Je to len ďalší pľuvanec nie len učiteľom, ale celému národu, lebo ani ostatným profesiám sa neujde z najvyššieho hospodárskeho rastu toľko, aby ľudia nemuseli žiť z ruky do úst a mohli konečne začať žiť slušný život. Pomery v krajine, ale i školstve sú alarmujúce, učitelia sú v situácii, keď agresívni žiaci na nich útočia a štát otáľa s prijatím zákona na ich ochranu.
Učiteľky základných škôl by mali deti vyučovať a nie zaoberať sa štrnásťročnými matkami. Učitelia už dávno vinou systému, ktorý tu panuje 26 rokov stratili patričnú úctu a vážnosť, ktorá im v minulosti patrila. Vzdelanie, to nie je len naučiť sa čítať a písať, ale učiť deti aj o tom, čo je svedomie, lebo v ňom je ukrytá morálka a charakter. Ale ako to môžu učitelia riadne vyučovať, keď štát im namiesto podpory a úcty ponúka, ako nejakým žobrákom sociálne byty a odmeňuje ich almužnou? Takým spôsobom chce štát budovať dôstojnosť učiteľom, že ich nasťahuje do zemlianok a dá im za prácu mesačnú almužnu, ktorá mnoho raz nedosahuje cenu oblečenia a smartónov niektorých žiakov? Myslíte si, že žiaci a učitelia, ale aj my ostatní nevidíme, čo si pán Danko a jeho akože nová SNS dali napísať na bilbordy? Heslá z bilbordov platia aj pre nového ministra školstva? Slovenská ľudová múdrosť nie raz prekonala svojou tvorivosťou a pravdivosťou aj súčasne politické štandardné strany a prejavila sa vtipným dopisovaním na bilbordy, až po – Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina! – čo pasuje na SNS a mnoho im podobných.
Zvyčajne platí – Aký národ, taká vláda! –, lebo keby sme sa my, ako národ pridali k protestujúcim učiteľom a jednotne pozdvihli hlas voči tým, ktorí bezprecedentným spôsobom nás rabujú a umožňujú kradnúť naše miliardy cez rôzne schránkové firmy, tak Slovensko mohlo byť dnes sebavedomejšie, vyspelejšie a bohatšie, nie (s) prostým národom. Tak namiesto nás sú sebavedomejšie, vyspelejšie a bohatšie len úzke skupiny ľudí, napojené na vládne garnitúry.
Necháme v tom učiteľov samých?
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
