Galko a spol., čo ďalej? Bitku o týchto ľudí vôbec nepredpokladám, tvrdí Baránek. Má odkaz pre PS-Spolu aj ĽSNS

27.9.2019 0:02

ROZHOVOR Mainstreamové médiá o akciách typu Národný pochod za život proste neinformujú v dostatočnej miere, a to nielen u nás, hodnotí politický analytik Ján Baránek. Výhrady má aj k vystúpeniu Zuzany Čaputovej v OSN. Hovorí to, čo sme čakali, ale nemala pri vystúpení v OSN narážať len na Ukrajinu, ale mala hovoriť aj o Kosove, dodáva.

Galko a spol., čo ďalej? Bitku o týchto ľudí vôbec nepredpokladám, tvrdí Baránek. Má odkaz pre PS-Spolu aj ĽSNS
Foto: Facebook, Slovak Political Watchdog - strážny pes na politikov
Popis: Politický analytik Ján Baránek

Čo bolo pre vás udalosťou posledných dní, mimoriadne bohatých sa stranícke a spoločenské udalosti?

Pre mňa osobne to bol Národný pochod za život.

Keď ho spomínate, ako ste boli spokojný s mediálnou prezentáciou tejto 50-tisícovej akcie v porovnaní s päťtisícovým pochodom Za slušné Slovensko? Povedzme vo svetle dohadov, ktoré akciu hodnotia z pohľadu akéhosi nezrieknutia sa spolupráce s fašistami.

Je to účelovo prispôsobené. Z veľkých médií ani jedno nie je konzervatívne. Pohľad je skreslený a nie je objektívny. K tej účasti fašistov – stále sa môžeme dohadovať, či sú kotlebovci fašisti, alebo nie sú. To je na odbornú debatu. 

Neviem si navyše dosť dobre predstaviť, ako ich mali usporiadatelia vyhnať.

V 50-tisícovom dave je to nesplniteľná úloha. ĽSNS to využila a politicky zneužila, a spravila tým medvediu službu celej myšlienke. Mali by sa toho vyvarovávať. Kotlebovci sú však takí, robia bez ohľadu na následky. 

Na snímke 3. ročník Národného pochodu za život. Bratislava, 22. septembra 2019. Zdroj: TASR

Ich politika býva surová, neprospieva nikomu. Akurát oni si myslia, že im to prospelo.

A dávajú dôvody na takéto komentáre. Ak hovoríme o takomto celkovom počte na pochode za život, malo by to dostať aj adekvátny priestor v médiách. 

Ale toto sa deje aj inde, podobné pochody nedostávajú priestor ani v iných krajinách EÚ, ani v USA v liberálnych médiách, ani keď sa tam zúčastnil viceprezident a videoposolstvo poslal aj Donald Trump.

Mainstreamové médiá o tom neinformujú. Je to deformované, hraničí to s manipuláciou a je to absolútne nedemokratické. 

Popularita Zuzany Čaputovej stúpa, dôveruje jej viac ľudí ako nedôveruje, a to ako u jedinej zo slovenských politikov. Dá sa hovoriť už o dlhodobejšom trende? Je tri mesiace v úrade.

Tento nedávny prieskum to potvrdzuje, nejde o bublinu a dôvera pretrváva. 

Jej vystúpenie v OSN nebolo len o potrebe bojovať proti klimatickým zmenám, ale vyjadrovala sa aj k ďalším témam. Hovorila napríklad o okupácii,  že použitie chemických zbraní proti nevinným občanom sa nesmie ospravedlňovať bojom proti terorizmu, či o populizme a uprednostňovaní národných záujmov pred "celosvetovým dobrom". Buduje si akýsi európsky rozmer?

Narážala na Ukrajinu. Vo všeobecnej rovine hovorí agendu, ktorú sme u nej čakali. Keď sa na to pozrieme detajlnejšie, vidíme, že v takom prípade by mala hovoriť aj o Kosove, ktorého vznik bol precedensom pri zmene hraníc v povojnovom usporiadaní bez súhlasu Srbska.

Tieto jej vyjadrenia sú v poriadku, ale kritika by mala ísť na obe strany.

Aj na stranu USA, ktoré sa zaslúžili o vznik Kosova, navyše bez referenda. Môžeme sa baviť o Kryme a podobne. Ale nemá to vypovedaciu hodnotu, je to len výzva.

Zaujímavé veci sa diali aj na našej straníckej scéne. Začnime rozkolom medzi predsedom liberálov Richardom Sulíkom a Republikovou radou SaS, kde má jeho krídlo menšinu. Stranu čaká kongres s hlasovaním o dvoch kandidátkach, na tej predsedovej zrejme nebudú niektoré doterajšie tváre (Sulík napokon vo štvrtok 26.9. vyhlásil vyhlásil, že ľudí okolo Galka a Rajtára na kandidátku SaS nenavrhne  - pozn. PL). Môže to viesť až k nejakému koncu SaS v podobe neúspechu v nadchádzajúcich voľbách?

Ku koncu nie, ale k oslabeniu môže. Uvidíme, ako to Sulík nakoniec ustojí. Ide aj o to, kto odíde, či sa nakoniec nedohodnú. Je to predčasné. 

Môže Sulíkovi pomôcť v tomto boji stranícky reštart Lucie Ďuris Nicholsonovej?

Môže, určite áno.

Majú platformisti okolo Ľubomíra Galka nejaký potenciál kandidovať napríklad na kandidátke inej strany? Na novú je neskoro. Straníckych prebehlíkov je navyše dosť. Môže ísť aj o politický koniec tejto skupiny?

Možno by sme tieto šance mali hodnotiť u jednotlivcov individuálne. Niekto ten potenciál azda má, iný nie. Zatiaľ sa o nich nikto nebije.

Demokratické jadro SaS: Na snímke zľava Jozef Rajtár, Jana Kiššová, Natália Blahová a Ľubomír Galko. Zdroj: TASR

Nedá sa vylúčiť, že sa nejaký jednotlivec umiestni na inej kandidátke, ale nejakú bitku o týchto ľudí vôbec nepredpokladám.

SaS čelila zásadnému rozkolu aj na jar 2013, keď z nej odišlo okolo 75 ľudí po straníckych voľbách, v ktorých proti Sulíkovi neúspešne kandidoval Jozef Kollár. Spolu s ním odišli aj Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba, ktorý sa do strany vrátil a podporuje Sulíka. Vtedy to so SaS ani nezatriaslo. V čom sú tie situácie iné, ak vôbec sú iné.

Táto dnešná situácia je trochu vážnejšia, ale pri šikovnom politickom marketingu to strana môže ustáť. Len sa to deje pre stranu v nešťastnom období vzniku nových strán, ktoré môžu SaS odobrať tých, ktorí sú z tohto diania znechutení.

Zaujímavé obdobie prežívajú aj v OĽaNO. Matovič začína rokovania o vytvorení predvolebnej koalície s SMK a Kresťanskou úniou (KÚ). Ide o reakciu na negatívny trend preferencií? Ako sa pozeráte na takúto koalíciu?

Matovič sa nikdy negatívne nevyhraňoval od SMK, priestor by som tam videl. Čo sa týka KÚ, Matovič v strane už kresťanov mal, niektorí sú tam stále. Problém môže byť s Branislavom Škripekom, s ktorým má osobnú animozitu.

Tam si to zatiaľ predstaviť neviem, ale musíme si počkať. Samozrejme, že je to Matovičova snaha o rozšírenie elektorátu, tým sa ani nikdy netajil.

K voličom SMK nejde o zneistenie, keďže strana zatiaľ preferovala koalíciu na národnostnom princípe?

S Mostom sa nedohodli, to vieme. Ak chcú mať zastúpenie v parlamente, mohla by to byť cesta k tomu cieľu. 

(Vo štvrtok 26. 9. SMK informovala o snahe vytvorenia spoločnej kandidátky s ďalšími maďarskými mimoparlamentnými stranami, písali sme tom TU - pozn. PL) 

Igor Matovič nerieši problémy iba u seba, ale ako sám hovorí, snaží sa pomáhať radami aj iným, konkrétne KDH, aby prehodnotilo dohodu S PS-Spolu.

Stále je to len politický marketing. Matovič sa takto vyhraňuje voči KDH, to je jasné, snaží sa ukázať kresťanským voličom, že KDH to nerobí dobre. Aj keď niekedy je to také naivné.

Pre časť voličov to môže dať novú informáciu, aj keď je to prvoplánové. Treba však uznať, že Matovič je šikovný politik, ktorý sa chytí akéhokoľvek dôvodu a šance.

Akonáhle sa nájde nejaký dôvod, je schopný si ho upraviť do svojej podoby a potom ho použiť. Využíva zvláštne metódy, keď si upravuje realitu a tvrdí napríklad veci, ktoré sa nestali.

Ako pri Milanovi Mazurekovi, ktorému dal do úst slová, ktoré on nikdy nepovedal. V tomto sa zrejme spolieha na povrchnosť voličov.

Môže byť zverejnený program dvojkoalície Progresívne Slovensko-Spolu s názvom Bod zlomu ozaj zlomom? Ako hodnotíte nápad so zrušením ministerstva hospodárstva, vytvorenie ministerstva pre ľudské práva a občiansku spoločnosť, posilnenie postavenia parlamentných výborov, zníženie kvóra na petície zo 100- na 50-tisíc, zníženie počtu poslancov na 120, zavedenie Senátu...

Neviem, načo nám bude takéto nové ministerstvo. Toto navádza stav, že demokracia je na Slovensku ohrozená. Ona ohrozená je dlhodobo viacerými vecami, napríklad korupciou, ale toto zrejme oni nemali na mysli.

Je ohrozená tým, že tu si isté kompetencie prisvojujú nevolené subjekty – niektoré médiá, niektoré organizácie tretieho sektoru, ktoré chcú aktívne vstupovať do politiky.

Pokiaľ by toto chcelo PS riešiť a chcelo by chrániť Slovensko, privítal by som to, ale mám obavu, že oni mali na mysli niečo iné. Súhlasím s tým, že korupcia reálne ohrozuje demokraciu.

Zľava Miroslav Beblavý a Michal Truban počas predstavovania svojho volebného programu nazvaného Bod zlomu. Zdroj: TASR

My síce nemáme Senát, ale niektoré jeho kompetencie, ako to poznáme zo zahraničia, má u nás prezidentka. Nech si najskôr vyjasnia, čo chcú.

Ak by chceli ten Senát vytvoriť, niektoré kompetencie by museli prezidentke odňať a oslabili by tým kompetencie priamo voleného prezidenta.

Autor: Ľudovít Kusal

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Putin vďaka nám víťazí. Zvykajte si. Spencerová a sever Sýrie: Všetci už sa dohodli okrem nás. S Kurdmi je to inak

0:03 Putin vďaka nám víťazí. Zvykajte si. Spencerová a sever Sýrie: Všetci už sa dohodli okrem nás. S Kurdmi je to inak

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Rusko zo všetkého najviac majstrovsky využíva naše chyby, a čím vi…