aby mu pomohla získať kompromitujúce informácie o jeho súperovi Bidenovi. Ako sa podľa vás ústavná žaloba proti Trumpovi založená na „ukrajinskej kauze“ prejaví na vzťahoch USA s Kyjevom?

Úplne nečitateľná záležitosť. Problém s Kyjevom, prevrat proti zvolenému prezidentovi išiel z Washingtonu nielen proti Moskve, ale aj proti vtedajšej politike Európskej únie. Potreba pestovať konflikt dlhodobo je v Spojených štátoch závislá od toho, aká je vôľa a potreba ho pestovať. Jeho vlastná hodnota z hľadiska americkej zahraničnej politiky je relatívne malá.

Kedykoľvek sa môže po voľbách stať, keď vyhrá Trump, že Biely dom dospeje k názoru, že náklady sú príliš vysoké, a z konfliktu vycúva. Keď môže odísť z Afganistanu, prečo by nemohol vycúvať z divokej politiky na Ukrajine? Nie sú žiadne materiálne dôvody, okrem otravovania Ruska na hraniciach, na udržiavanie tohto konfliktu.

Veľmi zle sa to prognózuje. Len čo bude chcieť Washington vylepšiť vzťahy s Ruskom, odpíše kyjevskú elitu. A tá sa sama neudrží.

Donald Trump

Donald Trump. Zdroj: TASR

Po odchode Veľkej Británie z EÚ je Francúzsko jedinou jadrovou mocnosťou, ktorá v EÚ zostáva. Macron na konferencii v Mníchove znovu ponúkol, že francúzske jadrové zbrane budú základom európskej obrannej stratégie. Nemá ísť o projekt, ktorý by bol zameraný proti NATO alebo tvoril jeho alternatívu. Posilnenie vojenskej sily by vraj dalo Európe väčšiu dôveryhodnosť a možnosti pri rokovaní. Je to dobrý plán?

Veľmi pekná téma. Vraciame sa k otázke európskej armády, ktorej zmysel a podobu nikto nepozná. Keď sa pozrieme na jadrové arzenály, sú použiteľné trojakým spôsobom.

Po prvé, na všeobecnú totálnu jadrovú vojnu. A v tom prípade je francúzsky arzenál s 300 jadrovými náložami zanedbateľný. Rusko a USA majú – každý zvlášť – viac ako dvadsaťkrát toľko.

Druhý model vojny je jadrová vojna proti nepriateľovi, ktorý má prevahu v konvenčných zbraniach a v ľuďoch. Potom má jadrový arzenál zmysel. Ale taký protivník pre Francúzsko v súčasnom geopolitickom cykle neexistuje.

Potom je to tretí, de Gaullov, model odstrašujúcej sily. Paríž nemusí mať taký potenciál, ako má Rusko alebo USA, ale stačí, keď dokáže zničiť napríklad 20 percent ich ekonomiky. Potom sa útok na Francúzsko stáva nerentabilným.

Ale stále je tu otázka: proti komu jadrové zbrane namieriť? De Gaulle hovoril o politike všetkých azimutov a podľa Kissingerových spomienok ako politik s historickou pamäťou vojnu s Nemeckom nevylučoval.

Navyše, ako oprieť európske ozbrojené sily o francúzske jadrové zbrane? Kto velí francúzskym jadrovým zbraniam? Paríž. Bude po vytvorení spoločných síl nejaký spoločný orgán, ktorý bude veliť francúzskym jadrovým silám? Nebude. Bolo by to rovnaké ako v NATO. Má Severoatlantická aliancia nejaké jadrové zbrane? Nemá. Jadrové zbrane majú tri jej členské štáty a každý z nich rozhoduje samostatne.

Macronova myšlienka je inšpiráciou pre diskusie, ktoré nikam nevedú. V tomto svete, kde sa každý čoraz viac začína spoliehať na vlastné sily... Francúzsko sa svojich jadrových síl nevzdá, zapája sa do nového kola pretekov v zbrojení. A ostatní sa nebudú chcieť podriadiť francúzskemu jadrovému dáždniku. Macronov návrh, akokoľvek sa z niektorých uhlov javí sympatický, je nereálny.

Keby som to mal povedať všeobecne, mníchovská konferencia mala úplne zlé zadanie. Okrem toho, že bola nudná ako celok, hlavné heslo – znižovanie roly vo svetovej politike – bolo poňaté ako potreba resuscitácie hegemónie alebo tragédia. Oboje je zlé.

Musíme si zvyknúť na to, že Západ nie je dominantnou silou vo svete a má rovnocenných partnerov. Postavenie Západu aj po tom, ako napríklad Čína predbehne USA vo všetkých hlavných ekonomických ukazovateľoch, môže byť aj naďalej dôstojné, výborné a, ak chcete, v mnohých ohľadoch závideniahodné. Len nebudeme páni vesmíru. Ak sa s tým naučíme žiť, zarobíme na tom všetci. Čína, Európa, Spojené štáty.

Len nemôžeme nevyhnutné zmeny vnímať ako katastrofický úbytok západnej moci. Strata privilegovaného postavenia nie je dôvodom na hysterické scenáre. Nostalgia, ktorá znela mníchovskou konferenciou, je podľa môjho názoru chybná.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier skritizoval všetkých – Rusko, Čínu aj USA – pre spôsob, ako si preberajú medzinárodné právo. Vnímate to ako ponosy?

Áno, Steinmeier skritizoval všetkých, akurát zabudol povedať, že sa na súčasných problémoch tiež podieľal. Musí navrhnúť riešenie a nielen fňukať. Nie je dôvod.

Frank-Walter Steinmeier

Frank-Walter Steinmeier. Zdroj: TASR

Problém je v niečom inom. V súčasnej situácii sú potrebné nové elity, ktoré budú vnímať nový svet novo. My máme staré elity, ktoré sa navyše dostali do problémov na domácej politickej scéne. To platí predovšetkým o francúzskom prezidentovi a nemeckej kancelárke. Ľudia, ktorí zoslabnú na domácej politickej scéne, majú tendenciu robiť v zahraničnej politike gestá, ktoré nie sú reálne.

Potrebujeme naopak chladnú hlavu a novú stratégiu. Stratégiu partnerstva a nie stratégiu obnovy nadvlády a hegemónie, ako to robí Donald Trump. Normálne globálne partnerstvo. Ty pán, ja pán. Neviem, neviem – táto generácia štátnikov na to podľa mňa nie je pripravená. Chce to novú generáciu politikov.

Pozrite sa, čo predvádzali traja naši velikáni z Európskej únie pri oslavách oslobodenia Osvienčimu. Nie sú schopní hovoriť o oslobodení sovietskymi vojakmi, Červenou armádou. Spojenci oslobodili Osvienčim.

Pri tomto tempe obhajoby historickej pravdy sa o dvadsať rokov budú študenti v školách konečne slobodne učiť, že Osvienčim oslobodili vojaci NATO. To je taká strata citu pre históriu, strata schopnosti zovšeobecňovania konkrétnych udalostí! Myslieť si, že v tejto atmosfére západné politické elity vytvoria koncepciu pre nový svet, sa mi zdá nereálne. Až z toho mrazí.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Daniela Černá
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Zažila som Brežneva aj pád KSČ... Tereza Spencerová o budúcnosti EÚ. A prebrala Západ v súčasnom svete: Mizerný pohľad

0:02 Zažila som Brežneva aj pád KSČ... Tereza Spencerová o budúcnosti EÚ. A prebrala Západ v súčasnom svete: Mizerný pohľad

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Mnohým z nás, čo sme naplno zažili ešte posledné roky vlády KSČ, m…