Sen Sulíka o tom, že bude premiérom, sa rozplýva. Matovič ušiel hrobárovi z lopaty, hodnotí publicista

29.5.2019 0:00

Za jednoznačný úspech môže podľa publicistu Juraja Hrabka považovať voľby do Európskeho parlamentu (EP) koalícia Progresívne Slovensko (PS) - Spolu a strana Kotleba - ĽSNS, ktorým spoločný konflikt pomohol v porovnaní s konkurenciou omnoho lepšie mobilizovať voličov.

Sen Sulíka o tom, že bude premiérom, sa rozplýva. Matovič ušiel hrobárovi z lopaty, hodnotí publicista
Foto: TASR
Popis: Na snímke vľavo predseda OĽaNO Igor Matovič a vpravo predseda SaS Richard Sulík.

„Konflikt vždy zákonite priláka k voľbám jednu aj druhú stranu. Ukázalo sa, kde je väčšina ľudí. Ale vždy to musíme vzťahovať na tú ani nie štvrtinovú volebnú účasť,“ povedal v diskusii na Tablet TV.

Slovensko pokračuje v neúspechu

Dodal, že pri nízkej volebnej účasti hrá kľúčovú úlohu práve mobilizácia voličov, a tohoročná účasť voličov na Slovensku podľa neho vysoká nebola, aj keď bola zo všetkých štyroch doterajších slovenských eurovolieb najvyššia.

Anketa

Ste spokojní s výsledkami eurovolieb na Slovensku?

16%
84%
hlasovalo: 675 ľudí

„Jednoznačne to druhé, teda pokračovanie neúspechu,“ odpovedal Hrabko na otázku, či je historicky najvyššia volebná účasť slovenských voličov na úrovni 22,74 percenta úspechom alebo len pokračovaním neúspechu na vyššej úrovni, keďže to bolo opäť najnižšie číslo v celej Európskej únii. 

„Nedá sa to podľa môjho názoru hodnotiť inak, keďže sme opäť poslední. Štyrikrát sme volili do Európskeho parlamentu a štyrikrát sme skončili úplne na chvoste, poslední,“ dodal Hrabko.

Jedným z dôvodov nízkej účasti je podľa neho to, že pre veľkú časť voličov je Brusel stále ďaleko.

„Nevnímajú sa až tak ako súčasť Európskej únie, ale v prvom rade ako Slováci alebo menšiny, ktoré tu žijú. Nerozumieme politike, ktorú robia europoslanci. Pritom podľa prieskumov väčšina občanov nevidí inú alternatívu ako účasť v Európskej únii, ale to členstvo pokladáme za samozrejmosť,“ dodal Hrabko. 

„Účasť 23 percent je hanebná, aj keď si to ťažko priznávame. Priemer v celej Únii bol viac ako 50 percent. Pod 30 percent boli len štyri krajiny, Slovensko, Slovinsko, Česko a myslím, že ešte Chorvátsko,“ zhrnul Hrabko.

Tým, že koalícia PS - Spolu a Kotlebova ĽSNS lepšie mobilizovali svojich voličov, na jednej strane o niečo zvýšili volebnú účasť, na druhej strane ňou plošne stlačili o niečo nižšie volebné výsledky strán, ktorých voliči prišli k urnám v podobných počtoch ako pred piatimi rokmi.

 Je celkom možné, že PS siahlo až na dno svojej voličskej základne

Za úspech by teoreticky mohla výsledok eurovolieb považovať ešte SaS, ktorá získala o jedného poslanca viac, ako mala doteraz. Jej volebný výsledok na úrovni 9,62 percenta je však v porovnaní s konkurenčnou PS - Spolu (20,11 percenta) polovičný a neveští nič dobré smerom k budúcoročným parlamentným voľbám.

„SaS môže považovať voľby za úspech, lebo si zvýšila o jeden počet získaných mandátov. Ale oni už to dávajú do súvislosti s parlamentnými voľbami, kde to akoby na úspech nevyzerá, lebo Progresívne Slovensko ich predbehlo. Cítia sa byť ohrození a sen Richarda Sulíka o tom, že bude premiérom, sa rozplýva,“ poznamenal Hrabko.

„Druhá vec je, že to treba hodnotiť z toho pohľadu, že 23-percentná účasť na eurovoľbách generuje iné výsledky ako omnoho vyššia účasť na parlamentných voľbách. A je celkom možné, že PS siahlo až na dno svojej voličskej základne,“ dodal.

Na druhej strane, konkurenciou pre SaS nebude len PS - Spolu, ale zrejme aj vznikajúca nová strana prezidenta Andreja Kisku.

„Aj SaS bola na začiatku internetovou a facebookovou stranou. Ukazuje sa, akoby malo prísť k výmene celej tej politickej generácie. Za výborný politický ťah PS a Spolu je možné považovať to, že sa pred eurovoľbami spojili, ako aj to, že vyzývajú Andreja Kisku, aby nezakladal politickú stranu a pridal sa k nim. Ak Andrej Kiska založí tú stranu, a podľa mňa ju založí, tak bude konkurentom aj PS - Spolu,“ zhrnul Hrabko.

 KDH vyšlo z toho súboja so cťou

SaS v eurovoľbách okrem prvého PS - Spolu predbehli aj Smer-SD (15,72 percenta), ĽSNS (12,07 percenta) a KDH (9,69 percenta).

Hoci KDH dosiahlo o niečo nižší percentuálny výsledok ako pred piatimi rokmi, môže ho podľa Hrabka považovať za úspech, lebo ho dosiahlo v omnoho ťažších podmienkach.

„KDH išlo do týchto volieb s väčšou konkurenciou. O kresťanských voličov sa uchádzali až dve ďalšie strany. Kresťanská únia dosiahla skoro štyri percentná a tá ďalšia strana okolo dvoch percent. KDH vyšlo z toho súboja so cťou a jeho voliči sú disciplinovaní,“ zhrnul Hrabko.

Smer mrzí strata prvej pozície 

Hoci Smer-SD skončil druhý, za úspech to podľa Hrabka považovať nemôže, a nie iba preto, lebo stratil jeden europoslanecký post, v EP ho budú zastupovať namiesto štyroch iba traja poslanci.

„Je to zo strany Smeru prehra a ľudia nemajú radi tých, čo prehrávajú,“ reagoval Hrabko na poznámku, že Smer-SD pravdepodobne s možnosťou straty jedného mandátu počítal a viac ho mrzí strata prvej pozície medzi postupujúcimi stranami.

„Trajektória Smeru je zostupná, začala sa pred piatimi rokmi, a odvtedy Smer už iba postupne klesá. Zatiaľ však nevidím nikoho relevantného, kto Smer nahradí,“ povedal Hrabko.

Igorovi Matovičovi jeho predvolebné manévre, na základe ktorých figuroval na volebných lístkoch svojej strany, hoci v skutočnosti nekandidoval, napokon vyšli a OĽaNO tesne obhájilo jeden euromandát.

„Igor Matovič ušiel hrobárovi z lopaty. Keby nebol urobil ten krok, ktorý urobil, teda, že sa vzdal kandidatúry do europarlamentu, musel by sa dnes už vzdávať mandátu v Národnej rade SR. Narážam na jeho verejný sľub, že ak nezíska 50.000 preferenčných krúžkov, z NR SR odíde. Podľa mňa mu to aj tak budú politickí oponenti otĺkať o hlavu,“ poznamenal Hrabko.

Ideologické bariéry medzi Mostom a SMK by sa dali zvládnuť

Do europarlamentu nepostúpili SMK ani Most-Híd, aj keď SMK ušiel euromandát len o niekoľko stoviek hlasov.

„Je to na nich. Ak niečo nevymyslia, tak sa to tak skončí,“ odpovedal Hrabko na otázku, či sa budú predstavitelia maďarskej menšiny pokojne prizerať tomu, ako po strate zástupcov v Európskom parlamente prídu aj o reprezentáciu v Národnej rade SR. „Problém je tam personálny, ideologické bariéry medzi Mostom–Híd a SMK by sa dali zvládnuť,“ dodal.

Voličov SNS ani hnutia Sme rodina sa nepodarilo mobilizovať natoľko, aby prišli v počtoch zodpovedajúcich preferenciám v prieskumoch.

Ak nekandiduje Boris Kollár, tá strana nemá šancu

„SNS aj Sme rodina dali podľa mňa na kandidátku to najlepšie, čo mohli dať. Je to jednoznačne prehra z hľadiska SNS, zrejme voličom neponúkli témy a zrejme nemajú to voličské jadro také silné ako KDH. Stále treba vnímať to, že hovoríme o 23-percentnej voličskej účasti,“ reaguje Hrabko.

„Ukazuje sa, že voliči Sme rodina kopírovali výsledok, ktorý v prezidentských voľbách dosiahol Milan Krajniak. Jednoducho povedané, ak nekandiduje Boris Kollár, tá strana nemá šancu,“ dodal.

„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pre niektoré politické strany môžu byť výsledky volieb do europarlamentu povzbudením a pre iné zase varovaním. Je na politických stranách, ako si to zanalyzujú, ale parlamentné voľby sú už za rohom,“ upozornil Hrabko.

Každá strana by mala mať svoje analytické oddelenie

Ak si porovnáme výsledky eurovolieb z roku 2014 a následných parlamentných volieb z roku 2016, zistíme, že súviseli len veľmi slabo.

V eurovoľbách vyhral Smer-SD pred KDH a SDKÚ-DS, do parlamentu sa však KDH ani SDKÚ-DS už neprebojovali. Podobne ako SMK, ktorá ešte v eurovoľbách v roku 2014 uspela.

Ak si k tomu prirátame fakt, že hnutie NOVA, ktoré v eurovoľbách mandát získalo, do NR SR samostatne ani nekandidovalo, jeho členovia figurovali na kandidátnej listine OĽaNO, ukazuje sa, že polovica strán úspešných v eurovoľbách 2014 v parlamentných voľbách 2016 neuspela a naopak, presadili sa iné subjekty, napríklad SNS, ĽSNS a Sme rodina.

Preto by strany mali pri svojich stratégiách prihliadať skôr na celý kontext volieb za posledné roky než len na výsledky eurovolieb.

„Strany by si mali urobiť analýzy všetkých posledných volieb od VÚC, komunálnych, prezidentských až po aktuálne európske. Keď sa to dá do mixu a vytvorí sa mapa, uvidia, aké témy a do ktorých krajov majú nosiť. Každá strana by mala mať svoje analytické oddelenie. A, samozrejme, parlamentným stranám ostáva aj práca v NR SR,“ povedal Hrabko.

Európska únia sa skladá nanovo a s novými ľuďmi môžu prísť aj nové časy

Hoci sa celá Európska únia obávala výrazného nárastu vplyvu radikálnych pravicových strán v Európskom parlamente, napokon sa viac posilnili liberáli a Zelení, ktorých zisk prevyšuje straty dvoch najsilnejších frakcií, ľudovcov a socialistov

„Strašenie bolo súčasťou predvolebnej kampane. Strašili všetci, médiá, európske inštitúcie, ktoré robili kampaň aj tu. Dnes sa samotné médiá čudujú, že ich strašenie nevyšlo. Isté je, že nadvláda ľudovcov a socialistov sa končí a budú musieť pribrať tretieho do partie. A je možné preskupovanie síl aj počas volebného obdobia. Uvidíme, ako sa uskutoční brexit,“ zhrnul Hrabko.

„V každom prípade sa Európska únia z hľadiska svojho vedenia skladá nanovo a s novými ľuďmi môžu prísť aj nové časy,“ dodal na záver.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Psychiater zhodnotil psychický stav Grety. Novinár z Respektu sa rozpálil do biela

7:05 Psychiater zhodnotil psychický stav Grety. Novinár z Respektu sa rozpálil do biela

Novinár Respektu Petr Třešňák zareagoval na hodnotenie uznávaného psychiatra, predsedu českej Asociá…