Ktorá predstava je pre Fica doslova desivá? Politológ vysvetlil aj to, v čom sú voliči Smeru iní

15. 11. 2019 9:52

ROZHOVOR Boris Kollár je vzhľadom na svoju minulosť rizikový, no napriek tomu možno bude musieť opozícia za ním ísť, hoci nerada, hovorí Tomáš Koziak, ktorý pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a je rektorom Vysoké školy společenských a politických věd v Kutnej Hore. Spojí sa podľa neho Harabin s Kotlebom? A je už dvojkoalícia Progresívne Slovensko-Spolu na konci poklesu svojich preferencií?

Ktorá predstava je pre Fica doslova desivá? Politológ vysvetlil aj to, v čom sú voliči Smeru iní
Foto: facebook.com/robertficosk
Popis: V posledných týždňoch ste si o mojej nálade mohli prečítať kadečo. Toto je moja odpoveď. S úsmevom ide všetko ľahšie, napísal k tejto fotografii Fico na sociálnej sieti

Posledný prieskum agentúry Focus ukázal pre koalíciu PS-Spolu 11,7 percenta, stále tak ide o najsilnejší opozičný subjekt. Dochádza k zastaveniu toho zostupu z posledného obdobia? 

Prieskumy verejnej mienky treba vnímať prostredníctvom trendov. Trend v prípade PS-Spolu naznačuje, že pokles preferencií tejto koalície sa zrejme zastavuje. Ich ďalší nárast alebo pokles bude závisieť najmä od Kiskovej strany Za ľudí.

Tieto dve strany totiž súperia o rovnakého voliča a rast alebo pokles ich preferencií sú spojitými nádobami.

Práve pokračujúci rast preferencií Za ľudí môže vyvolávať otázku, či bolo rozhodnutie exprezidenta ísť do volieb so svojou stranou samostatne dobré.

Či to bolo prezieravé neviem, ale Kiska mal určite silné dôvody, ktoré ho viedli k založeniu vlastnej strany. Je pravda, že jeho váhanie mu odobralo časť voličov i popularity.

V každom prípade je dlhodobo najdôveryhodnejším politikom na Slovensku a je určite ďaleko viac dôveryhodným i obľúbeným ako napríklad Michal Truban.

Vzhľadom na to, že sa očakávalo, že Kiska stranu založí, tak by som skôr za prirýchly krok možno označil vytvorenie koalície Progresívne Slovensko a Spolu.

Kiskova reputácia, dôveryhodnosť, ale aj aktuálne prieskumy totiž naznačujú, že povolebný výsledok jeho strany bude zrejme lepší ako výsledok tejto dvojkoalície. Nič sa však nestane, keď tieto politické strany pôjdu do volieb samostatne.

Bojujú o tých istých voličov a očakáva sa, že ak niektorá z týchto dvoch strán získa poverenie na zostavenie vlády, tak práve tieto dve strany budú základným i najpevnejším pilierom novej vlády.

V konečnom dôsledku je teda asi jedno, či tieto strany pôjdu do volieb samostatne, alebo spolu.

Nespochybnili posledné kroky pri avizovanej spolupráci strán Za ľudí a PS-Spolu dôveru, že je opozícia schopná po voľbách prípadne zostaviť širokokoaličnú vládu, prípadne, že dôjde k spoločenskej zmene?

Do istej miery určite. Pochybnosti, ktoré môže mať volič o schopnosti týchto strán spolupracovať, sú určite spôsobené aj istou formou komunikačnej nešikovnosti ich predstaviteľov.

Prvýkrát sa to ukázalo bezprostredne po voľbe prezidentky, pri nešťastnej pódiovej exhibícii Miroslava Beblavého a Ivana Štefunka.

Túto nešikovnosť predviedol aj Michal Truban pri komunikácii svojich vyjadrení o drogách či Beblavý, ktorý prišiel pozdraviť zakladajúci snem Kiskovej strany ponukou na vytvorenie trojkoalície.

Toto môže u voliča vyvolávať nedôveru, ale na druhej strane treba povedať, že týmto politickým stranám ide o prevzatie politickej moci a vedia, že ju môžu získať iba prostredníctvom povolebnej spolupráce.

Aj napriek tejto komunikačnej nešikovnosti a istým názorovým či hodnotovým rozporom, ktoré môžu voliča oprávnene zneisťovať, si myslím, že opozičné strany dokážu po voľbách vytvoriť zmysluplnú koalíciu, ktorá vydrží celé volebné obdobie.

Pri rečiach o zlepencoch sa stačí pozrieť na dnešnú koalíciu, ktorá spája slovenských nacionalistov a maďarskú stranu, či ľavicový a pravicový element, a aj napriek tomu tieto strany dovládnu v riadnom volebnom cykle.

Moc je veľmi silným motivačným činiteľom a núti politické strany, aby držali pokope aj prostredníctvom až neuveriteľných hodnotových kompromisov.

Bol by, čo sa týka výsledku vo voľbách, efektnejší postup vytvoriť spoločný blok, ako to chce Andrej Kiska?

Vytváranie spoločných koalícií môže byť pre niektorých voličov motivujúce, no pre niektorých odrádzajúce. Môže sa totiž stať, že súčasťou koalície sa stane politik, ktorému volič nedôveruje, a ten si preto vyberie iný subjekt.

Efekt takéhoto kroku by nám mohli naznačiť prieskumy, ale tie nemáme k dispozícii.

Robert Fico opäť zaútočil na Andreja Kisku. Zdroj: TASR

Vývoj v opozičnej časti spektra vyvoláva reakciu aj na opačnej strane. Vzápätí po podpise dohody zaútočil na Andreja Kisku Robert Fico s požiadavkou na vysvetlenie jeho vzťahu s Ondrejom Žembom, mafiánom spod Tatier. Tento Ficov krok čítate ako? Môže ísť o zmenu stratégie Smeru, keď prestane poukazovať na nejednotnosť opozície?

Nenazval by som to zmenou stratégie, pretože túto stratégiu Smer používa dlhodobo. Dlhodobo varuje svojich voličov pred možným zlepencom či pred katastrofou v podobe možnej vlády súčasnej opozície.

Podobne treba vnímať aj Ficove útoky na Kisku. Majú  dlhodobý charakter a trvajú už od ich prezidentského súboja. Zo strany Fica ide aj o osobnú záležitosť, lebo Kiska je pre neho stelesnením doteraz najhoršej porážky v jeho politickom živote.

Doslova desivou musí byť v tomto kontexte aj Ficova predstava, že práve Kiska môže byť budúcim premiérom.

Stále sa ukazuje, že veľké karty môže vo voľbách dostať Boris Kollár, no strany opozície s jeho prizývaním k rokovaciemu stolu akoby váhali. Čo si o tom myslíte?

Spolupráca s Borisom Kollárom predstavuje pre koaličnú vládu silný rizikový potenciál. Jeho predošlý život a mafiánske známosti z neho robia výborný terč pre oponentov.

Prinajmenšom rozporuplne pôsobia aj reči o tradičnej rodine od človeka, ktorého rodinný život je veľmi netradičný. Je to čistý populista s ťažko dešifrovateľnou ideologickou výbavou.

Takíto politici sú nevyspytateľní a každá spolupráca je s nimi veľmi riziková. Aj preto opozičné strany váhajú.

Boli by určite najradšej, keby mohli postaviť koalíciu bez neho, no prieskumy ukazujú, že práve on môže byť rozhodujúcim jazýčkom na váhach, či koalícia bude, alebo nebude existovať.

Povolebná situácia ich nakoniec môže donútiť s Kollárom spolupracovať. 

Ako môže s ďalším vývojom zamávať prípadná spolupráca Mariana Kotlebu so Štefanom Harabinom? Čo by znamenala pre ďalšie strany, najmä pre tie, z ktorých by čerpal voličov? Je Kotlebov zmenený postoj k SNP toho predzvesťou? (Harabin sa s Kotebom stretli vo štvrtok 14. 11. , pričom k dohode nedošlo, viac sa dočítate TU)

Harabin po prezidentských voľbách zacítil potenciál, ktorý chce teraz využiť. Jeho strana má potenciál rastu nad hranicu zvoliteľnosti. Druhou vecou je, že počet voličov, ktorí veria jeho štýlu politiky i hodnotám, ktoré zastáva, je obmedzený.

Jeho rast sa preto zrejme najviac prejaví na poklese preferencií Kotlebu, SNS, Smeru a Borisa Kollára. Predstava jeho spolupráce s Kotlebom môže byť síce teoreticky legitímna, ale jej praktické naplnenie môže byť veľmi zložité.

Časť Kotlebových voličov totiž Harabina vníma veľmi negatívne – určite totiž nepredstavuje bojovníka proti systému. Sám bol totiž jeho súčasťou, či už ako sudca komunistickej justície, Mečiarom nominovaný minister spravodlivosti, alebo podpredseda Ficovej vlády.

Jeho strana je zatiaľ veľkou neznámou, no určite pôjde o stranu s mimoriadne silným politickým vodcom, podobne ako je to u Kotlebu. Aj egá oboch týchto politikov naznačujú, že spolupráca medzi nimi môže byť mimoriadne zložitá.  

Harabin po prezidentských voľbách zacítil potenciál, tvrdí politológ. Zdroj: TASR

Ako si vysvetľujete, že škandály z posledných mesiacov – Gorila, Kočner atď. nejakým výraznejším spôsobom nemenia to rozloženie síl?

Špina, ktorá sa vyvaľuje v súvislosti so súdom s Kočnerom, sa určite najviac dotýka Smeru a je prekvapivé, ako málo to pohlo s preferenciami tejto strany. Môže to mať niekoľko dôvodov.

Voliči Smeru buď nesledujú spravodajstvo, alebo tomu, čo čítajú, počujú či vidia, jednoducho neveria.

Keď veria, tak potom je ich prah citlivosti na politické kauzy mimoriadne vysoký a dokážu napríklad odpustiť to, že Fico býval v dome daňového podvodníka, že Kaliňák s týmto podvodníkom obchodoval, že Ficov sused Kočner, obvinený z mnohých závažných zločinov, úkoloval generálneho prokurátora Trnku, štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Jankovskú či podpredsedu parlamentu Glváča, resp. že Fico urobil z mafiánskej milenky, ktorá sa nechala nahá nafotiť do časopisu, štátnu radkyňu.

Nepripúšťajú teda devastačné dôsledky týchto káuz na fungovanie právneho štátu či na politickú a spoločenskú klímu. Ich vnímanie politickej kultúry je skrátka úplne odlišné od toho, čo je štandardom vo fungujúcich demokraciách.

Autor: Ľudovít Kusal

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Krym už nikoho nezaujíma. Macron a Merkelová dali ruky preč. Tereza Spencerová a zlé správy pre Ukrajinu

16:27 Krym už nikoho nezaujíma. Macron a Merkelová dali ruky preč. Tereza Spencerová a zlé správy pre Ukrajinu

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Oba štáty svojím spôsobom budujú znovu vzťahy s Ruskom, nejaký ,ru…