Ale my sme nepriateľ aj pre USA! K správe BIS dodáva svoje Tereza Spencerová. Aj o Ukrajine a zosnulom Bushovi

9.12.2018 10:45

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Chodiť alebo nechodiť na ruskú ambasádu? Neviem, nemám s tým žiadnu skúsenosť, ale osobne by som zbytočne nehovorila ani na americkej ambasáde, pretože z pohľadu Washingtonu sme ako Európska únia už tiež jasný nepriateľ, a tak by bolo asi dosť hlúpe púšťať si ústa na špacír aj tam,“ komentuje ironicky výročnú správu českej Bezpečnostnej informačnej služby analytička Tereza Spencerová. V rámci svojho pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní hodnotí aj situáciu okolo Ukrajiny a krízu vo Francúzsku, ktorému vládne „slabulinký“ prezident Macron.

Ale my sme nepriateľ aj pre USA! K správe BIS dodáva svoje Tereza Spencerová. Aj o Ukrajine a zosnulom Bushovi
Foto: TASR
Popis: Lídri pózujú pre skupinovú fotografiu počas summitu skupiny G20, združujúcej hospodársky najsilnejšie krajiny sveta a EÚ 30. novembra 2018 v Buenos Aires.

Kým ste boli v Egypte, udial sa námorný incident v Kerčskom prielive. Rusko a Ukrajina sa sporia, kto má v tomto priestore na čo právo a či Rusi „zabrzdili“ ukrajinské vojenské plavidlá v ukrajinských vodách alebo v medzinárodných vodách. Zástancovia Ruska tvrdia, že Ukrajina chce do oblasti okolo Ukrajiny priviesť loďstvo NATO a že tomu bolo treba zabrániť. Ukrajina tvrdí, že ide o agresiu a že treba Rusko sankcionovať. V každom prípade, zatiaľ sa nič nestalo. Bola to len malá pŕška? Chceli si Putin alebo Porošenko dvíhať preferencie?

Myslím si, že celá tá „akcia“ mala predovšetkým zvýšiť preferencie Petrovi Porošenkovi pred marcovými prezidentskými voľbami, v ktorých podľa očakávaní prehrá. Svedčí o tom okrem iného aj reakcia zo sveta – EÚ neuvaľuje na Rusko ďalšie sankcie, pretože chýba konsenzus, Trump síce zrušil oficiálne stretnutie s Putinom v Buenos Aires, ale príčinou bol skôr domáci, americký nátlak v rámci nekončiacej „Russiagate“. Koniec koncov, aj pri samotnom prerokúvaní Porošenkovho „vojnového stavu“ v kyjevskom parlamente sa o lodiach pri Kerči veľmi nehovorilo, poslancom išlo predovšetkým o to, aby Porošenko nezrušil voľby a nezostal tak pri moci navždy.

Uvidíme, čo bude ďalej, ale máte pravdu, že sa vlastne dokopy nič nedeje. Pripadá mi kúzelné, keď premiér Hrojsman upokojuje občanov, nech si aj vo „vojnovom stave“ žijú pokojne ďalej, akoby sa vôbec nič nestalo a celá tá procedúra bola len akousi operetnou záležitosťou. A navyše teraz Hrojsman ešte tvrdí, že sa celý ten „vojnový stav“ aj tak dá zrušiť predčasne. Fraška.

Ale faktom je, že „vojnový stav“ platí a teoreticky so všetkými sprievodnými možnosťami obmedzovať platnosť ústavy, a to na mesiac. Bude zaujímavé sledovať, čo počas neho Porošenko ešte vymyslí, lebo zatiaľ sa zdá, že vôbec nič nedosiahol – voľby budú, Západ mu žiadnu hmatateľnú podporu neposkytuje, jednoducho nič. Podľa mňa niečo urobiť musí, pretože predsa nepresadil „vojnový stav“ len tak pre nič za nič. Ako prázdne gesto. To by bol už vážne vrchol trápnosti. Aj keď, americké námorníctvo teraz žiada svoje ministerstvo zahraničia, aby mu s Turkami dohodlo vstup do Čierneho mora, vraj pre „ruské akcie proti Ukrajine“. Takže niečo sa predsa len deje...

Petro Porošenko

Petro Porošenko  Zdroj: TASR

Z medzinárodného pohľadu bola zaujímavá konferencia G20 v Argentíne. Čo zásadné sa dohodlo? A v čom naopak k dohode nedošlo? Ako vnímate rokovania bloku Rusko – Čína – India? Prečo Donald Trump odložil začiatok platnosti obchodných ciel voči Číne, na čo čaká? A vôbec, čo nám nielen komuniké, ale aj priebeh summitu ukázal o stave sveta?

Nič zásadné sa na G20 nedohodlo a zrejme ani dohodnúť nemohlo, keď Trumpove USA ako doterajší „ťahúň sveta“ prestali veriť v multilaterálne platformy a liberálne princípy globálnej politickej ekonómie. A čo viac, americký minister zahraničia krátko po G20 zdôraznil, že USA vybudujú „nový liberálny svetový poriadok“, v ktorom im prekáža Rusko, Čína, Irán, OSN, Európska aj Africká únia, Organizácia amerických štátov a podobne. Čiže, ako hovorím, USA sa prakticky ani nemajú s kým prípadne na niečom dohodovať. A opačne platí, že takisto nemožno dohodovať niečo globálne bez USA. Tým skôr, že v Trumpovom poňatí také „dohodovanie“ v zásade znamená len bezpodmienečnú kapituláciu americkým záujmom, a na to je zvedavých čoraz menej krajín.

Keď sa pýtate na americkú obchodnú vojnu s Čínou, domnievam sa, že je to len ďalší príklad Trumpovho prístupu k zahraničnej politike. Vytvorí najprv dojem hlbokej a naliehavej krízy, potom siahne po akomsi kompromise, o ktorom tvrdí, že ho pracne dosiahol, a potom si pripisuje zásluhy za vyriešenie krízy, ktorú v zásade sám vytvoril a následne aj spacifikoval. Bolo to tak napríklad pri zrušení obchodných dohôd NAFTA s Kanadou a Mexikom, bolo to tak v rámci „krízy“ okolo Severnej Kórey, ktorá sa – slovne – na dlhé týždne ocitla „na hrane jadrovej vojny“, a teraz s Čínou je to v zásade rovnaký model. Je, samozrejme, otázkou, ako sa to nakoniec skončí, pretože Čína síce nevystupuje nijako prvoplánovo konfliktne, ale súčasne dáva pri každej príležitosti najavo, že nie sú žiadne trasorítky. Súčasne platí, že Čína je pre amerických republikánov aj demokratov tým najväčším nepriateľom, na ktorého myslia vo dne v noci, zatiaľ čo také Rusko je pre nich len vnútropolitická palica na Trumpa... Skrátka, počkajme si, čo bude.

A spomínané zblíženie medzi Ruskom, Čínou a Indiou je síce možno svojím spôsobom prekvapivé, prinajmenšom z pohľadu doteraz často napätých vzťahov medzi Pekingom a Dillí, ale na druhej strane je to len celkom logická reakcia na paralýzu, v ktorej sa G20 ako celok ocitla. Keď sa nedohovoria všetci, dohovoria sa aspoň tí, ktorí sa dohovoriť chcú. A chcú niečo robiť. Nie je to síce počiatok žiadneho mocenského trojbloku proti Západu, ale na druhej strane je to ďalšia dôležitá známka meniaceho sa sveta. Multipolárnosť sa už asi zastaviť nedá.

Zase tu máme problém s dohodou o kontrole jadrových zbraní stredného doletu. Pre pripomenutie, USA tvrdia, že Rusko vyvíja ich nové kapacity, a aj Rusko obviňuje z porušovania dohody Američanov. Teraz sa USA rozhodli výpoveď zmluvy zase odložiť. Bude sa hrať „niečo za niečo“?

Ako som už uviedla v predchádzajúcej otázke, najprv sa vytvorí kríza a potom sa ponúkne akýsi kompromisný odklad, po ktorom obvykle nasledujú nejaké rozhovory a možno aj nejaké riešenie, za ktoré musí všetku smotanu zlíznuť Trump. Uvidíme, ako sa to skončí v prípade dohody o raketách stredného a krátkeho doletu. Putin v stredu koniec koncov konštatoval, že ak Amerika dohodu zruší a začne zbrojiť, budú Rusi zbrojiť tiež, v tomto prípade že začnú vyrábať rakety, ktoré zatiaľ zmluva zakazovala. Teda že nejakých 60 dní na rozmyslenie ani nepotrebujú a podriaďovať sa americkým požiadavkám nebudú.

Je celkom vtipné, že „naše“ Petříčkovo ministerstvo prakticky súčasne s tým, ako USA odložili zrušenie dohody, vydalo vyhlásenie, že ČR vraj „zdieľa s USA a ďalšími spojencami záver, že Rusko porušilo“ dohodu a „je tak výlučne zodpovedné za stav, ktorý prinútil USA ku krokom vedúcim k vypovedaniu INF-T“. To im z Washingtonu neprezradili, že sa rušenie dohody nekoná? Keby to zverejnili aspoň o deň skôr, ale takto je to celkom humorné. A navyše tá vazalská formulácia!

Vo Francúzsku povstali nahnevaní občania, môžeme už povedať s istotou. Ekologicky zameraný prezident Macron im totiž chcel zdražiť benzín, ktorý potrebujú k životu – v odľahlých regiónoch Francúzska sa vraj bez auta veľmi nezaobídu. Nahnevalo ich zrejme aj to, že Macron znižuje dane firmám, zatiaľ čo zamestnancom nie. Rating francúzskeho prezidenta je niekde okolo 20 %, čo nespĺňa túžby zástancov EÚ o novom, populárnom záchrancovi. Čo sa to vlastne deje vo Francúzsku a s Francúzskom?

Je príznačné, že Macron, umelohmotný panáčik z bankových kuloárov, zvíťazil vo voľbách, keď sľuboval vyššie dane, viac Európy alebo viac solidarity. Keď sľuboval skutočnú revolúciu. No a snaha splniť predvolebné sľuby ho teraz stojí draho – revolúciu má, síce proti sebe, ale má ju. Francúzi navyše dávajú jasne najavo, že viac solidarity je síce fajn, ale solidarity voči nim a nie voči ostatným. Že aj zvýšenie daní je síce fajn, ale len keď sa netýka ich samotných. Že v teórii je „viac Európy“ takisto veľmi fajn, ale v reálnom živote je to na zúfanie. A že je fajn, keď bude vláda bojovať proti globálnemu otepľovaniu, ale nie na ich účet... Skrátka, Macron, ktorého popularita sa prepadla niekam k tým 20 percentám, je zrazu slabulinký prezident, ktorý začína ľuďom v uliciach ustupovať. A z toho okrem iného plynie pre politikov zásadná poučka: „Nech vás Boh chráni, ak sa budete pokúšať plniť volebné sľuby!“

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) priniesla svoju výročnú správu. Uviedla v nej, že „dezinformačné weby“ síce z drvivej väčšiny nie sú platené Ruskom a že ich prevádzkovatelia skutočne úprimne nemajú radi EÚ a NATO a „dezinformujú“ akosi zo slobodného presvedčenia, ale zároveň tým Rusku pomáhajú. Pretože tým vytvárajú „dymovú clonu“ pre ďalšie ruské aktivity: špionáž, pôsobenie cez nastrčené firmy, kyberšpionáž a pod. Ako sa s tým vyrovnať? A inak, čo by ste poradili českým politikom, ktorí vraj ľahkovážne chodia na rauty na ruskú ambasádu a vykladajú tam citlivé informácie? Nechodiť tam alebo možno chodiť a rozprávať o počasí?

Chodiť alebo nechodiť na ruskú ambasádu? Neviem, nemám s tým žiadnu skúsenosť, ale osobne by som zbytočne nehovorila ani na americkej ambasáde, pretože z pohľadu Washingtonu sme ako Európska únia už tiež jasný nepriateľ, a tak by bolo asi dosť hlúpe púšťať si ústa na špacír aj tam. Ale inak, úprimne povedané, ma správa BIS až tak neprekvapila, pretože tak nejako počítam s tým, že v každej správnej krajine, ktorá aspoň za niečo stojí, sú cudzí agenti a skúšajú nejaké svoje úklady. Krajina, o ktorú sa cudzia špionáž nezaujíma, musí byť fakt na odpis a nechcela by som v takej žiť.

Podporili by ste návrh strán TOP 09, KDU-ČSL a STAN na zriadenie komisie, ktorá vyšetrí nepriateľský vplyv Ruska a Číny na český politický systém?

Úprimne, asi nie, pretože si myslím, že na to tu máme práve profesionálne tajné služby, a pri predstave, ako budú niektoré osobnosti z vami vymenovaných strán špekulovať nad niečím, čomu síce veľmi nerozumejú, ale zato z toho budú chcieť o to hlasnejšie vytrieskať nejaké politické body, je trápna už dopredu. Tým skôr, že oni „trieskajú“ politické body už nejaký čas, idú dôsledne monotematicky, bez akéhokoľvek programu, len s kritikou, a ratingy im neustále klesajú. Predstava, že budú skúšať znovu svoje neúspešné postupy v nádeji, že opakovanie omylov nakoniec povedie k úspechu, je celkom zábavná...

Zomrel George H. W. Bush alebo „starý Bush“. Čo tento pán reálne znamenal pre svet a čím mu prospel?

Všimla som si, že niektorí tu u nás ho považujú za chlapíka, ktorý nás „vyviedol na Západ“, alebo také niečo. Pravda je, že bol v tom čase US prezidentom, takže sa to na zjednodušenie situácie asi použiť dá, ale je to len obrazná záležitosť. Celý proces perestrojky a rozpadu ZSSR a východného bloku bol oveľa zložitejší a Bushova postava v tomto procese zase až takú významnú rolu nezohrala. Ale pre mňa, ktorú zaujíma Blízky východ, sa práve tento Bush stal „pionierom“, ktorý prvý vojnou proti Iraku začal deštrukciu Blízkeho východu. Trvá dodnes a výsledkom je okrem iného vznik rôznych teroristických skupín a tiež migračná vlna do Európy. Mimochodom, spomínate na tú slávnu vymyslenú – dnes by sme povedali fake news – story o tom, ako irackí vojaci v kuvajtských pôrodniciach vraždili deti v inkubátoroch? Na to si vtedy Kuvajt najal americkú PR firmu Hill & Knowlton, na ktorej čele stál Bushov priateľ a šéf jeho kancelárie...

George H. W. Bush a Barbara Bushová

George H. W. Bush a Barbara Bushová  Zdroj: TASR

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Každý deň sa deje niečo zaujímavé. A občas aj dôležité.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Zemepisom nepohneme. V Gazprome to jasne vedia. A mädlia si ruky

11:00 Tereza Spencerová: Zemepisom nepohneme. V Gazprome to jasne vedia. A mädlia si ruky

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Snívanie o inom plyne než o tom z Ruska sa Európe rozplýva, upozorň…