Sú oblasti Slovenska, ktoré sú plné smutných ľudí, ktorí postupne strácajú nádej, že ich život sa zmení k lepšiemu. Keď dostanú výplatu, dôchodok, či sociálnu dávku od štátu, tak nevedia, čo s tými žobráckymi peniazmi majú skôr robiť. Musia zaplatiť za najdrahšiu elektriku v Európe, ktorú im vybavil pán premiér a svojimi peniazmi dotovať slnečné elektrárne, ktorých majitelia sa zväčša skrývajú v schránkach na Cypre. Keď urobia jeden poriadny nákup v potravinách, tak celý mesiac musia otáčať každé euro, každý cent. Chorí ľudia si musia dávať predpisovať lacné lieky, propaganda ich balamutí, že sú rovnako účinné, ako tie drahé, tisíce invalidov s biednymi dôchodkami len zázrakom prežívajú, slobodné matky so svojimi deťmi žijú v biede, ktorý v mnohom pripomína osudy Čenkovej deti, našich robotníkov zväčša vyplácajú len v minimálnej mzde, alebo ich nevyplácajú vôbec, tak ako to urobil vládny Váhostav. Sestričky, učitelia, poštári atď. drú ako kone za smiešne mzdy a keď sa voči tomu ohradia, tak namiesto riešenia sa im štát vyhráža. Všetci potom nestačia vyvaľovať oči, keď vidia našich politikov, ktorí sa na nás usmievajú, či skôr sa nám vysmievajú, ako nás chránia, ako pre nás robia!!! V súvislosti s bilbordmi sa na internete objavilo pár vtipných, na ktorých si ľudová tvorivosť dokázala, lepšie poradiť s ich pravdivosťou. Chudobní ľudia dookola počúvajú, ako politici kradnú a čudujú sa, že prečo ešte nikto za to neskončil za mrežami, veď chudobný človek ide do vezenia aj za to, že niekde ukradne tabuľku čokolády. Pod kuratelou vládnej strany sa jej bohatí protežanti stávajú vďaka kšeftom ešte bohatší a kšeftujú už nie len s našim zdravím, ale najnovšie už aj na tých, ktorí sú smrteľne chorí. Smutné, cynické a beštiálne!! Ale čo už? Vyhrali voľby, tak môžu všetko! Ale tragické na našej krajine je to, keď ústavný činiteľ a je jedno, či je, alebo nie je pošahaný hovorí o mafii a organizovanom zločine a spája to s najvyššími politickými špičkami, tak ich tým nevyprovokuje, aby sa tým zaoberali, ale všetci sa hrajú na pštrosov a mŕtvych chrobákov. Občianska spoločnosť sa začína aktivizovať v okolitých krajinách, najmä v Poľsku, Rumunsku i v iných štátoch a to len preto, že mocní chcú vládnuť nad občanmi a nechcú ich pritom počúvať. Slovenská moc sa chce správať podobne, osudy vlastných občanov ich nezaujímajú, myslia si, že akékoľvek narábanie s mocou, akékoľvek rozkrádanie sa im prepečie, tak ako doteraz. Preto vyzývame parlamentné strany, aby sa slovami o mafii a organizovanom zločine zaoberali s plnou vážnosťou, aby sa prestali hrať na spravodlivých a občanom riadne vysvetlili, ako je to s mafiou a organizovaným zločinom. Prečo sa doteraz nikto zo zodpovedných tým nezaoberal, kde sú objektívne slovenské média, kde sú mimoriadne tlačovky politických lídrov, ktoré by mali vyzývať konať orgány na to, aby mafiáni a organizovaný zločin skončili za mrežami?
Alebo je to všetko inak?
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
