Podľa Alexandra Tomského je víťazstvo priaznivcov brexitu obrovské prekvapenie. „Kampaň za zotrvanie v EÚ zastrašovala masívnym spôsobom celé obyvateľstvo, navyše si vzala na pomoc celú medzinárodnú elitu všetkých medzinárodných organizácií. Je to neuveriteľné. Tvrdilo sa, že dôchodcovia prídu o obrovské peniaze, každá rodina o 4 300 libier ročne, libra sa zrúti, všetko bude inak atď. Negatívna kampaň bola masívna.“
„Zatiaľ čo kampaň za slobodu, za nezávislosť Británie bola optimistická a pozitívna. Potom do toho prišla vražda ľavicovej poslankyne (Jo Coxovej – pozn. red.) a vyzeralo to, že tak dôjde k diskreditácii nacionalistov s tým, že sa poukazovalo na to, že patriotizmus a jeho radikálny okraj vedie k násiliu. V tej chvíli to vyzeralo na prehru priaznivcov brexitu. Zasiahli do toho však ďalšie dva faktory a s tým sa vôbec nepočítalo. Prvý z nich bol v stredu nový štatistický údaj centrálneho štatistického úradu v Anglicku, ktorý ukázal, že v roku 2015 narástla populácia v Anglicku o pol milióna a to je problém, ktorý už väčšina ľudí neznesie a vláda to nie je ochotná riešiť. Druhým faktorom bolo, samozrejme, príšerné počasie v deň referenda. Také strašné počasie tých dvanásť-pätnásť percent nerozhodnutých voličov, ktorí by neradi volili vôbec, a keď áno, tak za zotrvanie v EÚ, lebo sami nevedia, čo a ako by bolo, odradilo, tak tí voliť nešli,“ upozorňuje Tomský.
Ďalším faktorom vraj bolo aj to, že sever Anglicka volil hlavne proti socialistickej strane, takže tam hlavne volili zhodne so stranou UKIP alebo Britskou národnou stranou. Inak volilo Škótsko, inak Londýn, ale celá krajina volila odchod. „Je to síce tesné, ide o rozdiel štyroch percent, ale výsledok je jasný,“ konštatuje politológ.
Čo bude ďalej? „Teraz je to veľmi ťažké predpovedať. Domnievam sa, že väčšina expertných analýz, ktoré hlásali biedu a zrútenie Anglicka, sa, samozrejme, nenaplní. Veľká Británia je piata najväčšia ekonomika sveta, druhá najväčšia v Európe a nepredpokladám, že oligarchia, ktorá vládne v Bruseli, by chcela samu seba poškodiť tým, že ekonomicky poškodí Anglicko alebo sťaží obchod. Bruselská oligarchia na to síce má všetky psychologické predpoklady, ale naozaj nečakám, že by bola schopná vážne Britom ublížiť,“ tvrdí.
Šéf UKIP (Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva – pozn. red.) Nigel Farage už vyzval premiéra Davida Camerona na rezignáciu. Dá sa to očakávať? „To je úplne samozrejmé. Predstavte si, akým agresívnym spôsobom strašil všetkých ľudí. Neviem si predstaviť, že by vydržal vo funkcii dlho. Ale, pochopiteľne, Angličania sú džentlmeni, 80 euroskeptických konzervatívnych poslancov napísalo už vo štvrtok list, aby Cameron zostal. To je to anglické gesto pri víťazstve. Churchill hovoril o veľkorysosti pri víťazstve. Podstatné je, že sa Cameron postavil proti svojej strane spolu s liberálmi, socialistami, Škótmi a Walesanmi a bojoval proti vlastnej strane, ktorá tak z osemdesiatich percent hlasovala za odchod. Cameron chcel, aby mu národ vyjadril dôveru, ale on mu vyjadril nedôveru. Síce tesnú, ale znamená to veľa,“ uvádza Alexander Tomský pre PL.
Víťazom sa teda podľa jeho slov stal londýnsky exstarosta Boris Johnson, ale aj napriek tomu je v tejto chvíli predčasné hovoriť, či sa stane, alebo nestane budúcim britským premiérom. „Isté je, že v najbližších dňoch a týždňoch bude tlak na Cameronovu rezignáciu a on to určite sám vie. Britskí politici sú voči verejnej mienke dostatočne citliví, na rozdiel od európskych politikov. Tí ignorujú verejnú mienku a svojich voličov, snažia sa im úplne vyhnúť a budujú svoju vlastnú utópiu. To sa v Británii nedá, v tom je anglosaská demokracia úplne odlišná od Európy. Veľké dôsledky pre celú EÚ a kontinent to, samozrejme, mať bude,“ usudzuje profesor Tomský (Cameron na dopoludňajšej tlačovej konferencii oznámil, že krajina potrebuje nové vedenie a zhruba do troch mesiacov rezignuje – pozn. red.).
Dlho pred referendom sa hovorilo, že brexit môže vyvolať dominový efekt a ďalšie členské krajiny by mohli Európsku úniu opustiť. „Samozrejme, že odchod Británie veľmi posilní euroskepticizmus v celej Európe, to je evidentné. Zároveň však môže posilniť snahu integrovať pevné jadro, pôvodnú šestku štátov, ktoré Úniu založili, a to by bolo veľké nešťastie. Ak sa dnes úplne zdiskreditovaní politici, ako sú Merkelová, Juncker, Schulz a ďalší, budú skutočne usilovať ako prežívajúca stará garda o väčšiu integráciu, ešte viac posilnia dezintegračné tendencie v Európe. Ide tu o problém, ako vyriešiť tento ostrý stret, pretože EÚ je postavená na stále tesnejšej integrácii. Tých 55-tisíc preplatených úradníkov len harmonizuje, integruje, neustále vytvára tisíce nových a nových univerzálnych pravidiel pre celú Európu na úkor národných štátov,“ vymenúva problémy EÚ.
„A Británia, ktorá je tradičným národným štátom par excellence, ukazuje, že treba v Európe spolupracovať na báze národných štátov a nie proti nim. Dokonca už aj Donald Tusk nedávno vyhlásil, že bez národných štátov to nepôjde. Ale ako s tým naložiť, to je otázka. Tá obrovská, preplatená, demagogická mašinéria stále funguje. Na druhej strane sa však posilnia euroskeptické štáty, a to predovšetkým Švédsko, ktoré sa v Anglicku vidí a je veľmi konzervatívne. Požiadavky na referendum v niektorých štátoch určite v najbližšom čase vypuknú. Je to otázka mesiacov,“ hovorí politológ.
Jeden z čiernych scenárov, ktorý spomínal hlavne český prezident Miloš Zeman, bol o tom, že po brexite bude nasledovať úspešné referendum o škótskej nezávislosti, Škótsko vstúpi ako samostatná krajina do EÚ a Veľká Británia sa rozpadne. Tomu však Alexander Tomský neverí. Situácia sa už podľa neho zmenila.
„Ide o absolútne naivnú predstavu. V Británii chcelo zostať 55 percent Škótov oproti 45 percentám, ale v zatiaľ posledných miestnych voľbách v Škótsku sa britská Konzervatívna strana stala druhou najsilnejšou stranou proti strane národnej a tá nemohla v miestnom parlamente prvýkrát vládnuť sama, musela ísť do koalície. Takže nie je pravda, že by Škótsko bolo také jednoznačné. Navyše skoro 38 percent škótskych voličov teraz hlasovalo za brexit. Situácia v Škótsku sa úplne zmenila. Okrem toho už vtedy Škótska národná strana trvala na tom, že nechcú euro. Nové škótske referendum nebude a Veľká Británia zrejme zostane mimo EÚ jednotná,“ podotýka profesor Tomský pre PL.
