V posledných dňoch z českého prostredia zaznelo, z logiky veci, množstvo zaujímavých informácií o Afganistane. Aj keď trochu rozporných, záležalo na tom, kto sa práve vyjadril. Jedni tvrdili, že Taliban ovláda štyri percentá územia štátu, iní, že väčšinu. Jedni tvrdili, že českí vojaci sú miestnym ľudom div nie milovaní, druhí, že sú braní ako okupanti. Jedni tvrdili, že českou účasťou sa bojuje za nešírenie terorizmu, druhí, že sa bojuje len za drogový biznis. Skúsite v tom urobiť poriadok?
Nechcem sa zbytočne opakovať, ale Taliban naozaj ovláda alebo pôsobí na zhruba šiestich desatinách afganského územia. Pripúšťajú to aj americké alebo medzinárodné zdroje, tak prečo ich prehliadať.
Po druhé, Paštúni – a Taliban je z drvivej väčšiny paštúnsky – majú tradíciu takzvanej melmastie, čo je zvyk ponúknuť pohostenie každému, kto „prichádza v mieri“. Už len samotný fakt, že proti zahraničným jednotkám urputne a úspešne bojujú, naznačuje, že prinajmenšom talibanci a ich rodiny, klany a stúpenci, teda dohromady milióny ľudí, nás v žiadnej obľube nemajú. Pretože opakom melmastie je tradičná povinnosť bojovať a zničiť každého votrelca.
Afganistan však netvoria len talibanci, je tam mnoho etnických skupín, ktoré zrejme nebudú „vítať“ pre zmenu Taliban, takže sa určite nájdu aj takí Afganci, ktorí nebudú mať k zahraničným vojakom vyhranenú nenávisť. Takže by som povedala, že sa naši vojaci v Afganistane „motajú“ kdesi medzi láskou a nenávisťou bez toho, aby mali stopercentnú istotu, od koho čo čakať.
Po tretie, dnes je ťažké definovať terorizmus. Keď napríklad v USA biely radikál vystrieľa černošský kostol, je to chudák s ťažkým detstvom a psychickou poruchou, terorizmom sa to nazýva až vo chvíli, keď niečo podobné spácha niekto blízky islamu. Chcem povedať, že pojem „terorista“ je dnes silne výberový. A platí to aj pre Taliban. Len preto, že pre nedostatok stíhačiek a tankov, s ktorými by mohli so západnými armádami zvádzať rovnocenné bitky, inštalujú výbušniny pri cestách alebo sa obopínajú pásmi s dynamitom, tak sú hneď „teroristi“?
Oni pritom bojujú „len“ proti zahraničným silám na svojom území a nikdy neprejavili ani kvapku záujmu prenášať svoj boj niekam do zahraničia. Takže, aj keď ich považujem za islamistických radikálov prvej triedy, s ktorými by som fakt nechcela zostať na opustenom ostrove, tak v nich „teroristov“ nevidím.
Ale súčasne by som netvrdila, že tam naši „hája“ drogový biznis. Je to síce lákavá „skratka“, ale… Pestovanie ópia naozaj prekvitá, a to už od prvých rokov, keď USA na čele jednotiek NATO pred drahnými rokmi zvrhli vládu Talibanu. Ale z môjho pohľadu tam naši vojaci pomáhajú plniť americké strategické ciele, ktorými je na jednej strane márna snaha ovládnuť neuveriteľné afganské surovinové bohatstvo a na druhej strane o niečo úspešnejšia snaha o destabilizáciu Strednej Ázie prostredníctvom pokračujúcej vojny aj tých drog, ktoré sa šíria po regióne. Mimochodom, keď sme sa dotkli tých drog, Bushova administratíva ešte v roku 2001 ocenila úspešný, pretože naozaj drastický, boj Talibanu proti produkcii drog odklepnutím „pomoci“ 43 miliónov dolárov. Lenže potom Západ talibanskú vládu zvrhol a odvtedy už produkcia ópia fakt len rastie a láme rekordy…
Zatiaľ čo prebiehajú uvedené debaty, dejiny nestoja a Taliban dobýva ďalšiu oblasť. Akú dynamiku majú teraz jednotliví účastníci konfliktu?
Bojuje sa o šieste najväčšie afganské mesto, Ghazní, a Taliban už ho z väčšej časti ovládol. Pre pochopenie situácie je dôležité, že správy hovoria o nejakom tucte zabitých vládnych vojakov, ale súčasne desiatkach vládnych vojakov, ktorí sa Talibanu vzdali. Najnovšie talibanci dobyli vládnu vojenskú základňu v provincii Baghlán a zatiaľ neznámy samovražedný fanatik zabil skoro päťdesiat ľudí priamo v Kábule pri univerzite. Skrátka, aj keď sa tu budú mnohí politici a aktivisti snažiť akokoľvek, „nevíťaznú“ realitu v Afganistane svojimi proklamáciami zmeniť nemôžu.
Donald Trump má ďalší problém – ohrdnutá vyhodená poradkyňa o ňom napísala, že neustále používa slovo „neger“ a veľa ďalších škaredých vecí, ktoré sa objavujú v jej knihe. Dotkne sa to Trumpa alebo je to voličom jedno? Je závažný signál, že v senátorských voľbách v Ohiu vyhral republikánsky kandidát len o pár hlasov?
Na Trumpa už od chvíle, keď nastúpil do Bieleho domu, dopadlo toľko škandálov a zaznelo toľko najrôznejších obvinení, že nejaký „neger“ alebo údajné rozžuvanie a prehltnutie supertajného dokumentu, vyzerá už len ako bizarnosť. Jednoducho len ďalší útok. Jeden z milióna. Jeho voličov to určite nijako neovplyvní. Vlastne je oveľa zaujímavejšie, že si tá pani dokázala prepašovať mobil do miestnosti, kde sa odohrávajú najtajnejšie porady a kde nikto nesmie mať žiadny elektronický prístroj… Bezpečnosť teda v Bielom dome „kríva“. Čo ak by ten jej mobil, na ktorý si údajne nahrávala všetky tie „hrôzy“, hackli Rusi alebo Číňania? A čo takí Nepálčania alebo Papuánci? Viete si predstaviť tú katastrofu?
A na tých voľbách v Ohiu ma najviac pobavilo, keď sa demokrati začali rozčuľovať, že ich o rozhodujúce „rozdielové“ hlasy pripravil kandidát za Stranu zelených, ktorý navyše tvrdí, že jeho prapredkovia prileteli odkiaľsi z vesmíru… Aj s takouto vizitkou dokázal prilákať dostatok „zelených“ voličov a dopomôcť tak republikánom k víťazstvu. Ako podotkol jeden môj kamarát, nikto už nemôže tvrdiť, že sú zelení nanič…
Opäť ožíva diskusia o auguste 1968. Rozvíril ju predseda KSČM Vojtěch Filip slovami, že Rusi za okupáciu nemôžu, pretože väčšina členov vtedajšieho politbyra ÚV KSSZ neboli Rusi, ale boli to najmä Ukrajinci. Dá sa to brať vážne?
Jasné, Ukrajinci. A Stalin bol Gruzínec. A zakladateľ slávnej tajnej polície NKVD Dzeržinskij zase Poliak. A navyše tam, hlavne v prvých dekádach, bolo v najvyššom vedení tiež veľa Židov. Ak by sme to brali takto, tak sa nám ponúka pohľad na takmer dokonalé multikulti. Potom fakt nechápem, čo majú naši „profi mulťáci“ a ich stúpenci napravo-naľavo proti Sovietskemu zväzu a predovšetkým tamojším najvyšším komunistickým kádrom!
Úprimne, hlúposť Filipových výrokov ma až zarazila. To je slabé aj na neho, povedala by som. Ale je to jeho problém, respektíve problém strany, ktorá si ho stále drží na čele. A majú na to sväté demokratické právo.
Vojtěch Filip Zdroj: Hans Štembera
Na druhej strane, budúci týždeň nás čaká ďalšia protiruská vlna, pretože „druhá strana“ pre zmenu v ZSSR vidí len Rusov, a tak im to dá – aj za cenu silného prepísania dejín – „zožrať“. Pritom je trochu zarážajúce, ako veľmi tí istí ľudia a inštitúcie skúšajú vyviňovať alebo mlčať o protektoráte, respektíve nacistickom Nemecku u nás za druhej svetovej vojny. Pritom sú to udalosti len o niečo viac ako dvadsať rokov staršie, než bola „ruská okupácia“ z augusta 1968. Dnes už to tak vyzerá, že jediní, ktorí trpeli, boli odsúvaní Nemci. Aj keď napríklad z pohľadu počtu obetí oboch okupácií je tá „ruská“ s tou „nemeckou“ neporovnateľná…
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Z plánovaných akcií rozhodne nemecko-ruský summit. A budúci týždeň sa Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton stretne s ruskými „kolegami“ v Ženeve. Keď rokovali prvýkrát, dohodli summit v Helsinkách. Čo to bude teraz? Mimochodom, spomenie si ešte niekto na všetky tie reči o izolácii Ruska?
