Slová, ktoré Gretu zdvihnú zo stoličky: Planéta má oveľa závažnejší problém ako klímu, tvrdí paleoekológ

18. 3. 2020 23:59

Biológ a paleoekológ Petr Pokorný považuje súčasnú vlnu extrémneho klímaaktivizmu za zbytočnú. Všetci strašia klimatickými zmenami, ale existujú aj iné environmentálne problémy, ktoré ani nechceme vidieť, najmä populačný boom, tvrdí Pokorný. Podľa neho je väčším problémom preľudnenie planéty a dôležitejšie je ekologické a ekonomické správanie jednotlivcov ako zásadné globálne politické rozhodnutia, po ktorých volajú aktivisti ako Greta Thunbergová.

Slová, ktoré Gretu zdvihnú zo stoličky: Planéta má oveľa závažnejší problém ako klímu, tvrdí paleoekológ
Foto: Archív
Popis: Zem
reklama

Podľa paleoekológa Petra Pokorného nie je oxid uhličitý taký veľký strašiak, ako sa o ňom neustále hovorí. „... problémy existujú, nie sú také bombastické, ale sú oveľa horšie – a nie je s nimi spojená tá strašná molekula CO2, ktorú veľa ľudí považuje za jedovatú, ale ktorá vôbec jedovatá nie je. Je to živina pre rastliny a v našom svete sa teraz preto, že je v atmosfére viac CO2, ktoré tam, pochopiteľne, vypustil človek, lepšie darí rastlinám, takže je svet celkovo zelenší,“ tvrdí Pokorný, že oxid uhličitý má aj pozitívne dôsledky.

„Tie skutočné a horšie problémy sú také jednoduché veci, že je takmer hanba o tom hovoriť, napríklad že sa ničia pôvodné biotopy, pretože čím viac je na Zemi ľudí a rastú ich nároky, tak tým častejšie sa na Zemi vypaľujú a rúbu lesy,“ hovorí Pokorný najmä o probléme preľudnenia.

„Nie sú to žiadne korporácie – ale tie to, samozrejme, robia tiež –, ale dominantne sú to malí poľnohospodári, ktorí si ukrajujú ďalšie a ďalšie políčko z brazílskeho pralesa alebo niekde inde. Alebo ľudia, ktorí si napríklad niekde v Afrike obstarajú k svojmu chudobnému živobytiu kozu, aby sa uživili a nadojili mlieko. To sú tie drobné zmeny, ktoré sa kumulujú do totálnej environmentálnej katastrofy...“ má v tom jasno Pokorný, podľa ktorého je preľudnenosť problém číslo jeden, ktorý však nikto nerieši.

Súčasný klímaaktivizmus je aj vplyvom Grety záležitosťou mladých ľudí. Prečo? „Nehľadal by som v tom nič komplikované...“ podotýka.

„Myslím, že to je normálne, mladí boli vždy radikálni, to k mladosti patrí, takže je to skrátka vlastnosť mladosti. Preto nemyslím, že by som to napríklad vyčítal Grete Thunbergovej, ktorá medzi nich patrí a je ich ikonou a vodcom – je to v poriadku a normálne. Ani by som jej dokonca nevyčítal, že poukazuje na to, že vedci zistili, že... a tak ďalej, pretože vedci ,toto‘ skutočne hovoria, za to ona nemôže a celkom verne referuje o tom, čo vedci v mainstreame tvrdia,“ pokračuje Pokorný v rozhovore na serveri kupredudominulosti.cz.

Greta Thunbergová

Greta Thunbergová. Zdroj: TASR

Podľa neho je radikalizmus umožnený výstupmi klimatických vedcov. „Ja ako vedec myslím... že vo vede ako takej je niečo zlé... Takže to beriem, ako to je, a čo na tom prekáža aspoň mne osobne, je až príliš veľký radikalizmus a že to ide odvrchu, to znamená princíp, že ryba smrdí od hlavy. Grete Thunbergovej by som vyčítal ten veľmi nezmierlivý, ostrý postoj, ktorý neustále ventiluje...“ skritizoval Pokorný aj Gretu.

„Plus ešte kombinované s apelom na politikov s predstavou, že problémy, na ktoré poukazuje, by sa mali riešiť nejakým globálnym rozhodnutím, teda autoritatívne zvrchu. To mi príde veľmi nebezpečné, pretože to už sa skutočne ocitáme na prahu akejsi orwellovskej éry a bohvie, či v nej už pomaly nežijeme,“ bojí sa Pokorný, kam až klimatický aktivizmus povedie.

Slová Grety a jej nasledovateľov, ktorí hovoria o zničenom detstve, sú podľa Pokorného dokladom generačného konfliktu. „... je to generačný konflikt vo svete, ktorý je čoraz zložitejší, a technológia je v natoľko prudkom vývoji, že generačné konflikty prehlbuje. (...) Navyše, a to sme opäť pri populačnom boome, ľudí je čím ďalej, tým viac a ich počet rastie rýchlejšie, ako rastie množstvo zdrojov, aspoň zdrojov tradičných, ako sú fosílne palivá, zdroje všelijakých surovín. A priestor na tejto planéte je obmedzený. Takže myslím, že je to kombinácia generačného konfliktu v prostredí, v ktorom pomaly začína ísť do tuhého, ale nie preto, že sa mení klíma, ale z úplne iných dôvodov, ktorých je mnoho a sú veľmi závažné,“ vracia sa Pokorný stále k téme preľudnenia.

Samotné otepľovanie planéty vplyvom skleníkových plynov je navyše podľa Pokorného neisté, aspoň čo sa týka miery vplyvu. „Keď som sa snažil zistiť, do akej miery je ten jeden stupeň za posledných niekoľko rokov prirodzený trend, ktorého príčiny z veľkej časti nepoznáme, a do akej miery v tom zohráva rolu dnes najviac zatracovaný fosílny CO2 v atmosfére, tak som sa v pôvodnej vedeckej literatúre dopátral veľmi rôznych čísel,“ vysvetľuje Pokorný s tým, že zhruba by to mala byť jedna tretina.

„To znamená, že za 100 rokov zrejme skleníkový efekt CO2, ktorý bol do atmosféry pridaný z fosílnych zdrojov, spôsobí 0,2 stupňa. Je to málo? Je to veľa? (...) Tu máme 0,2 stupňa, čo je teplo, ktoré sa dá vyčísliť v kelvinoch a ktoré môže niečo v tomto zložitom systéme Zeme, planéty, v klimatickom systéme urobiť. Ale my nedokážeme odhadnúť, čo to urobí, a nerozumieme tomu...“ hovorí vedec.

Opatrnosť je však podľa neho namieste a predbežné opatrenia sú potrebné. „Na druhej strane nás realita úplne zdrví, keď napriek všetkej hystérii a snahe vidíme, čo sa reálne deje – sú to zlé opatrenia, ktoré sú dokonca kontraproduktívne a vedú k ešte väčším produkciám uhlíka. Príkladom sú napríklad náhradné palivá, teda biopalivá, ktoré ešte navyše majú vedľajšie efekty, ktoré sú úplne katastrofálne, čo je evidentné, a nemôžeme pochybovať o tom, že pestovanie palmy olejnej vo vlhkých tropických oblastiach je úplne deštruktívne pre ekosystémy,“ hovorí však Pokorný, že vplyvom hysterickej atmosféry a tlaku sa robia zlé rozhodnutia.

„Myslím tým tlak aktivistov, ktorí konajú v iracionálnom strachu. Toto nás čaká, a ak sa to nezmení a budeme robiť rozhodnutia, ktoré sú zlé, deštruktívne, tak o to rýchlejšie sa do toho domnelého pekla, domnelej apokalypsy, ak existuje, budeme rútiť,“ dodáva s tým, že je nezmysel pestovať repku, ktorá má asi tak dvakrát väčšiu uhlíkovú stopu ako nafta.

Rovnaký problém je podľa neho aj pri iných ekovýmysloch. „Nie sú to len biopalivá, sú to iné spôsoby výroby energie, takzvané alternatívne, kde sa nepočíta nielen s finančnými, ale ani s environmentálnymi nákladmi pri veterných elektrárňach, fotovoltaike a podobne. Alebo so sociálnymi, keď ste spomenuli autá, teda pri elektromobilite,“ vymenúva Pokorný.

„Myslím, že to, čo je dnes ohrozené, je sociálna stránka, generačný konflikt a podobne, pretože sa to navzájom stretáva a nedá sa to oddeliť. Ak by som si trúfal urobiť nejaký odhad, tak prvé, čo sa začne rúcať, sú skôr sociálne väzby a vzťahy ako nejaká ekologická kríza, nech už akákoľvek, aj keď sa to veľmi ťažko oddeľuje,“ myslí si Pokorný, že environmentálne zmeny povedú hlavne k sociálnemu napätiu.

Súčasné otepľovanie Pokorný nerozporuje, ale nie je podľa neho jasné, aký veľký vplyv má súčasná civilizácia. „Ale pre celú severnú pologuľu... bola doba, povedzme medzi 8. a 11. storočím nášho letopočtu, obdobím prudkej klimatickej zmeny, prudkého otepľovania, ktoré dosiahlo zhruba také hodnoty, a na niektorých miestach severnej pologule skoro určite aj mierne väčšie, ako sú súčasné dosiahnuté teploty,“ podotýka.

„A čo to pôsobilo, nevieme,“ hovorí Pokorný s tým, že to však určite nebolo CO2 z fosílnych palív, pretože sa ešte nepoužívali.

Pokorný upozorňuje, že sa stále pohybujeme v cyklickom normále. „Normálne sú zmeny, stabilita normálna nie je a je naivným predpokladom, že by svet mal byť z klimatického hľadiska stabilný. Tak to, samozrejme, nie je, zmeny tu vždy boli, svet je vrtkavý a nestabilný. (...) A koľko k tomu pridáva CO2 z fosílnych palív, je iná vec, ale zhodou okolností šťastnou, nešťastnou alebo ľahostajnou nám priemyselná rozvinutá civilizácia závislá od fosílnych palív prichádza v čase, keď sa zrejme z prirodzených príčin v rámci Bondovho cyklu už asi sto rokov otepľuje, takže sa to sčíta,“ vysvetľuje paleoekológ.

Záverom dodáva, že dôležitejšie ako veľké politické opatrenia, spôsobené agresívnym aktivizmom, je spotrebné správanie jednotlivcov. „Ja odpad triedim, to áno, auto nemám z environmentálnych dôvodov, celá moja rodina nemá auto,“ podotýka s tým, že to je však maximálne jedna sedemimiliardtina toho, čo sa v tom môže urobiť.

„Ľudí je jednoducho sedem miliárd a ja som jeden z nich, to znamená, že mnoho som neurobil. A stojí to za to alebo nestojí? Neviem. To si musí zodpovedať každý sám,“ hovorí na záver.

Autor: jma

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Čo s 500 objednanými pľúcnymi ventilátormi za 12 miliónov? Bola by som opatrná v súdoch, že sú nepotrebné, varuje Cigániková

9:30 Čo s 500 objednanými pľúcnymi ventilátormi za 12 miliónov? Bola by som opatrná v súdoch, že sú nepotrebné, varuje Cigániková

Čo s 500 objednanými pľúcnymi ventilátormi za 12,5 milióna eur bez DPH, keď všetko nasvedčuje, že ne…