Ani zlodeja, ktorý ukradol autorádio, takto neodsúdite. Tereza Spencerová ku kauze Skripaľ a „rozkladu" Únie

30.3.2018 10:30

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Je smiešne, že bez dôkazov sa v našich právnych štátoch nedá odsúdiť ani zlodej, ktorý ukradne autorádio, ale zato sa dá ,svet‘ posunúť hlbšie do krízy a bližšie k vojne,“ uvádza v rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch k diplomatickému rozruchu, ktorý vznikol v dôsledku otravy dvojitého agenta Sergeja Skripaľa, analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová.

Ani zlodeja, ktorý ukradol autorádio, takto neodsúdite. Tereza Spencerová ku kauze Skripaľ a „rozkladu" Únie
Foto: TASR
Popis: Vlajky EÚ a Spojeného kráľovstva

Medzi Západom a Ruskom sa rozhorela diplomatická vojna. Vyhosťujú sa desiatky diplomatov pre podozrenie, že Rusko stálo za otrávením niekdajšieho agenta Sergeja Skripaľa. Hoci samotná britská vláda aj naďalej hovorí o vážnom podozrení, koná, ako keby, ako sa začalo vtipne hovoriť, sa u otráveného Skripaľa a jeho dcéry našiel samovar, balalajka a prípadne aj pas Vladimira Putina. Ako vnímate tento vývoj? A čo poviete na slová Sergeja Lavrova, že tie isté štáty, ktoré teraz vyhosťujú diplomatov, Rusom zároveň šepkajú do ucha ospravedlnenie za to, že to robia?

Máte pravdu v tom, že stále nie sú v podstate žiadne dôkazy, a šesť „usvedčujúcich“ powerpointových slajdov, ktoré Briti rozdávajú „svetu“, na tom vôbec nič nezmenilo. Teda okrem pripomienky, že jedny veľmi podobné slajdy – o irackých zbraniach hromadného ničenia – už viedli k smrti zhruba milióna ľudí.

Teraz k tomu len Skripaľovi príbuzní v Rusku podotýkajú, že okrem dôkazov vlastne nie je ani samotný Skripaľ, pretože „nikto nevie“, kde je, prípadne či je živý alebo mŕtvy, a tak vôbec. Čiže v tomto smere sa takisto nič nezmenilo, len pribudlo v éteri vyjadrenie britského ministra zahraničia Borisa Johnsona, ktorý v ňom prirovnal blížiace sa majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku k Hitlerovi a jeho zneužitiu športu a nedávno prihodil aj porovnanie anexie Krymu s nacistickým zabratím Sudet.

Mimochodom, nie je bez zaujímavosti, že kultový filozof amerických konzervatívcov Leo Strauss už v roku 1951 hovoril o „reductio ad Hitlerum“, čím charakterizoval bludné argumenty, ktorých cieľom je poprieť súperove tvrdenia prirovnaním k nacistom bez toho, aby však boli tieto tvrdenia podporené konkrétnymi faktmi. A existuje aj aforistický „Godwinov zákon“ o internetových diskusiách, ktorý hovorí, že len čo sa porovnanie s Hitlerom alebo nacizmom objaví v diskusii, príslušné diskusné vlákno sa uzavrie a autor tohto porovnania dotyčnú debatu prehral. Toľko teda Johnsonov dočasný príspevok ku kríze, v ktorej s ním Európa podľa všetkého „solidarizuje“...

Ale má to, samozrejme, aj vážnejšiu rovinu. Dostupné zdroje uvádzajú, že na samite EÚ v Bruseli sa na konci minulého týždňa prítomní vôbec nerozprávali o tom, že Briti nepredkladajú žiadne dôkazy, ale sústredili sa len na to, ako Rusko potrestajú. Je, mimochodom, celkom smiešne, že bez dôkazov sa v našich právnych štátoch nedá odsúdiť ani zlodej, ktorý ukradne autorádio, ale zato sa dá „svet“ posunúť hlbšie do krízy a bližšie k vojne...

A po takomto výživnom „rokovaní“ si lídri EÚ nechali čas do pondelka, keď sa začalo so „solidárnym“ vyhosťovaním ruských diplomatov. Celkovo ich „padlo“ niečo vyše stovky, ale dôležité je, že nadpolovičnú väčšinu z nich si pripísali USA, celých šesťdesiat, zatiaľ čo samotná Británia nedosiahla ani polovicu tohto počtu. Zhruba polovica EÚ sa uspokojila s alibistickým jedným vypovedaným diplomatom, čo z ČR – s tromi vypovedanými – robí skoro „premianta“, a zvyšná polovica nevypovedala žiadneho diplomata. Inými slovami, ak to mal byť test súdržnosti Západu, tak sa zdá, že „angloamerická os“ drží síce pevne, ale na tých ostatných by sa radšej žiadny správny „euroatlantický jastrab“ spoliehať nemal.

O to viac, keď sa pozriete napríklad na Nemecko – jeden deň pre „solidárnosť“ v kauze Skripaľ vypovie štyroch ruských diplomatov a na druhý deň pre svoje záujmy a zisky dá zelenú Nord Streamu 2. Slovensko má sebavedomie, Rakúsko a Belgicko chcú byť – Skripaľ-Neskripaľ – „otvorenými kanálmi komunikácie“, a tak vzťahy s Ruskom zhoršovať odmietajú, čo však pravdepodne súčasne platí aj pre všetky štáty s jedným vypovedaným ruským diplomatom. A až sa v Taliansku sformuje vláda euroskeptických víťazov volieb, tiež sa asi zachová inak a za toho jedného vyhosteného diplomata sa (možno aj pekne nahlas) Rusku ospravedlní. Južné krídlo tvorené Portugalskom, Španielskom a Gréckom má potom tradične svoje vlastné problémy, takže ich nejaké politické čachre v Londýne nezaujímajú...

Skrátka, je to zvláštny pohľad na Európsku úniu, ktorá sa drobí znovu a znovu zakaždým, keď ju niekto do niečoho začína tlačiť, a jednotu udržuje vlastne len formálne, aby sa nepovedalo. Potom je tu však, samozrejme, ešte samotná Británia. Mám dojem, že vláda v Londýne postupuje natoľko priamočiaro, že si nenecháva žiadny priestor na manévrovanie, a preto bude musieť ísť Rusku „po krku“ ďalej, až do nejakého konca. A ten si zatiaľ neviem dosť dobre predstaviť.

Pokiaľ však už teraz považujem skripaľovskú reakciu Západu za alibistickú, nie je jasné, ako bude Londýn získavať podporu pre svoje ďalšie, z logiky veci nutne čoraz razantnejšie kroky. A ak takúto podporu už nenájde, bude to koniec vlády premiérky Mayovej. Možno si však hovorí, že je stále dôstojnejšie skončiť v učebniciach dejepisu ako tá, ktorá „hrdinsky padla v boji s Ruskom“, než tá, ktorá seba i všetkých okolo dokonale umorila v nekonečných a nezrozumiteľných ťahaniciach s Bruselom...

Iste, môže sa opierať o Washington, kde rekordný zbrojný rozpočet a nástup Mika Pompea na čelo ministerstva zahraničia a Johna Boltona do funkcie poradcu pre otázky národnej bezpečnosti zo všetkého najviac pripomína formovanie „vojnového kabinetu“, ale dúfajme, že Európu nevedú samí samovrahovia, ktorí by len so založenými rukami sledovali blížiacu sa vojnu – jadrovú vojnu – s Ruskom, teda jadrovú vojnu na našom, nie americkom kontinente...

Theresa Mayová

Theresa Mayová Zdroj: TASR

Pre Rusko je uplynulý týždeň ako studená sprcha. Nielen pre vyhosťovanie diplomatov, ale aj pre požiar zábavného centra v Kemerove, pri ktorom zhorelo vyše 40 detí. Rusi sú rozhorčení a nadávajú miestnym funkcionárom – nepomohlo ani to, keď si pred naštvaný dav kľakol zástupca gubernátora. Môžu tieto udalosti znamenať problém pre znovuzvoleného Putina?

Mám dojem, že západný tlak na Rusko Putina v očiach Rusov až doteraz vždy len posilňoval, takže neviem, prečo by to teraz malo byť inak. A tragédia v Kemerove? Čo s tým má Putin spoločné? Naopak, ak bude reagovať rozhodne, nechá padnúť niekoľko hláv zodpovedných za nastavenie a dodržiavanie bezpečnostných predpisov a tak podobne, problém nevidím. Tragédie sa stávajú. Dôležité je zaistiť, aby sa, pokiaľ možno, neopakovali. Napokon, ako konštatoval titulok jedného českého spravodajského portálu o bezpečnosti našich obchodných centier: „Ochranka za 60 korún na hodinu to má na háku.“

Problém strieda problém, dalo by sa povedať o Donaldovi J. Trumpovi. Žiadny renomovaný právnik ho nechce obhajovať, jeho zať Jared Kushner čelí vážnemu konfliktu záujmov a ešte sa našli akési ženštiny, ktoré tvrdia, že s DJT niečo mali. Údajne sa mu tiež rozpadá manželstvo a začína sa hovoriť o tom, či vôbec republikáni budú chcieť, aby svoju funkciu v roku 2020 obhajoval. Môže sa americký prezident, ktorému pohrozili odvolaním v prípade, že zosadí zvláštneho vyšetrovateľa Muellera, z tejto situácie ešte vyhrabať? Napríklad nejakou vojnou alebo aspoň „vojničkou“?

Keď to vezmeme postupne: „Hitom dňa“ je zistenie, že mal Trump pred dvanástimi rokmi niečo s prostitútkou. No bože! Jareda Kushnera vraj majú „vo vrecku“ Saudovia so svojimi petrodolármi. No bože! George W. Bush podnikal rovno s rodinným impériom bin Ládinovcov, zatiaľ čo celá US Army sa snažila dolapiť ich teroristického príbuzného, a nikomu to neprekážalo. Jeden právnik naozaj odriekol Trumpovu obhajobu. No bože! Že by sa fakt už nikdy nenašiel iný? A že sa republikáni v budúcich voľbách rozhodnú pre nejakého iného kandidáta? Veď na to azda majú plné právo, nie? Vôbec by som to neprežívala...

Všeobecne platí, že z Ameriky chodia každý deň doslova tony „zásadných informácií“, pričom väčšinu z nich vypúšťajú média, ktoré sú otvorene protitrumpovské. A väčšina z tých informácií má prchavý život aj význam. Počkajme a uvidíme, čo bude v skutočnosti dôležité tak za rok.

Mňa viac zaujíma, či sa Trump naozaj pustí do obchodnej vojny s Čínou, alebo kam až bude chcieť zatlačiť Rusko, skrátka veci, ktoré by sa mohli tak či onak dotknúť aj nás. A nemusí byť hneď reč o vojne alebo len „vojničke“. Stačí taká triviálna vec, ako sú odpadky. Čína napríklad vymedzuje „bojové pole“ aj tým, že už nechce dovážať európsky odpad na recykláciu a tým istým teraz hrozí aj Amerike. Takže vyhliadka na to, ako sa tu my, civilizovaní, zrazu topíme v sajrajte a vo všetkom, čo s tým súvisí, nie je od veci. A to Washington ešte minulý týždeň hrozil Číne dovoznými clami a teraz pre zmenu skúša nútiť Peking, aby od neho, preboha, ďalej odoberal ten odpad, pretože samotné USA na jeho spracovanie nemajú kapacitu...

Kim Čong-un pricestoval do Číny a prvýkrát sa stretol so Si Ťin-pchingom. Čo je ešte zaujímavejšie, severokórejského lídra čaká stretnutie aj s DJT. V Číne mal údajne povedať, že jeho cieľom je ukončenie jadrového programu KĽDR. Tak teda, existuje nádej, že svetu ubudne jedno horúce miesto?

Kimov vlakový výlet do Pekingu očividne súvisel práve s avizovaným samitom s Trumpom. V ostatných týždňoch a mesiacoch sa totiž USA snažili Čínu z riešenia „kórejského problému“ vytlačiť, aj keď vlastne len za cenu toho, že hlavnú iniciatívu prevzala Južná Kórea. Teraz sa tak Peking „len“ hlasno prihlásil o svoje miesto v celom procese, pričom podporil práve „vnútrokórejský dialóg“, teda kontakty medzi Južnou a Severnou Kóreou, a na oplátku vypustil z hry USA.

Mimochodom, v oficiálnych čínskych dokumentoch, ktoré boli po Kimovej návšteve zverejnené, sa USA a samit s Trumpom vôbec nespomínajú. Prioritou je kórejský samit chystaný na apríl, ktorý tak získal jasnú čínsku podporu, a či sa Trump následne k procesu pridá, alebo nepridá, je vlastne na ňom. Ak áno, bude to fajn, ak sa bude „mimoamerickým“ vývojom cítiť dotknutý a odmietne, jeho problém, ale mantinely sú teraz nastavené lokálne, teda ázijský problém pre ázijských riešiteľov. A ak sa pritom dohodnú aj na likvidácii jadrových zbraní na Kórejskom polostrove, do čoho Severnú Kóreu tlačí Čína, tak prečo nie?

Severokórejský líder Kim Čong-un (vpravo) a čínsky prezident Si Ťin-pching počas prehliadky stráže v Pekingu

Severokórejský líder Kim Čong-un (vpravo) a čínsky prezident Si Ťin-pching počas prehliadky stráže v Pekingu Zdroj: TASR

Zo Sýrie, konkrétne z Afrinu a východnej Ghúty, prichádzajú podivné správy. Zatiaľ čo Ghúta ako vojnová zóna zrejme pomaly končí, Afrin plne ovládajú Turci a chystajú sa postupovať ďalej. Znamená to teda, že Baššár Asad je už relatívne „v pohode“, ale Kurdi zostanú vo výsledku sklamaní?

V kocke platí, že Tureckom podporovaný džihád v uplynulých dvoch týždňoch opúšťa východnú Ghútu a necháva sa evakuovať do Idlibu k tureckým hraniciam. V Ghúte tak zostávajú len teroristi z Islamskej armády, ktorých počas celej vojny financuje a vyzbrojuje Saudská Arábia. Tým sa vízia odsunu do Idlibu „nepozdáva“, pretože Turecko je so Saudmi na nože, a tak by ich čakal len ďalší fatálny boj so svojimi – oveľa početnejšími – bratmi vo viere a v zbrani. Navyše by do Idlibu smeli prísť len s rodinou a svojím kalašnikovom, pretože ťažké zbrane sa do evakuačných autobusov nezmestia, a tak by boli zmasakrovaní fakt rýchlo. Takže radšej, ako to zatiaľ vyzerá, asi zvolia boj proti režimu na život a na smrť v Ghúte, hoci sa vraj uvažuje aj o evakuácii na juh Sýrie alebo do hôr v Kalamúne...

Ale inak áno, dlhoročný problém východnej Ghúty, teda džihádistickej bašty na dohľad od centra Damasku, je z pozície režimu viac-menej vyriešený. Ďalšími smermi ofenzívy vládnych jednotiek budú bývalý palestínsky utečenecký tábor Jarmuk pri Damasku, ktorý ovláda Daeš, a neskôr asi juh Sýrie, kam už za tamojším džihádom vyrazili ruskí vyjednávači. Potom oblasť Hamá a nakoniec Idlib.

Čiže účelom je aktuálne rozšíriť bezpečnú oblasť okolo Damasku a postupne tento okruh rozširovať a „dočisťovať“. Mimochodom, spomenula som Jarmuk a to je zvláštny príbeh. Sú to možno tri týždne, čo sa z jeho polovice nechali evakuovať asi tri džihádistické skupiny, ktoré sa o oblasť „delili“ s Daešom. Vládne jednotky v tej chvíli podľa všetkého prepadli pochabému pocitu víťazstva, a než „po oslavách“ stačili do uvoľnených oblastí vstúpiť, už tam bol Daeš, ktorý im okamžite začal ničiť tanky... Bizarnosť v reálnom živote. Alebo skrátka len realita vojny, v ktorej jednoducho dokonalosť ani neexistuje.

Na opačnom konci Sýrie, na severe v Afrine, naozaj začínajú panovať Turci a naozaj hodlajú obsadzovať kurdské oblasti až k východu, k irackým hraniciam. A naozaj sa zdá, že zmyslom je vo finále osídliť pohraničné oblasti „prevereným“ obyvateľstvom, pravdepodobne sýrskymi Turkménmi, ktorí by vytvorili živé nárazníkové pásmo medzi ozbrojenými Kurdmi a Tureckom.

Ale neviem, či je presná tá vaša formulácia o „Kurdoch, ktorí vo výsledku zostanú sklamaní“. Reč je totiž predovšetkým o sýrsko-kurdskej Strane demokratickej jednoty (PYD), ktorá je aktuálne najsilnejšou ozbrojenou silou v rámci kurdskej komunity v Sýrii. Turecko ich považuje len za odnož „tureckej“ Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú nie neprávom označuje za teroristickú, aj keď by sme, samozrejme, mohli viesť dlhú diskusiu o tom, kedy sa porobený národ môže alebo nemôže uchyľovať k teroristickým formám boja. A ak budeme napríklad fandiť Kurdom, prečo nemôžeme trebárs aj Palestínčanom?

Američania, ktorí majú práve tieto kurdské milície vo svojom žolde a stavajú na nich svoje pozemné Sýrske demokratické sily (SDF), teraz rozhodli, že im zrušia všetky doterajšie slogany a nechajú ich premenovať, takže novo bude reč o Strane budúcnosti Sýrie. Upokojí nový imidž Turkov? Sotva. Vo vedení sú ďalej tí istí ľudia s pôvodnými ocalanovskými ultraľavicovými myšlienkami. Je, mimochodom, celkom bizarné, že skupina, ktorá prakticky odmieta súkromný majetok a hodlá vybudovať akúsi utopistickú beztriednu spoločnosť, na to získava peniaze bojom práve v americkom žolde. Už na tom je čosi podivne zvrátené. A hlúpe.

Niektoré iné kurdské strany a hnutia sú presvedčené, že aj pod novým názvom im pôjde zase len o moc a budú ďalej brutálne potláčať akúkoľvek opozíciu, a to aj vnútri kurdskej komunity. Hovorím tu o nezákonnom väznení, mučení, úmrtiach „nepohodlných“ Kurdov. A pritom neváhajú porovnávať premenovanie SDF s dva roky starým premenovaním al-Káidy. To už je čo povedať. A ukazuje to pnutie a nenávisti, ktoré v kurdskom „národe“ (nielen) v Sýrii panujú. A tým sa dostávam k vašej otázke: Kurdi všeobecne ako takí možno vo finále „nebudú až takí sklamaní“, ale najradikálnejšia časť ich politickej scény zaplače celkom určite.

Mimochodom, nie je bez zaujímavosti, že Turci teraz z Afrinu vytlačili – podľa niektorých údajov – až 200-tisíc Kurdov, ktorí až na výnimky skončili na sýrskom vládnom území, na severe provincie Aleppo. A práve tam už vlani skončilo aj asi 100-tisíc Arabov, ktorých kurdské milície v US žolde vyhnali z ich domovov, keď v rámci americkej „vojny proti Daešu“ oslobodzovali a fakticky tak zaberali Rakká a ďalšie mestá na východe Sýrie. Teraz sa tam niekde na seba možno pozerajú „bezdomovci“ z východu Sýrie a z Afrinu a premýšľajú, čo sa to, do čerta, vlastne stalo. Alebo už rovno siahajú po samopaloch, aby si to medzi sebou vybavili...

Chcem povedať, že je všetko neuveriteľne zamotané, ale obrázok situácie, ktorý sa nám ponúka dnes, v žiadnom prípade nie je konečný. Stavím sa, že za také dva-tri roky bude všetko inak a Kurdi – hoci asi nie tí z PYD, ale tí konštruktívnejší a realistickejší – vo výsledku až takí smutní nebudú.

Čo by sme mali sledovať v najbližších dňoch?

Rusko na dnešok sľúbilo Británii akési „prekvapenie“, ale vraj len ak to „stihnú“ pripraviť... Čo to asi bude?

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

To ten Novičok rozlievali všade okolo? Čuduje sa Tereza Spencerová slovám vyšetrovateľov z Británie. A má horúce info zo Sýrie

17:00 To ten Novičok rozlievali všade okolo? Čuduje sa Tereza Spencerová slovám vyšetrovateľov z Británie. A má horúce info zo Sýrie

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Už sa ani nenamáhajú vytvárať príbehy, ktoré by dávali aspoň troch…