Na Slovensku budujeme, či transformuje spoločnosť od novembra 1989. Prešli sme kus cesty „za lepším životom“. Nemuselo sa emigrovať ani utekať z krajiny. Životná úroveň určite stúpla. Malo by sa žiť lepšie. Takto to vníma väčšina občanov Slovenska zvnútra. Aj ostatné krajiny po roku 1989 prešli kus cesty. Určite sa snažili minimálne tak ako my. A predsa sú tu rozdiely. Bijú do očí.
Premiér krajiny Róbert Fico sa chváli ako si tu dobre žijeme, zamestnanosť klesá, investori tu vytvárajú pracovné miesta, stavajú sa diaľnice, štadióny, pracujúcim i nepracujúcim sa rozdávajú sociálne balíčky, školstvo, súdnictvo a zdravotníctvo fungujú, korupcia a klientelizmus je výmyslom opozície a neziskoviek, živnostníci a podnikatelia majú na ružiach ustlané, atď. Proste radosť tu žiť, pracovať, či podnikať…
Do Európy prúdia státisíce utečencov za lepším životom. Len Slovensku sa akosi vyhýbajú. Nechcú k nám ísť ani dobrovoľne!. TU je príklad. Utečenci po tom, čo sa dozvedeli, že z Budapešti sa dá dostať priamo do Rakúska, či Nemecka, dožadovali sa opustenia nášho dočasného pobytu. A slovenská polícia im v tom bránila…
Utečenci nám nastavili zrkadlo, teda vláde Róberta Fica a jeho spôsobu vládnutia. Pán premiér, tak ako sa žije väčšine občanov na Slovensku? Akú má väčšina občanov životnú úroveň? Aká bohatá krajina sme? Podľa Vašich slov ide o 95% ekonomických utečencov, potom prečo nechcú žiť na Slovensku ani dočasne, keď sa tu máme podľa Vás tak dobre?
Teodor Dlužanský
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na dluzansky.blog.sme.sk
