Namiesto fráz konať! Profesor Krejčí o rinčaní rakiet medzi USA a Ruskom. A riešiť migráciu nekrvavo? Zložité

7. 10. 2019 0:03

POLITOLÓGOVIA „Situácia sa neustále komplikuje. Predovšetkým umelá inteligencia preniká do všetkých oblastí potenciálneho konfliktu: modernizuje sa výbava na vojnu od kozmu až po kyberpriestor.“ Politológ Oskar Krejčí analyzuje situáciu po ukončení Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu s tým, že aktuálna výzva Kremľa má len malý význam. Profesor hovorí o demontáži desaťročia ťažko utváraného systému kontroly zbrojenia, ktorá sa dokončuje bez náhrady. „Čo tak namiesto fráz o slobode a európskych hodnotách navrhnúť z Prahy plán, ako urobiť z Európy pásmo bez jadrových zbraní, ale tiež rakiet stredného doletu aj striel s plochou dráhou letu plus dronov stredného doletu?“ Profesor sa vyjadruje aj k otázke migrácie: „Vzhľadom na hĺbku problému je možné nájsť bezpečné nekrvavé východisko len vtedy, keď sa spoja sily Číny, USA a Európy. Nič také sa však zatiaľ nerysuje.“

Namiesto fráz konať! Profesor Krejčí o rinčaní rakiet medzi USA a Ruskom. A riešiť migráciu nekrvavo? Zložité
Foto: Hans Štembera
Popis: Oskar Krejčí

Dňa 2. augusta zanikla rusko-americká Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, ktorá zakazovala obom stranám zaradiť do arzenálu rakety odpaľované zo zeme s doletom 500 až 5 500 kilometrov. Skončila sa po 32 rokoch. V podstate po pár dňoch po ukončení zmluvy už obe strany stihli uskutočniť raketové testy. Je v ohrození bezpečnosť celého sveta, ako sa na túto tému píše? Naznačil už prvý mesiac po zániku dohody smer, akým sa bude situácia ďalej vyvíjať?

Technologicky nebolo príliš ťažké uskutočniť prvé testy: stačilo pripraviť zariadenie na odpálenie striel s plochou dráhou letu odpaľovaných z hladiny, ktoré text Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu nezakazoval, na pozemné odpálenie – čo zmluva zakazovala.

To, že sa smeruje k vypovedaniu zmluvy tykajúcej sa rakiet stredného doletu, signalizovala už dlhší čas situácia po odstúpení USA od Zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany za vlády prezidenta Georgea Busha ml. Tiež vojenský rozpočet Pentagónu najmenej rok pred vypovedaním Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu naznačoval, že sa počíta s testami a výrobou rakiet stredného doletu.

V tejto chvíli je najviac ohrozená zmluva o obmedzení strategických zbraní USA a Ruska Nový START, ktorá je platná do roku 2021. Opäť je to viditeľné tak v rozpočte Pentagónu, ako aj v úpravách stratégie.

Podľa rozpočtovej kancelárie Kongresu sa Spojené štáty chystajú do roku 2046 minúť na údržbu a modernizáciu svojich jadrových síl viac ako bilión dolárov. Pentagón odštartoval program Ground Based Strategic Deterrent (GBSD), ktorý má do roku 2027 nahradiť medzikontinentálne rakety Minuteman III – čo by mohlo ohroziť predĺženie zmluvy Nový START či jej nahradenie modernejšou zmluvou.

Ruský prezident Vladimir Putin zaslal nielen šéfom členských štátov Severoatlantickej aliancie list, v ktorom navrhol moratórium na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho dosahu v Európe. V európskych metropolách však podľa Kommersantu záväzok nevzbudil žiadne nadšenie. Moskva podľa NATO už na svojom území také rakety má. Mala výzva nejaký zmysel? O čom, okrem jasnej nedôvery, reakcia svedčí?

Spojené štáty a v závese za nimi ich vojenskí spojenci tvrdia, že Rusko spomenutú zmluvu porušilo rozmiestnením modernizovaných rakiet 9M729. Rusko však tvrdí, že to nie je pravda a že modernizovaná verzia spomenutej rakety doletí na vzdialenosť 480 km; USA však hovoria, že letí za stanovený limit 500 km, čo, samozrejme, ich spojenci odkývali. Kto má pravdu? To by mohol preveriť len spoločný test. Ale na neho chýba dobrá vôľa, a to predovšetkým na strane Washingtonu a jeho spojencov.

Žiadna európska členská krajina NATO rakety stredného doletu nemá. Na územie Poľska a Rumunska sa do aktívnej služby prepravujú odpaľovacie zariadenia, ktoré budú pravdepodobne využiteľné na rakety stredného doletu. Všetko v majetku a pod velením USA. Tým sa vytvára predpoklad pre strategickú asymetriu: žiadna raketa stredného doletu odpálená z Ruska nedoletí na životne dôležité centrá USA; americké rakety z Poľska a Rumunska pokryjú európsku časť Ruska.

V tejto situácii každá výzva smerujúca k zamysleniu, a to platí aj o tej výzve Kremľa, má svoj význam. Ale malý. Chýbajú ľudia ochotní premýšľať za hranicami svojich úzkoprsých záujmov či za rozkazom veliteľa.

Vladimir Putin

Vladimir Putin. Zdroj: TASR

V Českej republike otvorene podporilo aj vyjadrením na Facebooku spomínanú iniciatívu Putina hnutie SPD. „Jadrový konflikt medzi veľmocami by sme najviac odniesli my v strednej Európe,“ podotkli. A na sociálnej sieti nasledovala reakcia dokonca od dôstojníka Generálneho štábu Armády ČR Otakara Foltýna, čo je pomerne neobvyklé. „Zdieľam, pretože by si človek myslel, že kolaborantstva s autoritármi už si táto krajina zažila diabolsky dosť. A ono nie... To ako fakt??? Poštípte ma niekto, že sa mi to nesníva, a povedzte mi, že týmto sa u väčšinovej verejnosti niekto zdiskredituje,“ napísal a citoval spomínané vyhlásenie SPD. Je podpora Putinovej výzvy prejavom kolaborácie a poklonkovania Rusku?

Nezáleží na tom, kto pravdu hovorí, podstatné je, či je to pravda – zvlášť, keď je to existenčne dôležitá pravda. Nemyslím si však, že by jadrový konflikt medzi veľmocami odniesla predovšetkým stredná Európa. Ale veľký jadrový konflikt má potenciál vyhubiť ľudskú civilizáciu globálne.

Zdroj: Facebook/Otakar Foltýn

Okamura spolu s kolegami žiada, aby Česko rozvíjalo vlastnú bezpečnostnú politiku, bez ohľadu na členstvo krajiny v NATO. „Hnutie SPD tiež žiada vznik vlastnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky ČR. V súčasnosti fakticky neexistuje a sme plne v rukách globalistov EÚ a USA,“ píše sa ďalej vo vyhlásení SPD. Je to vôbec reálne?

Vlastná koncepcia zahraničnej a bezpečnostnej politiky chýba Česku preto, že tu na patričných miestach nie sú ľudia, ktorí by cítili jej potrebu. Problémom potom nie je globalizmus, ale neschopnosť vnímať povahu českých národných záujmov v globálnom kontexte. Naše ministerstvo zahraničia a ministerstvo obrany si vystačia s adaptáciou propagandistických materiálov z Washingtonu a Bruselu. Nie je to zase také naivné: úradníci a politici spravidla dobre cítia, odkiaľ vietor fúka a kto o ich kariére rozhoduje.

Chýba diskusia, ktorá by prelomila väzenie jazykovej korektnosti, teda ideologických predsudkov chrániacich sebecké záujmy. Chýbajú ľudia s odvahou, ktorí by napríklad z archívu vytiahli a modernizovali plán poľského ministra zahraničných vecí z októbra 1957, ktorý smeroval k vytvoreniu bezjadrového pásma v strednej Európe.

Čo tak namiesto fráz o slobode a európskych hodnotách navrhnúť z Prahy plán, ako urobiť z Európy pásmo bez jadrových zbraní, ale tiež rakiet stredného doletu aj striel s plochou dráhou letu plus dronov stredného doletu?

Zdroj: Facebook/Tomio Okamura - SPD

Pán profesor, na túto tému ste sa obsiahlo vyjadrovali v rozhovore pre PL už v novembri 2018. Spomenuli ste vtedy, že budúcnosť existuje v alternatívach. „Keď sa pozrieme na súčasnú politickú elitu v západnej časti sveta, nie je nikto, kto by si veľkú vojnu prial. Rovnaká situácia však bola aj pred prvou svetovou vojnou. Vtedajší mocní si tiež vojnu nepriali, ale robili všetko pre to, aby prišla.“ Čo sa zmenilo, keď to vezmeme v dlhšom časovom horizonte? Ako sú na tom svetoví štátnici s odstupom času, takmer po roku?

Situácia sa neustále komplikuje. Predovšetkým umelá inteligencia preniká do všetkých oblastí potenciálneho konfliktu: modernizuje sa výbava na vojnu od kozmu až po kyberpriestor. Atmosféra hustne vďaka neohrabanej snahe Washingtonu vynútiť si jednostranné ústupky od ostatných štátov.

Aj vypovedanie Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu má takú povahu – snaží sa do rokovaní zatiahnuť Čínu, ktorá by likvidáciou svojich rakiet stredného doletu umožnila návrat amerických lietadlových lodí k svojim brehom bez toho, aby čokoľvek získala – pokiaľ sa dohoda nestane súčasťou širšieho globálneho odzbrojovania. Rovnaké vydieranie je viditeľné pri vypovedaní dohody o Spoločnom komplexnom akčnom pláne (JCPOA) týkajúcej sa jadrového programu Iránu zo strany USA.

Demontáž desaťročia ťažko utváraného systému kontroly zbrojenia sa dokončuje bez náhrady.

Chýba dobrá vôľa či reálna sila, ktorá by politikom dobrú vôľu vnútila. Pozrite sa, aké ľahké bolo naštartovať uzmierovanie v oblasti Kórejského polostrova – a ako všetko ustrnulo, pretože rokovania narážajú na vnútropolitické problémy v USA a záujmy vojakov aj vojensko-priemyselného komplexu. Rovnako jednoduché by bolo upokojenie vzťahov s Ruskom, keby tomu nebránili vnútropolitické záujmy niektorých skupín v USA.

Veľká časť medzinárodných problémov nemá objektívny základ, je umelo vyvolaná a následne umelo udržovaná nenávistnou propagandou.

Opäť sa viac diskutuje o problémoch migrácie. V pondelok navštívil Česko nemecký minister zahraničia Heiko Maas. Hovoril o tom, že krajiny Európskej únie, ktoré nechcú prijímať utečencov, by sa mali o to viac zapojiť do boja s príčinami migrácie. Postoj Českej republiky v tomto smere je stále rovnaký. Ako beriete slová nemeckého ministra zahraničia?

V tejto hladine všeobecnosti možno s pánom ministrom súhlasiť. Keď sa však dostaneme na konkrétne rovinu, je otázka, ako sa zapojiť do boja s príčinami migrácie. Napríklad tým, že budeme brániť našim spojencom zvrhávať vlády v Iraku a Sýrii? Máme viac prispievať na obnovu Líbye, ktorú naši bratia v zbrani zbombardovali? Ako z Česka zabrániť nemeckej kancelárke v nezodpovedných výzvach volajúcich migrantov do strednej Európy?

Ale takto to asi pán minister nemyslel. Vyzýval Česko, aby sa viac zapojilo do modernizácie oblastí, z ktorých migranti prichádzajú.

Blízky východ je dosť bohatý, aby si pomohol sám, keď tam nikto nebude podnecovať konflikty, ba priamo vojny. Afrika je iný oriešok. Podľa demografických prognóz OSN žije dnes na tomto kontinente 1,3 miliardy obyvateľov – a do konca storočia tam má byť 4,3 miliardy ľudí.

Pri súčasnom tempe ekonomického rozvoja, poklesu gramotnosti v subsaharskej Afrike a pri hroziacich klimatických zmenách možno povedať, že migračný potenciál tohto kontinentu dramaticky vzrastie. Len hlupák by nešiel na sever, kde je vyššia životná úroveň a kam im politici spolu s mimovládnymi organizáciami otvárajú dvere. Bez toho, aby zvážili schopnosť absorpcie iných etník a kultúrnych zvykov v Európe, bez toho, aby vzali do úvahy sociálnu pripravenosť európskych krajín.

Jediným riešením hroziacej krízy je skutočné zapojenie sa do boja s príčinami migrácie. Vzhľadom na hĺbku problému je možné nájsť bezpečné nekrvavé východisko len vtedy, keď sa spoja sily Číny, USA a Európy. Nič také sa však zatiaľ nerysuje. Do čoho sa má teda Česká republika zapojiť?

Heiko Maas

Heiko Maas. Zdroj: TASR

Ešte pred pondelkovou návštevou Prahy Maas podľa Lidových novín hovoril o tom, že sa tento rok v Stredozemnom mori utopilo už takmer tisíc ľudí, možno dokonca aj výrazne viac. „To je hanebné,“ uviedol. Podľa jeho slov treba ukončiť nedôstojné handlovanie so zachránenými ľuďmi. Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Malta sa rozhodli, že si budú priamo odoberať utečencov zachránených v Stredozemnom mori, a Maas vyzval členské štáty, aby sa pripojili. Kam tieto diskusie spejú?

Zdá sa, že pán minister netuší, o čom hovorí. Ľuďom sa má pomáhať. Rozumná pomoc však nesmie dostať podobu povzbudzovania sociálnej migrácie. Hroziacu migračnú vlnu Európa ťažko zvládne. S politikmi, ako je pán minister, ju určite nezvládne.

Pápež František odsúdil niektoré krajiny, že vyrábajú zbrane nasadzované vo vojnách v iných krajinách, ale utečencov, ktoré odtiaľ násilný konflikt vyženie, prijímať odmietajú. Čo povedať na tento apel?

Je to trochu zamotaná pravda. Pápež František asi nechcel povedať: „Vyrábajte pokojne zbrane, obchodujte s nimi, ale potom pre tých úbožiakov, ktorým ste zničili domovy, zaistite charitu!“ Pravda je však veľmi blízko: keď sa stámiliardy vydávané na zbrojenie použijú na racionálne investície v rozvojovom svete a namiesto konfliktov tam Západ bude podporovať kooperáciu, vzdelanie a ekonomiku, potom je nádej, že sa zabráni demografickému výbuchu a nezvládnuteľnej migrácii.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Daniela Černá
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Krym už nikoho nezaujíma. Macron a Merkelová dali ruky preč. Tereza Spencerová a zlé správy pre Ukrajinu

16:27 Krym už nikoho nezaujíma. Macron a Merkelová dali ruky preč. Tereza Spencerová a zlé správy pre Ukrajinu

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Oba štáty svojím spôsobom budujú znovu vzťahy s Ruskom, nejaký ,ru…