Klamali ostošesť? Sýria a nové fakty. A Ukrajina, to si Trump vychutná

18.5.2019 0:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Uniknutá správa Organizácie pre zákaz chemických zbraní hovorí, že „Asadov chemický útok“ nebol Asadov, všíma si analytička Tereza Spencerová. A čo s teroristami, ktorí uviazli v Idlibe? Nejakých si vezme Čína, nejakých si vezme Putin, uvádza Spencerová v rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch. A pozor na Ukrajinu, odkiaľ chce Donald Trump „ťahať“ dôkazy o angažmán Obamovej administratívy. Spencerová si všíma aj dianie v Izraeli, o ktorom sa bežne nehovorí.

Klamali ostošesť? Sýria a nové fakty. A Ukrajina, to si Trump vychutná
Foto: TASR
Popis: Nočná obloha so svetelnými stopami raketových striel nad Damaškom počas útoku USA, Francúzska a Veľkej Británie na ciele v Sýrii.

Písali ste o zistení Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Že vraj „Asadov chemický útok“ nemohol byť Asadov, pretože tomu nezodpovedalo rozloženie bômb. Možno by čitateľov zaujímalo, ako presne sa to odhalilo. Z akých materiálov? A myslíte si, že to môže do budúcna generovať určitú zdržanlivosť v „hľadaní vinníkov“ alebo bude aj naďalej stačiť konštatovanie Bielych prílb?

Priznám sa, že som ešte nemala čas tú správu Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) prečítať celú, ale pokiaľ tomu dobre rozumiem, tak sa experti v Haagu dívali na filmy, ktoré dodali Biele prilby. Tí predsa dodávali „dôkazy“ pre drvivú väčšinu „Asadových chemických útokov“, pretože práve za to boli a stále sú platení západnými vládami. Najviac tou americkou, britskou, holandskou... Podľa ich tvrdení mali byť bomby s chlórom zhadzované z lietadla alebo vrtuľníka, v tom sa líšili už hneď prvé správy z miesta, a teraz teda len neštimuje to, ako boli príslušné bomby rozmiestnené na záberoch. Pokiaľ by naozaj padali z výšky, museli by vraj byť rozložené či skôr rozhádzané inak, takže z expertízy nepriamo vyplýva, že tam boli narafičené, naaranžované.

Bola som v Damasku vlani len asi týždeň po „disciplinárnych“ raketových útokoch Západu, ktoré trestali Sýriu za tento „Asadov chemický útok“, a tak ma nová správa OPCW nijako neprekvapuje. A vlastne ma neprekvapuje ani to, že musela byť do verejného priestoru „uniknutá“ a nebola oficiálne zverejnená, pretože popiera to, čo Západ celý čas hlása. Aj preto si nemyslím, že by sa nejako mala zmeniť politika Západu pri „hľadaní vinníkov“. Osem rokov pre západných politikov, médiá a pridružené „mimovládne“ organizácie za všetko zlé v Sýrii môže Asad, tak predsa zrazu neotočia, nechytia sa za nos a nevyhlásia niečo ako: „Sorry, klamali sme vám ostošesť, všetko bolo inak...“

Erdogan chce rokovať o sýrskom Idlibe, o ktorom ste minule uviedli, že ide o najväčšie miesto s koncentráciou al-Káidy na svete. Má byť zmyslom dohodnúť sa s Asadom a Ruskom, aby džihádisti utekali inam ako do Turecka? O čom možno v tejto chvíli rokovať? Inak, keď už tu máme Irán, Venezuelu, Čínu... Kam sa prepadla Sýria v rebríčku amerických priorít? Že by sa to azda vyriešilo úplne bez USA?

Vlastne si neviem veľmi predstaviť, o čom že to chce Erdogan vlastne rokovať, pretože už slávne s Putinom uzavrel dohodu o Idlibe a jeho demilitarizácii, odzbrojení a podobne a už utieklo skoro trištvrte roka a s tým „utek i skutek“. Džihádisti, ktorých Turecko po väčšinu vojny všemožne podporovalo, zrazu Ankaru prestali počúvať, možno aj preto, že im v skutočnosti príliš mnoho dobrých možností nezostáva. Oni vlastne môžu z Idlibu utiecť len cez Turecko, ale nie je to v skutočnosti žiadne riešenie, pretože sa hovorí napríklad o tom, že čínskych Ujgurov Turci už nejaký čas chytajú a odovzdávajú Pekingu. Pokiaľ si chce Erdogan udržať svoje vzťahy s Ruskom, tak by asi nenechal na pokoji ani zhruba päťtisíc džihádistov z Kaukazu, možno by napríklad takých Bangladéšanov alebo Indonézanov pustili, aby sa vrátili do svojich domovov, ale tam ich zrejme takisto nečaká nič dobré. Skrátka, džihád v Idlibe bude bojovať a v horšom prípade nielen v Idlibe, ale aj cez hranicu v Turecku, pretože im ide fakt o život.

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: TASR

Máte pravdu, že Sýria trochu vypadla zo „svetla rámp“. Už sa nehovorí o Trumpovom avizovanom odsune tých asi dvetisíc amerických vojakov, naopak, nové informácie hovoria skôr o intenzívnejšom americkom vyzbrojovaní miestnych Kurdov, ale ktovie, čo bude. Aktuálne prichádza čoraz viac správ o „ľudovom povstaní“ arabských kmeňov a klanov na východe Sýrie, ktorým sa nepáči americko-kurdská nadvláda. Minulý týždeň tam Američania vraj náhodou zabili sedem civilistov a Kurdi potom pri Dejrizore zabili dvoch účastníkov následnej protestnej demonštrácie... Žije to tam.

Minule sme hovorili o tom, že s nástupom nového prezidenta Ukrajiny sa „hýbu ľady“ vo veci roly Obamovej administratívy na Ukrajine, najmä Joea Bidena. Teraz generálny prokurátor prisľúbil vydať informácie o Hillary Clintonovej. Má sa Clintonová báť? Mimochodom, po tom, ako sa nejako skončilo vyšetrovanie vplyvu Ruska na zvolenie Trumpa... Bude vyšetrovanie „vyšetrovateľov“? Alebo vyšetrovanie Hillary?

Všeobecne vzaté, predstavte si, že ste zorganizovali rozsiahle sprisahanie s cieľom ovládnuť moc v štáte a prehrali ste. Mali by ste sa báť? Celkom určite. Trump aj jeho minister spravodlivosti už vymenovali šéfov vyšetrovacích tímov, ktoré sa budú zaoberať sprisahaním, pre ktoré sa vžil pojem Russiagate, konkrétne majú zatiaľ skúmať, ako sa na sprisahaní podieľali ľudia na ministerstve spravodlivosti a v FBI. Uvidíme, čo z toho vylezie. Ale na nejaké hromadné dlhoročné rozsudky by som vo finále nestavala, pretože veľa sprisahancov sa nejako „dohodne“, veľa káuz uviazne v nekonečných právnych sporoch a podobne. No tresty možno ani nie sú tým najpodstatnejším, pretože Trump v každom prípade získa ťažkú muníciu na kampaň pre voľby v roku 2020.

Čo sa týka „zasahovania“ Ruska do volieb v USA, na výzvu Mika Pompea, nech už to nerobia, reagoval Putin po svojom: dal americkému ministrovi zahraničia príklady amerického zasahovania do politiky v Rusku. Čo to asi tak mohlo byť?

Neviem, čo by to mohlo byť. Vždy pred tamojšími voľbami sa v ruských médiách objavujú fotky, na ktorých si protiputinovskí opozičníci chodia na americkú ambasádu „pre niečo“, sám si v hlave prehrajte, aké čachre vie Západ úplne otvorene urobiť na podporu Navaľného a podobne...

Emmanuel Macron si pozval hostí, aby preberali, ako brániť „terorizmu na internete“. Čo by ste tomuto summitu poradili? Fúzatého Bagdádího a ďalších asi len tak nevymažú.

Osobne by som im už ani nič neradila, pretože by to bolo aj tak márne. Macron ako čelný predstaviteľ súčasného politického trendu Európy je majster zbytočností, prázdnych gest a veľkých pustých fráz. Svojím spôsobom z absencie nejakých nosných ideí v Európe ide až strach. Alebo aspoň smútok. Je celkom bizarné, že zjednotená Európa, ktorá vznikla na strachu, aby sa neopakovala minulosť, má dnes strach z budúcnosti, a pritom nie je schopná prísť s nejakou jasnou víziou, za ktorou by ľudia prirodzene išli, pretože by ju prijali za svoju... Absenciu ideí sa snažíme zakrývať tým, že sa všetky neúspechy hádžu na Putina, zatiaľ čo Európa sama medzitým vymýšľa samé podružnosti a navyše v takých množstvách, že sa v nich začína topiť, až sa v nich raz aj utopí.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron. Zdroj: TASR

Arabista Petr Pelikán v rozhovore pre ParlamentníListy.cz povedal, že Izrael nemal nikdy vzniknúť, pretože v dlhodobom horizonte sa neudrží. To je celkom nekonvenčný názor. Do akej miery s ním súhlasíte?

Myslím si, že práve problémy, ktoré vznikli s umelým vytvorením štátu Izrael, do značnej miery pôsobia ako memento a svojím spôsobom dodnes bránia „svetu“, aby niečo podobné zopakoval napríklad v prípade už spomínaných Kurdov. A budúcnosť Izraela takisto nevidím nijako skvelo, aj keď na rozdiel od Petra Pelikána by som kládla dôraz na neustále silnejúcu rolu náboženstva a ortodoxných síl v chode izraelskej spoločnosti. Premiér Netanjahu so svojou politikou už roky stráca podporu medzi sekulárnymi Židmi, a tak svoju moc čoraz viac opiera práve o tieto vrstvy, ktoré by sme mohli označiť za fundamentalistické. Ustupuje ich požiadavkám natoľko, že sa priestor na život pre sekulárnych Izraelčanov neustále scvrkáva. A k tomu si pripočítajte tradičný fakt, že pôrodnosť u ortodoxných veriacich často až násobne prevyšuje zvyšok spoločnosti, čo pre Izrael – prinajmenšom s tou vžitou nálepkou „jedinej demokracie na Blízkom východe“ – neveští nič dobré. Sekulárni Židia budú logicky postupne v čoraz väčších počtoch odchádzať, či už do Európy, Ameriky, alebo napríklad späť do Ruska, a pomer ultraortodoxných sa tým len vo finále zvýši. Podľa mňa je to problém. Radi tu v Európe diskutujeme o role islamu v živote arabských spoločností, ale úplne prehliadame veľmi podobné trendy v Izraeli. Pritom tých zásadných rozdielov medzi pravoverným moslimom a ultraortodoxným židom zase toľko nie je.

Mimochodom, rabíni v stredu vyzvali na „celonárodné modlitby“ proti súťaži Eurovízia, ktorej finále sa koná práve v Izraeli. Samotná súťaž sa síce začína až po západe slnka, ale nácvik a skúšky prebiehajú po celý deň a porušujú tak šábes...

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Vývoj okolo Iránu bude určite zaujímavý. Možno niekto konečne prezradí, či sa fakt niečo stalo s tými štyrmi tankermi pri Spojených arabských emirátoch, a ak sa niečo stalo, tak čo... Že by to bola naozaj len ďalšia false flag operácia, aby sa nahustila hrozba a argumenty na útok na Irán? Alebo naopak Irán naozaj urobil čosi, čo sa naši spojenci, či už americkí, alebo saudskí, boja priznať, aby nevyzerali ako zaskočení školáčikovia? Neviem, len tak si špekulujem. Uvidíme.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Melieme nezmysly o Putinovi... Tereza Spencerová napravuje ´blbnutie´ zaplatené ´chlebodarcovi´

0:00 Melieme nezmysly o Putinovi... Tereza Spencerová napravuje ´blbnutie´ zaplatené ´chlebodarcovi´

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Netuším, kto s touto, úvahou ´prišiel´, nenarazila som na ňu. Ale …