Kresťanské sily bude náročné spojiť. Kľúčovým hráčom je Hlina, tvrdí politológ

29.5.2019 16:15

Možné spájanie kresťanských síl? Kľúčovým hráčom bude Hlina, nie to, čo chce Anna Záborská, hodnotí možnosti bližšej spolupráce v tejto časti politického spektra politológ Grigorij Mesežnikov. Zároveň dodáva, že pre KDH môže byť zaujímavejšia spolupráca aj s nekresťanskými stranami ako tá s ultrakonzervatívcami Štefana Kuffu.

Kresťanské sily bude náročné spojiť. Kľúčovým hráčom je Hlina, tvrdí politológ
Foto: Dominik Foldes
Popis: Líder KDH Alojz Hlina
Začnime výsledkami kresťanských strán v eurovoľbách: KDH 9,69 percenta, Kresťanská únia 3,85 %, Kresťanská demokracia – Život a prosperita 2,06 %, spolu získali vyše 150-tisíc hlasov. Pri národných voľbách s vyššou účasťou ten percentuálny podiel bude iný. Napriek tomu, aký signál tento výsledok dáva, keď zoberieme do úvahy jav, že KDH narástlo oproti posledným eurovoľbám aj krátky čas existencie KÚ a KD-ŽP? Sme svedkami akejsi renesancie týchto síl?
 
Tento sumárny zisk nie je teoreticky zlučiteľný pod hlavičkou jedného subjektu.
 
Ide o ľudí blízkej orientácie, ale nie identickej. Sumárny zisk svedčí o tom, že na Slovensku je sformovaná skupina ľudí, ktorá by mohla masívnejšie podporiť kresťanské subjekty. Ale z toho nie všetky sú kresťansko-demokratické.
 
KDH je kresťansko-demokratický subjekt, Kresťanská únia sa profiluje ako strana skôr kresťansky orientovaná, nejde už o priame nadväzovanie na kresťanskú demokraciu.
 
 
V prípade KD-ŽP je tam označenie kresťanská demokracia, ale jej programový profil nie je kresťansko-demokratický. Skôr by som označil ich predponu kresťanská demokracia za nešťastnú, je to skôr ultrakonzervatívna kresťanská strana.
 
V prípade parlamentných volieb neočakávam, že príde k splynutiu týchto strán, skôr naopak, tieto strany vznikli štiepením od KDH.
 
Čiže neočakávate spájanie, ale skôr rivalitu?
 
Presne tak, pôjde o snahu osloviť blízkych voličov aj medzi sebou navzájom.
 
KÚ už ale vysiela signály o potrebe spájania. Anna Záborská oznámila, že tento týždeň sa začína prvé kolo rozhovorov s viacerými kresťanskými politikmi o spájaní kresťanských síl do parlamentných volieb.
 
Kľúčovým hráčom ale nie je ona, ale Alojz Hlina. A Hlina má na získanie dobrého výsledku aj iné možnosti. Nielen účinkovanie s konzervatívcami alebo ultrakonzervatívcami. Môže ísť o vytvorenie širších predvolebných zoskupení s inými stranami, napríklad liberálnejšími, podobne ako kedysi vzniklo SDK.
 
 
Na snímke Anna Záborská
 
V tejto veci je potrebné sledovať hlavne KDH a Hlinu. Záborská je ich odpadlíčka, ktorá sa navyše nedostala do europarlamentu, hoci KÚ svoj zisk považuje za dobrý.
 
Je to úspech, ale pri takej účasti cez 20 percent je ich zisk takmer štyri percentá skromný, keď sa prepočíta na vyššiu účasť. A nie je jasné, či by pri zvýšenej účasti 50 až 60 percent sa dostali do parlamentu.
 
Pani Záborská je dôležitý partner, ale vzhľadom na to, čo sa stalo ku koncu jej pôsobenia v KDH, mám pocit, že to rokovanie medzi KDH a KÚ bude veľmi náročné.
 
Nedá sa vylúčiť, že k nejakej forme spolupráce nakoniec dospejú. To rokovanie bude náročnejšie ako medzi KDH a nekresťanskými stranami.
 
Voľby ukázali, že do tejto prípadnej spolupráce majú čo ponúknuť aj tieto menšie strany a že Kresťanská únia neberie hlasy KDH, ale ponúka alternatívu pre kresťanov, ktorí doteraz volili iné strany. Dokazuje to napríklad nárast hlasov pre KDH oproti predchádzajúcim eurovoľbám.
 
Je to dobrý postreh a potvrdzuje, čo som hovoril, že ten elektorát nemusí byť zlučiteľný. Vôbec to nemusí byť tak, že keď sa spoja, budú mať spojené preferencie alebo ešte narastú.
 
Podľa mňa medzi kuffovcami sú takí, ktorí by KDH nevolili a ktorí by možno ani neocenili to spojenie. Skôr KD-ŽP má prienik s kotlebovcami.
 
Do akej miery je pre dnešné kresťanské strany problémom nový projekt Andreja Kisku? Pre voličov KDH je to najdôveryhodnejší politik, viac ako ich predseda Alojz Hlina.
 
Môže to byť istý problém, keď tá strana vznikne. Ešte nevznikla. Môže im však zobrať nejaké percentá. Ale on zoberie nielen týmto stranám, on prevezme voličov aj od SaS alebo Progresívnemu Slovensku.
 
Je to politik, ktorý je schopný prebrať hlasy so širším záberom.
 
 
Na snímke Branislav Škripek
 
 
A môže sa stať, že spojenectvo s Kiskovou stranou bude pre KDH zaujímavejšie ako s ultrakonzervatívcami. Ale to je otvorené.
 
Ak uvažujeme o možnom spájaní v tejto časti politického spektra, je Alojz Hlina napríklad z  dôvodu, povedzme, svojich osobnostných čŕt či ponímania politiky ako performance show tým správnym lídrom týchto spájaných síl?
 
Túto otázku si kládli viacerí analytici, už keď sa stal predsedom KDH. Podľa mňa sa osvedčil, stranu vytiahol spoľahlivo nad hranicu zvoliteľnosti, ukázali to aj tieto eurovoľby. On bude ten, kto bude určovať podobu spojenectva.
 
Nebude to ani Záborská, ani Kuffa. KDH je silnejší subjekt.
 
Ale Anna Záborská už k nemu vysiela jasné signály, napríklad tým, že tvrdí, že pre uvažovanú spoluprácu nie je Hlina na čele KDH problémom.
 
Mám pocit, že je to na ňom, či ich bude akceptovať. A nie to, že oni budú niečo podmieňovať. Alojz Hlina je momentálne lídrom kresťanskej demokracie na Slovensku.
 
Veľké riziko odčerpania hlasov hrozí týmto stranám aj po očakávanom vzniku strany Štefana Harabina. Môžu tomuto efektu kresťanské strany čeliť práve kvalitnými kandidačnými listinami? Je to cesta brániť sa odlivu?
 
Vôbec nie je jasné, či jeho strana vznikne. Pokiaľ viem, vracia sa na Najvyšší súd SR. On môže niečo zobrať kuffovcom, KDH až tak nie. Ale určite najviac zoberie kotlebovcom, ten po prípadnom vzniku Harabinovej strany nebude pokojne spávať. KÚ sa Harabina nemusí až tak obávať. Štefan Harabin je síce vyhranený, ale nie je to typ na stranícku politiku. On ak bude mať svoju stranu, tak ju sám zvnútra rozloží svojou sebastrednosťou.
 
O potrebe spájania hovorí aj Igor Matovič, ten to však berie v štýle SDK – široká koalícia aj nehomogénne pôsobiacich strán. Je cestou aj takáto široká koalícia? Už ste spomínali, že pre KDH môžu byť iné koalície prospešnejšie.
 
Matovič presadzuje úplne iný typ politiky. On založil OĽaNO ako hnutie, nie ako stranu. Teraz hovorí o spájaní strán do koalícií. Na to, aby mohol spojiť viac subjektov do koalície, musela by to byť strana, nie hnutie.
 
Stále sa im obmieňa zloženie poslaneckého klubu.Pre koaličných partnerov bude problém vstupovať do koalície s takýmto subjektom, kým sa nezoštandardizuje. On sa môže stať aj obeťou štýlu politiky, ktorý presadzuje.
 
Ako by ste vstúpili s nezávislými osobnosťami do koalície? Koalícia je založená na prísnej, formalizovanej dohode. Ako by ste ju zaistili v parlamente?
 
 
Na snímke Alojz Hlina
 
Aké témy by mali ponúkať takéto strany v čase boomu liberálov, v čase víťazstva dvojkoalície, ktorej lídri sa netaja svojou liberálnou DNA, ako to ukázali bezprostredne po zvolení Zuzany Čaputovej za prezidentku? Ktoré témy by mali najviac komunikovať?
 
Mali by ponúkať témy, ktoré sú v súlade s modernými trendmi kresťanskej politiky a kresťanskej demokracie.
 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Melieme nezmysly o Putinovi... Tereza Spencerová napravuje ´blbnutie´ zaplatené ´chlebodarcovi´

0:00 Melieme nezmysly o Putinovi... Tereza Spencerová napravuje ´blbnutie´ zaplatené ´chlebodarcovi´

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Netuším, kto s touto, úvahou ´prišiel´, nenarazila som na ňu. Ale …