Macron, smola. Tereza Spencerová dodáva ku kriku vo Francúzsku ďalšie zlé správy. A nielen pre neho

15.12.2018 0:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Francúzsko by bolo určite rado, keby ho svet bral vážne, ale po odstránení Kaddáfího v roku 2011 to už nejde, konštatuje analytička Tereza Spencerová v súvislosti s dôsledkami protestov žltých viest. „Na mieste Francúzov by som sa urazila, že si azda niekto môže myslieť, že národ nadšených demonštrantov nie je schopný bez ruského ,zasahovania‘ ani vyraziť do ulíc. Trikrát hanba!!!“ uvádza v rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentních listoch. A že sa europoslanci pri teroristickom útoku schovali v europarlamente?

Macron, smola. Tereza Spencerová dodáva ku kriku vo Francúzsku ďalšie zlé správy. A nielen pre neho
Foto: TASR
Popis: Emmanuel Macron

Akú ťažkú hlavu by si mal robiť Emmanuel Macron z protestov „žltých viest“? Čo si sľubujete od razancie ich akcií? A ak ste sledovali, tak ako tieto protesty vnímali médiá v regiónoch, kde by Francúzsko bolo rado považované za silné? V arabskom svete, v Rusku alebo v Číne... Je autorita Francúzska znížená?

Neviem, akú hlavu by si mal robiť Macron, ale on osobne si zrejme vážnosť situácie začína uvedomovať. Zdôrazňujem, že začína, pretože jeho daňová a mzdová spiatočka bola síce svojím spôsobom aj kapituláciou, ale len čiastočnou a ďalšie demonštrácie tým podľa všetkého nezarazila. Bude treba siahnuť hlbšie, pokojne aj na to tabuizované zdanenie bohatých. Uvidíme, kam až nakoniec bude donútený ustúpiť. Alebo ako dlho bude ešte vôbec prezidentom. Pretože podľa môjho pohľadu z diaľky sa ten „umelohmotný panáčik“ Macron jednoducho pokazil a je už na vyhodenie. Žijeme totiž v dobe, keď nemá zmysel veci opravovať, jednoduchšie je zaobstarať si novú hračku.

A čo sa týka tej autority Francúzska, tak máte pravdu, že Paríž za napoleonského Macrona by rád mal vo svete rešpekt a rád by bol pri všetkých dôležitých rozhodnutiach, ale prezident, ktorý nie je schopný udržať poriadok doma, rešpekt vonku mať nemôže. Neviem ako v Rusku alebo Číne, ale na Blízkom východe už Francúzsko dávno berie vážne len málokto, pričom tým „dávno“ myslím francúzsku a britskú agresiu proti Kaddáfího Líbyi v roku 2011. Na jednej strane francúzski politici brali od Kaddáfího desiatky a stovky miliónov, na druhej strane mu vrazili nôž do chrbta a chceli ho zvrhnúť. To sa na Blízkom východe nezabúda. A keď sa rozhodli, že mu vrazia nôž do chrbta, tak sa zistilo, že to ani nedokážu, a na deštrukciu Líbye museli nastúpiť odborníci zo Spojených štátov. Takže prinajmenšom na Blízkom východe je Francúzsko dnes vnímané ako akási „operetná mocnosť“, ktorú nikto neberie vážne. Žlté vesty to už nemohli nijako zhoršiť.

Vtipný rozmer celej veci nastal, keď došlo na obligátne angažmán Putina v spomínaných protestoch. Účty na sociálnych sieťach „šíriace ruskú propagandu“ vraj vygenerovali približne 1 600 príspevkov, bez ktorých by asi „žlté vesty“ zostali doma. Veľká dráma sa strhla okolo nahrávky, kde nejaký muž kričí niečo po rusky. Čo hovoríte na tieto interpretácie?

Neviem, na mieste Francúzov by som sa urazila, že si azda niekto môže myslieť, že národ nadšených demonštrantov nie je schopný bez ruského „zasahovania“ ani vyraziť do ulíc. Trikrát hanba!!!

Donald J. Trump sa vraj chystá vyhodiť ďalšieho riaditeľa Bieleho domu, generála Kellyho. Súčasne opäť povstáva „bubák“ výsledkov Muellerovho vyšetrovania. Že už z toho vraj teda naozaj niečo bude. Bude?

Vzhľadom na to, že nepatrím do Muellerovho tímu, tak naozaj netuším, či z toho niečo bude. Počkajme si a uvidíme. Možno. Niečo. Alebo aj nič. Osobne si myslím, že je to stále len mnoho kriku pre nič, pretože už by unikali aspoň náznaky nejakej „bomby“. Namiesto toho sa zdá, že v pláne je Trumpa skúsiť jednoducho „prekričať“ rôznymi „hajly lajkly“.

Ukrajinský prezident Porošenko opäť cestuje na Západ. Navštívi ústredie NATO v Bruseli. Čo tam asi dostane, okrem slov o spojenectve, ktoré sú zadarmo? Ako vlastne nedávny kerčský incident zahýbal jeho nie práve dobrým postavením v pelotóne prezidentských kandidátov?

Osobne si myslím, že Porošenko to s tým „kerčským incidentom“ a následným vyhlásením takmer až fraškovitého „vojnového stavu“ fakt veľmi prehnal. Západ sa ne neho vykašľal a ani žiadne nové sankcie proti Rusku nevyhlásil, doma mu to príliš na popularite nedodalo, „vojnový stav“ do rôznej miery podporuje len tretina občanov a hlavná favoritka prezidentských volieb Julija Tymošenková medzitým odišla na „nalievareň“ do Ameriky. A to je, priznajme si, viac ako „nejaké“ NATO v Bruseli. Zdá sa, že Porošenko skrátka po štyroch rokoch viac-menej neschopnosti na čele štátu v očiach Západu stratil podporu. Stojíme síce ďalej za Ukrajinou, ale už nie za ním. Po marcových voľbách jednoducho prevezme žezlo niekto iný, zatiaľ sa to naozaj zdá byť Julija T.

Petro Porošenko

Petro Porošenko  Zdroj: TASR

Andreja Babiša prepierali v Európskom parlamente. Pre konflikt záujmov a dotácie pre Agrofert. Hanbíte sa za zlé meno, ktoré vraj robí Babiš Česku?

Akože by sa mal človek hanbiť pre niečo, čo si o Českej republike myslí niekto v Bruseli? To by ste museli latku postaviť oveľa vyššie. Zlé meno mi môže prekážať len v prípade, že by Českú republiku kritizoval niekto, koho názor si vážim. To však pre drvivú väčšinu poslancov Európskeho parlamentu fakt neplatí. Keď k tomu pridám, že nemám žiadny dôvod horliť ani za nášho premiéra, tak je mi celá tá kauza trochu ukradnutá. A aj výsledok je podľa mňa taký nemastný-neslaný – pozastavili dotácie pre Agrofert a začnú auditovať financie, aby to vraj stihli pred májovými voľbami. Práve v nich sa však čaká obrovské vzopätie „protiúniových“ síl, takže všetci „tí z Bruselu“ budú mať plnú hlavu úplne iných, možno až existenciálnych starostí. Uvidíme, čo z toho nakoniec vzíde.

Zlý Asad nielenže už „nemusí odísť“, ale ďalšie západné médiá prichádzajú v poslednom čase aj s článkami, že vojnu „vyhral“. A že Západ sa s ním musí naučiť žiť. Je to náhoda? Nemajú o čom písať alebo nastal nejaký zásadný mentálny zlom v západnom myslení? Akoby Sýriu v médiách niekto vytiahol zo zásuvky, už sa žiadne aktuálne udalosti neprezentujú...

Ešte minulý týždeň Washington a Londýn vyhlásili, že chemický útok z džihádistického Idlibu na sýrske Aleppo nevykonala al-Káida, ako tvrdí Rusko so Sýriou, ale že to svojim občanom urobil Asad sám, zloduch jeden. Potom už však nenasledoval ani žiadny „disciplinárny“ raketový útok ako v predchádzajúcich obdobných prípadoch. Čiže určité ochabnutie Západu je naozaj hmatateľné, tým skôr v čase, keď so Sýriou obnovujú vzťahy napríklad Jordánci alebo Spojené arabské emiráty, a keď do toho idú Spojené arabské emiráty, možno predpokladať, že im to odkývali Saudi, ktorí sa chcú zrazu so Sýriou do nejakej miery „priateliť“, aby vyvážili vplyv, aký má na severe Sýrie Turecko. A Turci sú naši priatelia z NATO. Ale nechcú „našich“ Kurdov, bez ktorých si zase Západ v Sýrii neuchová vplyv...

Je to zamotaná situácia, v ktorej sa už však nijako zásadne nebojuje, takže možno naozaj povedať, že Damask tú „vojnovú časť“ konfliktu vyhral, pretože má pod kontrolou väčšinu územia. Teraz sa v zákulisí – a preto mediálne nezaujímavo, neakčne – rokuje o osude nielen Idlibu, ale aj kurdských oblastí na severovýchode Sýrie, na ktoré upínajú svoje vplyvové nádeje Spojené štáty. Ale ich problém spočíva v tom, že proti nim a „ich“ Kurdom stojí príliš veľa miestnych nepriateľov, a tak Amerike na presadenie svojich záujmov mnoho pák nezostáva. Ak teda vôbec nejaké majú.

Nechceme čitateľov strašiť, ale mnohí ekonómovia varujú, že rok 2019 nebude veľmi pekný. Že príde recesia či dokonca kríza. Vidíte na to nejaké dôvody? Prípadne signály?

Novou krízou, ktorá príde „každým dňom a bude oveľa horšia než v roku 2008“, rôzni ekonómovia hrozia už pekných pár mesiacov, tak prečo k tomu nepridať celý budúci rok, nie? Ja ekonómii nerozumiem, a tak zostávam pokojná. Ak sa tak stane, tak tomu aj tak nijako nezabránim, tak prečo si ešte robiť starosti s tým, či budú zase padať banky a krachovať úbohé „finančné trhy“.

Zase útočil nejaký terorista, ktorý kričal Alláhu akbar v Štrasburgu, útok si vyžiadal obete na životoch... Čo na to hovoríte? Na sociálnych sieťach panuje nechuť nad tým, že členovia Európskeho parlamentu dostali okamžite úkryt v jeho zadebnenom sídle, zatiaľ čo bežní občania nič také nemajú...

O teroristoch a ich hrozbe v Európe – reálnej alebo aj tej potenciálnej – sa tu bavíme už pekných pár rokov, takže cynicky poviem len „žiadne prekvapenie“ alebo „jasné, už dlho bolo ticho“. A to isté platí aj pre skutočnosť, že polícia o dotyčnom vedela a aj tak ničomu nezabránila. To môže byť neuveriteľné len prvýkrát, ale keď sa model opakuje, začína to byť rutina. Síce svojím spôsobom šialená, ale len rutina. A ako vidieť, ľudia si zvyknú na všetko.

A to, že europoslanci majú kryt a obyčajní ľudia nie, azda tiež nie je žiadnym prekvapením. Bolo to tak vždy a za všetkých režimov, že tí „hore“ sú akosi dôležitejší než tí „dole“. Na druhej strane však treba pripomenúť, že šéf europarlamentu Tajani v čase, keď okolo silnela panika, rozhodol, že nebudú žiadni zbabelci a budú pokračovať v rokovaní. Jasné, musel vedieť, že im v budove nič nehrozí, ale aj tak.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Zaujímavý bude ďalší vývoj nielen vo Francúzsku, ale aj okolo brexitu. Mayová už v stredu oznámila koniec na čele konzervatívcov...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Cenzúra! Je to inak. Tereza Spencerová k útoku na Novom Zélande aj k Erdoganovi

0:00 Cenzúra! Je to inak. Tereza Spencerová k útoku na Novom Zélande aj k Erdoganovi

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „My sa síce vojensky hrnieme do moslimských krajín, ale prinajmenšo…